Krstná homília krst dospelého 28. nedeľa "B"

Poukázať na nebezpečenstvo majetku ako prekážku k prijatiu pravého bohatstva od Ježiša.

AI
Pre koho je dnešná nedeľa výnimočná? Mala by byť pre každého, ale zvlášť je pre nášho katechumena (Jána). Prijali sme ho medzi nás pred niekoľkými rokmi a dnes sa stane prijatím sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie zrelým kresťanov. Mnohý z nás sme prijali krst už ako deti, no niektorí neskôr. Boh každého miluje a nájde si cestu k srdcu človeka, klope a čaká, kým mu človek neodpovie. Prijatím do srdca získava človek najväčší dar, plnosť lásky a spásu. Ale Ježiš dnes v evanjeliu hovorí:

KE
„Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ (Mk 10,21).

DI
Mladík prišiel k Ježišovi s prosbou: „Čo mám robiť?“ - ale potom odchádza smutný. Možno si v duchu myslel: „Žijem dobre, zachovávam prikázania.“ Čakal, že mu Ježiš potvrdí správnosť jeho cesty. Áno, potvrdil, ale Ježiš je náročnejší. Preto mu hovorí: „Jedno ti ešte chýba“ (Mk 10,21). Vidí prekážku v mladíkovom živote k Bohu. Bohatstvo. Slová: choď, predaj, rozdaj, príď a nasleduj ma, znejú veľmi tvrdo a nekompromisne. Zarazil sa. Ako? Veď bohatstvo v židovskom chápaní je Božím požehnaním. A teraz? Má sa stať chudobným? To nie. Radšej odchádza smutný od Ježiša. Majetok často zatvrdzuje srdce, že nevidí šťastie a dar, ktoré sa mu núkajú. Apoštoli vybadali z Ježišových slov ako ťažké je potom vojsť do neba. Preto sa ho pýtajú: Kto teda, Pane? Ježiš by nedával ťažké podmienky pre vstup do neba, ak by to bolo nemožné. Vie, že Bohu je všetko možné.

PAR
Evanjelium nezaznelo len pre mladíka, ale je povedané nám všetkým v každom čase a na každom mieste. Pred niekoľkými rokmi prišiel aj k nám náš Ján s podobnou otázkou ako mladík: „ Čo mám robiť, aby som bol šťastný?“ Počas formácie si spoznal Božiu lásku k tebe, prikázania, ktoré vedú k Bohu a dejiny spásy, ktorými nás Boh vedie do svojho kráľovstva. No, ešte jedno ti chýba! Choď, rozdaj a nasleduj ma. To chce Ježiš. Jeho výzva sa netýka obsahu peňaženky, akcií na burze, či iného majetku. Veď vlastniť niečo nie je proti Božiemu zámeru. Boh chce, aby sme mali na prvom mieste jeho samého. On nás miloval skôr než my jeho. Lipnúť môžeme nielen na peniazoch, ale aj na sebe, svojich úspechoch v škole, v zamestnaní či doma. Ježiš nás vyzýva, aby sme boli chudobní duchom. „Stačí Boh!“ – hovorí svätý Ján z Kríža. Máme byť ako strom. Korene sú v zemi, ale konáre sa zdvíhajú vysoko do neba. Pripomeňme si svoj vlastný krst. Chvíľu, kedy sme získali dar nad všetky dary. Božiu milosť a plnosť spásy. Obliekli sme si Krista. Aké máme svoje biele rúcho teraz? Pozdvihnime svoje srdce k Bohu a keď sa budeme zriekať zlého, predajme svoje „majetky“, aby sme boli chudobní s nerozdeleným srdcom pred Bohom. Ján! Krstom sa staneš Božím dieťaťom, pridružíš sa do našej cirkevnej rodiny. Duch Svätý ťa v sviatosti birmovania premení na Boží chrám, aby doň vstúpil Ježiš v Eucharistii. Si naplnení radosťou a my tiež.

MY
Máme nového brata. S radosťou sa snúbi aj zodpovednosť. Povinnosť mu byť príkladom, pomocou a potešením v súžení. Ježišova výzva je stále tu. Ku krstu nás doniesli ako malé deti. Jediné, čo sme mali boli naše malé šaty a možno ten cumlík. Ale dnes je to ako?

V židovských zamysleniach je veľmi poučný príbeh. K múdremu rabínovi prišiel priateľ. Pýtal sa ho: Povedz, prečo, keď idem hľadať pomoc ku bedárovi, vždy ju nájdem, ale ak idem k boháčovi, ani si ma nevšimne? On mu hovorí: Pozri sa cez okno von a povedz, čo vidíš? No čo! Deti sa hrajú na ceste, zhora ide suseda s drevom a tam sa pasie mulica. A teraz sa pozri do zrkadla. Čo vidíš? Predsa seba! Tak. Okno i zrkadlo sú rovnako zo skla, ale stačí dať trocha tenkého striebra na sklo a už vidíš iba seba. Pochopil si?

Striebro či majetok zaslepuje zrak. Nevidím nikoho, nič nepočujem, ani rady, napomenutia či prosby. A tomu nás Ježiš vystríha. Zhoďme zo seba tenkú vrstvu striebra, aby sme videli ako cez okno všetkých okolo seba. Ježiš miluje každého z nás a ja? Prečo si nenájdem cestu k svojmu bratovi? Nebojme sa zhodiť staré šaty a obliecť sa do žiarivých bielych šiat ako pri krste. Bojíme sa, že budeme na očiach? Veď lampu nedávame pod stôl, ale na stôl, aby bolo všade vidieť. Sme jedná rodina, preto buďme si príkladom, potechou a povzbudením navzájom.

V obchode kráčala mladá rodinka s malou dcérkou. Tata, kúp mi toto! Mamy, daj mi toto! A tak stále dookola. Otec to nevydrží a hovorí jej. Milá moja. Od rodičoch chceš, aby ti dali všetko možné. Čo ti dáš rodičom? Predsa lásku! - znela odpoveď.

Láska nás spája, Láska nás vykúpila a s Láskou dôjdeme do neba. Svätý Pavol napomína Timoteja slovami: „Boží človek, usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru a zmocní sa večného života; veď doň si povolaní a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie“ (1Tim 6,11-12).

ADE
Bratia a sestry! Zbavme sa toho, čo nám bráni prísť bližšie a nasledovať Ježiša. Obnovme si svoje krstné predsavzatie, aby sme získali Božie kráľovstvo. A radujme sa! Kresťan sa raduje, nie smúti! Lebo nevkladáme svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetkého na užívanie. Robme dobre a staňme sa bohatými na dobré skutky. Nech sme štedrí a vieme sa podeliť. Uložme si dobrý základ pre budúcnosť už teraz, aby sme dosiahli pravý večný život v nebi.

Amen.

*Porov.: ŽMIJOVSKÝ, P. :Homília na seminári. Spišská Kapitula : 2002.