Krstná homília dospelého 3 pôstna nedeľa "A"

Poučenie o význame slávenia sviatosti krstu.

AI
Milá mládež, drahí rodičia a krstní rodičia, bratia a sestry, – v dnešnú nedeľu nás tu okolo Božieho stola zhromaždila Božia láska, aby sme Bohu predniesli obety, chvály a vďaky, aby sme spoločne vyjadrili radosť z toho, že tu prítomní rodičia prijali svoje dieťa ako Boží dar a aby sme boli svedkami krstnej slávnosti, pri ktorej sa duchovne znovuzrodí toto dieťa a stane sa dieťaťom Božím a začlení sa do Kristovej Cirkvi.
Poďte milovaní bratia a sestry, milí mladý priatelia, poďme všetci a zvelebujme Krista Kráľa, ktorého kráľovstvo je pre všetky veky a ktorého milosť nikdy nechýba, lebo vždy jej je dostatok.

KE
Čo vo vás vyvolávajú slová: „Voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameň(om) vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4,14).

DI
Voda je predovšetkým prameňom života a jeho silou. Bez nej je zem iba suchou púšťou, krajinou hladu a smädu, kde sú ľudia i zvieratá vydaní na smrť. Voda je oživujúca, inokedy hrôzostrašná, vždy očisťujúca, veľmi hlboko preniká do ľudského života v celých dejinách ľudstva.
Počuli sme, ako Izraeliti vedení Mojžišom, putovali z Egypta cez púšť do vlasti do zasľúbenej zeme Kanaán, ktorú im Boh prisľúbil a ktorú mali zaujať. Boli práve na ceste, keď ich postihlo nešťastie. Aj Mojžiš sa ocitol v situácii, kedy bol skoro v neriešiteľnej situácii. Jeho súputnici to tak vnímali. Ale Mojžiš, Bohom vyvolený muž, hľadal pomoc u Pána.
Boh je pánom vôd. „On roztiahne nad zemou dážď“ (Job 5,10). Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí.“) „On bdie nad tým, aby padal pravidelne, »vo svoj čas«.“
Prítomnosť hriechu, najmä prvotného hriechu, ktorý je dedičným hriechom, možno objasniť jedine vo svetle Božieho zjavenia. Ako pokračuje Zjavenie, objasňuje sa aj skutočnosť hriechu. Bolestnú ľudskú situáciu vo svetle pádu človeka (Gn 3) možno pochopiť vo svetle narodenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, Spasiteľa všetkých ľudí ako prameňa milosti potrebnej ku spáse, pretože „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5,8). Ježiš Kristus je „prameňom vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4,14).

PAR
Ak Boh dáva alebo odmieta vody podľa svojej vôle, nekoná pritom svojvoľne, ale podľa toho, ako sa správa jeho ľud. Podľa toho, či je ľud verný alebo neverný (Bohu), Boh dáva alebo odmieta vody.
O nedostatku vody a o jej potrebe na pitie sme počuli v 1. čítaní z textu Svätého písma. „Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi...“ Pán povedal Mojžišovi: „... udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije“ (Ex 17,3-7). O živej vode existujú všelijaké rozprávky. Malé deti ich počúvajú, ale nerozumejú im – berú ich doslova.
Ježiš pri svojom stretnutí sa so Samaritánkou pri Jakubovej studni, v ktorej sa až podnes zachovalo žriedlo prírodnej, pramenitej vody, sa pokúšal osviežiť sa touto vodou. Samaritánke povedal: »Daj sa mi napiť!« Ale Samaritánka vzdorovala; lebo Židia sa nesmeli stýkať so Samaritánmi. Ježiš jej odpovedal: »Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: `Daj sa mi napiť,` ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.«
Pán Ježiš má na mysli vodu večného života, čiže posväcujúcu milosť, dar Ducha Svätého, ktorý je potrebný pre spásu človeka, kým Samaritánka to rozumie o vode pramenitej.

MY
Slovo milosť počúvame pri pozdravení na začiatku svätej omše, kedy nám kňaz praje, aby s nami bola milosť nášho Pána Ježiša Krista.
Čo to je tá milosť? Milosť je Božím darom pre človeka, nielen preto, že je hriešnikom, ale predovšetkým preto, že ju dostáva dopredu, ako milosť pomáhajúcu. Privádza nás k Ježišovi ako kompas; ale nielen to, – dáva nám silu, ťahá nás k nemu ako magnet. V tejto milosti máme život večný, Boží život, radosť z priateľstva s Bohom. Taká veľká vec je krstná milosť. Táto odpúšťajúca, ale aj povznášajúca milosť, touto cestou – prostredníctvom živej vody – dostáva človeka, ktorý je v moci dedičného hriechu, do spoločenstva s Bohom. Je to milosť, ktorá je prejavom láskavosti Boha a týka sa vždy a všade všetkých ľudí. Pre ľudí je nepremlčateľná, je závislá od „udalosti“ Ježiša Krista, preto má sviatostný ráz a začleňuje do Kristovej cirkvi.
My už vieme, že tá živá voda je krstná milosť, ktorú ľuďom ponúkol Pán Ježiš. Keď je to tak, povieš si: Prečo sa teda nesnažia všetci ľudia tú milosť získať? Prečo sa ľudia za milosťou nehrnú, zvlášť keď je dávaná zadarmo.! Však vieme, aká býva tlačenica, keď sa niečo dáva zadarmo.
To je tak, – väčšina ľudí uvažuje ako Samaritánka. Ona tiež najprv nebrala Pána Ježiša vážne: »Ani nemá, čím by vodu nabral, a ešte vodu sľubuje, a živú!« A keď pochopila, že On je viac než obyčajný človek, hneď chce z tejto známosti niečo vyzískať: »Daj mi tú živú vodu, aby som sa už nikdy nemusela namáhať s ťahaním vody zo studne.«
Rozhovor so Samaritánkou je v tejto chvíli, ako sa hovorí: jeden o voze a druhý o koze. Ježiš hovorí o milosti, o vode živej, a Samaritánka o vode obyčajnej – prírodnej .
Tak je to s mnohými ľuďmi. Jedni, keď im Ježiš ponúka milosť, ohrňujú nad tým nos: Čo ten nám môže dať! Nemá ani vedro a ešte aj studňa je hlboká! Niektorí k tomu pridajú aj nejaké gesto pohŕdania. Nechápu, že Ježiš je Boh, že naozaj má živú vodu – milosť. A iní chcú mať len pohodlie a len pohodlie. Chcú, aby sa Kristova milosť zbavila starostí a námahy. Myslia si, že milosť je pohodlný život a ničnerobenie. My vieme, že toto milosť nieje.
Milosť je dar Kristov a prameň večného života, ktorý nám dáva radosť zo života pozemského a všetko, čo potrebujeme na ceste do večného Kristovho kráľovstva. Vždy jej je dostatok, lebo Ježiš Kristus je nevyčerpateľnou studnicou milostí (porov. Jn 3, 5). Ježiš v rozhovore s Nikodémom, ktorý patril do skupiny farizejov, povedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ A 6. hlavná pravda znie: „Milosť Božia je pre spásu potrebná“!)
Pán chce, aby sa jeho dom zaplnil, preto vždy s radosťou odpovedajme na jeho volanie. Zvelebujme Boha za to, že nikdy nerezignuje zo svojho spásneho úsilia. Boh od nikoho nič nežiada, iba zachovávanie jeho príkazov, ktoré sú potrebné pre našu spásu. Všetko čo nám dal a čo máme, je jeho dar pre nás. Aj dnes preukáže svoju lásku k nám, keď sa z vody a z Ducha Svätého znovuzrodí dieťa prinesené tu do tohto Božieho chrámu. Kedykoľvek budeme odchádzať z tohto alebo z iného Božieho chrámu, vždy odchádzajme povzbudení Božím slovom, ktoré sme vo sv. omši počuli, o ktorom sme uvažovali a toto vo svojom živote aj uskutočňujme a k jeho naplneniu čerpajme silu z Eucharistie, v ktorej sa nám dáva sám Boh, náš Pán Ježiš Kristus.
Nikdy nezabudnime, že krst je bránou sviatostí a nevyhnutnosťou na spásu, v ktorom sa každý pokrstený, bez ohľadu na fyzický vek, stane Božím dieťaťom a do jeho duše dostane nezmazateľný znak, veľký dar Kristov. To, čo sa raz sviatostne uskutočnilo, má sa konať v priebehu celého života a smrti.
Krstom sa stávame kresťanmi, aby sme nimi zostávali životom aj umieraním. Preto sme aj dnes sem prišli, aby nás Ježiš Kristus svojou milosťou posilnil a tomuto malému Božiemu stvoreniu milosť daroval, aby krstný večný život v nás posilnil a jemu nezmazateľným znakom do duše zaznačil.
Ako samaritánska žena, keď pochopila, koho má pred sebou, tak aj my sa obráťme k nemu, aj my keď budeme vyznávať svoju vieru s radosťou a dôverou ju vyznajme, že „veríme v Trojjediného Boha..., že veríme v Ježiša Krista, ktorý je prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Eva nám všetkým bránu raja zavrela, Panna Mária ju všetkým znova otvorila. Prihovára sa za svoj ľud, je matkou žijúcich. Mária ako Božia matka je matkou par excellence. Ak všetky matky dávajú samy seba, ona dáva ešte viac. Ak všetky matky odvracajú pozornosť od seba na dieťa, Mária o to väčšmi.
Azda všetci ste počuli výrok: Kde je tvoj poklad, tam je tvoje srdce.!
Naše myšlienky, slová a skutky majú mať kvalitu, ktorá vyjadruje poklad, ktorým je oslávený Ježiš a oslávená Panna Mária.

ADE
Majme stále na mysli, že sa za nás niekto prihovára, že niekto na nás myslí. Majme stále na mysli, že Panna Mária sa prihovára u Nebeského Otca a u svojho Syna Ježiša Krista aj za nás; najmä vtedy, keď ju o príhovor prosíme. Vyzývam Vás preto slovami pápeža Jána Pavla II., ktoré tak často opakoval pri stretnutiach s mládežou: „Otvorte brány Kristovi! Pripodobnite sa Kristovi!“
Pripodobniť sa Kristovi znamená vykročiť a kráčať po ceste Kristovej. Kristus nás pozval a my sme pozvanie prijali; začali sme kráčať po ceste za ním hneď po obmytí vodou vo sviatosti krstu. Tak to bude aj s týmto malým človiečikom, keď ho pokrstím. Ale aby sme nikdy nepocítili hlad a smäd na ceste za Kristom, na tejto ceste za ním nesmie chýbať živá viera a pravá kresťanská láska. Nesmie chýbať ani pokora, pokánie, vlastný sebazápor... protiklad ponukám tohto sveta, ktoré sú príležitosťou alebo navádzaním na hriech.
„Ďakujme Bohu, že sme dielom jeho stvorenia. Ďakujme, každý za seba a za svojich blížnych, za dar znovuzrodenia z vody a z Ducha Svätého. Všetky svoje starosti a trápenia pripojme k tejto ďakovnej prosbe.“

Amen.

*Porov.: MACHJ, Š.: Seminár. Spišská Kapitula 2008