Krstná homília, krst dieťaťa

Priblížiť podstatu a tajomstvo krstu.

AI
Denná tlač, bilbordy i plagáty v dopravných prostriedkoch a na uliciach denno-denne prinášajú stovky informácií o možnostiach pracovného zaradenia, voľných miestach, konkurzoch,... Okrem informácie o zamestnávateľovi, podniku a prípadnej pracovnej príležitosti je samozrejmosťou správa o podmienkach, za akých je možné uchádzať sa o uvedenú prácu.

Prinášate dieťa na krst. Ste si teda vedomí najzákladnejšej podmienky, ktorá vášmu dieťaťu umožní vstup do Božieho kráľovstva.

KE
Túto podmienku vyslovil sám Ježiš Kristus: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5b). Tak to povedal
i Ježiš Nikodémovi.

DI
Čo znamená krst? Hľadajme odpoveď v prečítanom Božom slove. Narodiť sa zhora. Druhý raz. Avšak teraz nie podľa tela, teda nie telesne, ale z Ducha, teda duchovne. Dnes už snáď nikto nepoprie tieto dva princípy ľudského života. A tak týmto sviatostným krstom, ktorý sprostredkúvate svojmu dieťaťu, sa vaše rodičovstvo stáva naplneným, dokonalým, pretože dávate priestor Duchu Svätému, aby svojou milosťou zrodil toto dieťa, ktoré odteraz začne žiť novým životom, životom Božieho dieťaťa.
Je ťažké pochopiť toto tajomstvo. Aj Nikodém zápasil a nechápal Kristove slová. Často ich mnohí rodičia nechápu ani dnes. Zužujú krst len na akúsi slávnosť. Pre iných je to tradícia a nie je výnimkou aj názor, ktorý vidí v krste akúsi okultnú praktiku, zariekanie zabezpečujúce zdravie, šťastie a dobrú budúcnosť. Myslíte si, že je smiešne takto chápať sviatosť krstu? Nie je to smiešne, je to zlé! Je to zlé? Nie je to zlé, je to nebezpečné! Je nebezpečné chápať krst akýmkoľvek iným spôsobom, než tak, ako ho chápe Ježiš a ako učí Cirkev.
Ak je krst nevyhnutnou podmienkou pre to, aby vaše dieťa žilo Božím životom, potom viera, vaša živá a uskutočňovaná viera, je nevyhnutnou podmienkou rastu Božieho života v ňom a zároveň i vo vás. Živou vierou vy, ako dospelí kresťania, uskutočňujete záväzok svojho krstu a dnes prijímate povinnosť a zodpovednosť za krst svojho potomka, ktorý sa udeľuje z viery (vás, rodičov a krstných rodičov) a pre vieru (vášho dieťaťa). Preto je veľmi nebezpečný omyl v chápaní tejto sviatosti.

PAR
Veľkosť a vznešenosť sviatosti krstu v nás musí vyvolať radostnú vďačnosť, že sa môžeme narodiť druhý raz – zhora. Plní vďaky, ale aj pocitu zodpovednosti, vzdávajme chválu Duchu Svätému za milosť, ktorou v nás utvára večný duchovný život a rodí nás pre Boha. Slávnosť krstu je vždy výzvou viery a k viere. Pretože ak je krst bránou do Božieho kráľovstva, viera je kľúčom, ktorý túto bránu otvára.
Rodičia, dnes dostávate do rúk kľúč viery vášho dieťaťa. Dôležité je nestratiť ho. To dokážeme vtedy, ak si zachováme vieru, z ktorej bude živená viera našich potomkov. Všetci máme veľmi silné prostriedky na uskutočňovanie viery. Každý si musí uvedomiť, že od chvíle krstu už nežijeme sami, ale s Bohom. Táto skutočnosť spôsobí, že sme schopní dívať sa na svet, na udalosti a ľudí okolo seba Božími očami. Dôležité je otvoriť Boží zrak, aby sme videli a pripraviť si srdce a ruky, aby sme konali. Kritériom nášho konania sa tak stane láska, ktorá nás vždy upozorní na veľkú skutočnosť Božieho synovstva a súrodenecký vzťah ku všetkým, ktorých zrodil a naplnil ten istý Duch. Tak sa krst stáva mocným prostriedkom dodávajúcim silu k živému svedectvu viery, ktoré od vás, svojich najbližších, bude právom čakať vaše dieťa.

MY
Akú veľkú silu sprostredkúva krstná milosť!

O jej veľkosti a o Ježišovej schopnosti meniť život ľudí prostredníctvom pokrstených hovorí príbeh ruského emigranta Sergeja Dakova – mladého človeka, odchovanca komunistických detských domovov, člena komunistickej tajnej polície, špeciálneho komanda zameraného na likvidáciu tajných kresťanských spoločenstiev. Sergej rozpráva svoju skúsenosť: „Dostali sme informáciu, že sa v lese, neďaleko mesta, bude konať krst. Dozvedel som sa, že krst je akýsi obrad s poliatím vodou, ktorým sa získavajú noví kresťania. Naše komando malo pri takýchto výjazdoch zaužívaný postup. Počkali sme, kým nezačali. Po chvíli nasledoval prepad, zasadzovali sme rany a ľudia padali do kaluží krvi v bezvedomí s rozbitými tvárami a dokaličenými telami, zatkli sme niekoľko podozrivých, zhabali literatúru, poväčšine ošúchané zošity s ručne prepisovanou Bibliou, ktoré končili v kotolni našej stanice. Nebolo to inak ani tentoraz. Poväčšine mladí ľudia oblečení do bielych rúch pristupovali k staršiemu mužovi, ktorý ich polial vodou. Nikdy nezabudnem na sústredené tváre týchto mladých ľudí naplnené šťastím, ktoré sa za okamih zmenili na kŕče bolesti a výkriky hrôzy. Stretol som tu Mašu, jej biele rúcho sa veľmi rýchlo zmenilo na krvavú handru. Čo však bolo zarážajúce, stretol som sa s ňou ešte niekoľko ráz pri našich akciách, ktoré končili bitkou a masakrom. Zvyčajne sme nestretali tých istých ľudí. Mašu som stretol niekoľko ráz. Čo jej dodávalo odvahu a silu znovu a znovu trpieť kruté bolesti? Odkiaľ čerpala silu?“
Bol to snáď prvý impulz na zamyslenie. Krvavé ohlasovanie Krista, začaté krstom. Príbeh o Sergejovi končí v Amerike. Tu sa z neho stáva nový človek. Po svojom krste si spomína na všetkých, ktorým spôsobil utrpenie a bolesť, a ktorí preň boli prvými ohlasovateľmi Božej lásky. Bola medzi nimi aj Maša. Svoje spomienky začína slovami, ktoré sú zároveň titulom jeho knihy a vyjadrením najhlbšieho zjednotenia v krste: „Patrím k vám.“
Nezabúdajme, že sme boli, sme pokrstení a to nás zaväzuje, tak máme žiť...

ADE
Teraz je chvíľa, aby srdce každého jedného z nás povedalo: Bože, vďaka ti za tvojho Syna, pretože on nám ukázal cestu k tebe. Vďaka za krstnú milosť – dielo Ducha Svätého. Prosíme ťa, daj, aby sme nikdy nestratili kľúč viery, ktorým máme prístup k tebe, milovanému a milujúcemu Otcovi.

Amen.

*Porov.: PAVKÍKOVSKÝ, T.: Seminár. Spišská Kapitula, 2008