Krstná homília krst doslpelého 12. nedeľa cez rok "A"

Majme dôveru v Božiu pomoc!

AI
V nedávno minulých dobách, keď bol nedostatok pracovníkov v určitých priemysených odvetviach, zvykol sa robiť krátko pred ukončením základnej školy, organizovaný nábor do profesií, ktoré boli všeobecne medzi ľuďmi menej vyhľadávané. Dôvodom nízkej popularity bola zväčša veľká fyzická alebo psychická náročnosť daného povolania, alebo značná pravdepodobnosť ohrozenia či poškodenia zdravia úrazom, alebo škodlivosťou prostredia. Typickými predstaviteľmi týchto profesií bolo napríklad povolanie baníka, alebo profesionálneho vojaka. Pri náboroch sa motivovalo rôznymi sociálnymi i finančnými výhodami v podobe bytov, oblečenia, stravy, štúdia a dopravy, ktoré bolo možné získať zdarma. Známym pojmom z tých čias bol aj takzvaný rizikový príplatok, ktorý sa priplácal ku hodinovej mzde. „Nebojte sa, príďte k nám! Ponúkame vám stabilné zamestnanie!“- reklamnými sloganmi lákali ľudí aj na inzertných stránkach rôznych novín.

KE
V dnešnom evanjeliu sme práve počuli o tom, ako Ježiš povbudzuje apoštolov k odvahe pred ohlasovaním nebeského kráľovstva; slovami: „Nebojte sa ich teda“ (Mt 10, 26 n.).

DI
Nemať strach zo života, ani zo smrti, čeliť aj vážnym ťažkostiam radostne, neochvejne sa postaviť zoči – voči prekážkam, ktoré si vyžadujú úsilie a obetu, s duševnou vyrovnanosťou znášať chorobu, zachovať si pokoj aj tvárou v tvár neistej budúcnosti...
Aj od nás bratia a sestry, Boh očakáva, že sa budeme takto snažiť žiť. Bude to možné za predpokladu, keď si budeme často a dennodenne pripomínať, že sme Božie deti; a zvlášť vtedy, keď nás postihne trápenie, úzkosť či temnota. Ani jeden vrabec nepadne na zem bez vedomia Boha - Otca. My všetci máme vlasy na hlave spočítané. A sme cennejší, ako mnoho vrabcov – ubezpečuje nás Ježiš v dnešnom evanjeliu. Keď sú vrabce také lacné, a predsa podliehajú Božej prozreteľnosti a starostlivosti, prečo sa my ľudia, čo sme podľa prirodzenosti našich duší veční; obávame toho, koho uctievame ako svojho Otca, že sa o nás nepostará? Dôvodom je obyčajný strach. Pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla.
Keby sme si prečítali verše evanjelia, ktoré predchádzajú dnešný úryvok, ľahko by sme pochopili, prečo Ježiš povzbudzuje ku odvahe tých učeníkov, ktorých si vyvolil za apoštolov, aby vydali svedectvo o pravde. Ježiš pri povolávaní apoštolov nasledovať ho, vôbec nesľubuje žiadne výhody, vyplývajúce z postavenia apoštola a jeho učeníka. Naopak. Zástupy týraných a prenasledovaných ľudí. Rôzne spisy už od kresťanského staroveku až do dneška potvrdzujú, že apoštoli a ich nástupcovia, to vôbec nemajú ľahké pri ohlasovaní Kristovho evanjelia. Ba mnohí položili život pre evanjelium – radostnú zvesť. Upozorňoval na to sám Spasiteľ slovami: „Chráňte sa ľudí, buďte opatrní, budú vás vláčiť pred vladárov, vydajú vás súdom, budú vás bičovať, všetci vás budú nenávidieť,“ atď. (porov. Mt 10,16–19).

PAR
Ako asi viete, negatívny postoj svetáckeho ducha voči Kristovmu evanjeliu nezakusuje len hierarchická Cirkev, ale aj všetci tí, ktorí chcú žiť sväto podľa Ježiša uprostred tohto sveta: otcovia, matky a ich deti, slobodní i dôchodcovia. Vykupiteľova výzva ku odvahe bezosporu patrí aj veriacim laikom. Aj ty, M. nebál si sa prijať Ježiša do svojho srdca ako brata a priateľa. Prijal si jeho výzvu stať sa kresťanom, čo onedlho potvrdíš vyznaním katolíckej viery a prijatím sviatosti krstu. Počítaj aj s tým, že svoju praktickú vieru budeš musieť obhajovať proti rôznym neprajníkom a posmeškárom, ktorí sa nájdu, žiaľ, aj medzi našimi príbuznými. Možno sme niektorí skúsili, že výsmech od tých najbližších bolí a páli viac, ako od tých, ktorí sú nám viac-menej ľahostajní. Na druhej strane, stretávame zase kresťanov, ktorí sa hanbia, alebo boja otvorene hovoriť o Bohu, vzoprieť sa klamstvu a vždy, keď si to okolnosti vyžadujú, prejaviť sa ako Kristovi učeníci.
Neobávame sa aj my, bratia a sestry, mienky ľudí, kritickej poznámky, veslovania proti prúdu, alebo od toho, že vzbudíme pozornosť? Je pre nás vôbec možné, aby v pohanskom prostredí, kde sa ekonomické hodnoty často pokladajú za najvyššie, sme neupútali na seba pozornosť?
Ježiš nám dobre radí, aby sme sa nevzrušovali zbytočne kvôli osočovaniu a kritike ľudí, slovami: „Nebojte sa ich teda! Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo“ (Mt 10,26). Bolo by smutné, keby sa malo neskôr odhaliť, že sme sa obávali hlásať pravdu, ktorú nám Boh zveril. Ak občas budeme mlčať, tak mlčme len preto, že je to kvôli nadprirodzenej rozvážnosti alebo láske to najlepšie pre danú situáciu. Ale nech to nikdy nie je zo strachu či zbabelosti! Pravdu sa snažme povedať jasne a jednoznačne; a to najmä vtedy, keď stojíme pred otázkou ohľadne našej viery. Vôbec sa nemusíme obávať útokov okolia, keď sa naša viera bude zhodovať so spôsobom nášho života.

MY
Božie detstvo nás robí silnými napriek osobným slabostiam a prekážkam, ktoré zakúša isto každý jeden z nás; v prostredí často Bohu nepriateľskom a niekedy hrubo protirečiacom kresťanským ideálom. Ak býva pre našich športovcov určitou oslavou vrátiť sa domov po zdolaní súpera, o čo slávnejšie a chvályhodnejšie bude, keď sa raz s víťazstvom po premožení diabla vrátime tam, kde nás Boh už volá oddávna.

ADE
Volá nás tam, kde večné prebývanie predtým zomrelých ľudí verných Ježišovi, svojou kvalitou mnohonásobne prevyšuje všetky pozemské sociálne výhody a rizikové príplatky: Do večného života. Lebo ak na zemi dobrovoľne prijmeme a vydržíme riziko Kristovho pracovníka, naša posmrtná odmena čo do výšky bude nevyčísliteľná. A ochranné a pracovné prostriedky nehľadajme len v obchodoch ale najmä v osobných vytrvalých modlitbách, v ktorých bude vyjadrená naša bezhraničná dôvera v Boha.

Amen.