Krstná homília na 2. pôstnu nedeľu "A"

Mať radosť a byť hrdý na tých, ktorí menia svoje vnútro a plnia Božiu vôľu.

AI
Ak sa častejšie pohybujeme medzi deťmi, vy milí rodičia, učitelia, vychovávatelia, iste mi dáte za pravdu, že častou témou rozhovoru našich najmenších, sú ich vlastní rodičia. Rozprávajú o ich dobrých vlastnostiach. Hrdinské činy, ktoré vykonal otec jedného či druhého chlapca dokážu oduševniť, povzbudiť. Sú hrdí na nich, radi by sa aspoň v niečom podobali na svojich otcov. Podobne aj dievčatá radi ospevujú ruky svojej mamy, keď sa môžu ukázať v pekne zapletených vlasoch či novom upletenom svetri. Ale nie menej často sa stáva, že je to aj naopak. Musíme sa priznať, že my sme tiež hrdí na výkony svojich buď vlastných detí, alebo tých, ktorých máme na zodpovednosti. Vieme sa z nich tešiť a radovať, z ich študijných úspechov, športových výkonov. A táto opodstatnená radosť sa nedá skrývať a preto sa radi delíme s ňou s druhými.
Drahí bratia a sestry. Dnes my všetci budeme tiež svedkami jednej radostnej udalosti. Bude to krst nášho malého Michala. Niekto by mohol azda namietať, či existuje nejaký priestor pre radosť teraz v pôste.

KE
Dnešné evanjelium síce nehovorí priamo o radosti, ale z celého jeho kontextu môžeme radosť vnímať a cítiť. Či už zo strany učeníkov z prítomnosti Boha na hore premenenia, alebo zreteľnejšie z pochvalného hlasu samého Nebeského Otca, ktorý sa na adresu svojho syna vyjadril slovami: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte ho“ (Mt 17,5).

DI
Áno. Náš Nebeský Otec je hrdý na svojho jednorodeného syna. Na Syna, ktorý je mu vo všetkom poslušný. Ktorý bol ochotný vziať na seba ľudskú prirodzenosť, ktorý nám svojím životom priblížil lásku k Bohu, ktorý bol ochotný obetovať seba samého, aby nás vykúpil. Už druhý krát v evanjeliu čítame podobnú stať, kde sa Boh chváli svojím synom. Ta prvá sa odohrala v rieke Jordán. Ježiš tam pokorne prijíma Jánov krst, krst pokánia. A práve vtedy zaznejú podobne slová, ktoré sme dnes počuli: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Lk 3,22). Očitými svedkami tejto udalosti sú len traja ľudia. Ježiš tam berie troch apoštolov. Berie tam svedkov, ktorí sami nie sú ešte dosť pevný vo viere. Berie práve ich, aby ich povzbudil, posilnil, ale hlavne uistil o tom, že každý môže byť milovaným synom, pokiaľ sa snaží premieňať svoje vnútro a plniť otcovu vôľu.

PAR
Boh na počiatku stvorenia dáva všetkému stvoreniu svoju existenciu. Stvoril svet, zvieratá i nás ľudí. Naše bytie je závislé na ňom, ktorý všetko udržiava a riadi. Náš Nebeský Otec sa týmto spôsobom priznáva k nám. Chce s nami vytvoriť osobný vzťah, preto nás stvoril ako človeka nielen s telom, ale aj s dušou. Máme nesmrteľnú slobodnú dušu, aby sme mohli obdivovať nášho Otca, ktorý je na nebesiach. Aby sme mohli poznávať Božie diela a zamilovať si v nich Tvorcu a byť hrdí na to, akého Otca máme. Avšak toto všetko je ešte málo. Stále je to len v rovine prirodzenej. Na to aby sme sa stali novým stvorením a žili nadprirodzený život sú potrebné sviatosti. Prvou, môžeme povedať vstupnou sviatosťou, je krst. Krstom dostávajú všetci ľudia dedičné predpoklady pre podobnosť s Kristom. Všetci pokrstení sme sa stali Otcovými deťmi a jeho bratmi. A práve v okamihu, keď sa krstom zmýva dedičný hriech a srdce sa napĺňa Duchom Svätým, vtedy hlasno počuť nemé slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 17,5).

MY
Plnením Božej vôle nie je len dať sa pokrstiť. Je isté, že kto prijal krst je viazaný postupujúcim pokáním neustále smerovať ku svätosti. V každom krste ide o dva momenty odpútavanie sa od sveta a pripútavanie sa ku Kristovi. Ako my odpovedáme na Božie deditnstvo? Plníme vždy Božiu vôľu, chceme a hľadáme ako nájsť zaľúbenie v očiach Nebeského otca? Musíme byť hrdí na to, že sme duchovné stvorenia, že sme Božími synmi a dcérami, v ktorých má on zaľúbenie. A toto vedomie ma nás dvíhať hore, hore na horu premenenia svojho vnútra. Musíme sa stať silnými vo viere a byť svedkami ako apoštoli. Byť svedkom znamená predovšetkým žiť to, o čom som presvedčený a tým vydávať osobný príklad. Zvlášť vy milý rodičia a krstní rodičia. Vy ste prvými svedkami viery pre svoje dieťa. Vy máte veľmi zodpovednú úlohu vo výchove svojich detí. Ste zodpovední za to, aby naše deti boli vždy v Božej obľube. Ako to dosiahnuť? Zoberme si ponaučenie z dnešného evanjelia. Ježiš sa v Božej prítomnosti premieňa a nájde zaľúbenie u svojho Otca. Z toho jasne vyplýva, že ten kto plní Božiu vôľu ostáva v posväcujúcej milosti, ktorá je zárukou Božej prítomnosti a Božieho zaľúbenia. A ak sa niekedy aj nám stane, že padneme, cirkev nám ponúka sviatosť zmierenia, kde si môžeme obnoviť stratený stav a premeniť svoje vnútro. Pre nás je spovednica tou horou premenenia, miesto osobitnej Božej prítomnosti.

ADE
Len nedávno sme začali pôstne obdobie. Obdobie, ktoré by malo byť poznačené našou snahou poznávať Božiu vôľu a meniť svoje vnútro. Dnes sa aj nášmu malému Michalovi premení vnútro. Zmyje sa mu dedičný hriech a dostane posväcujúcu milosť. Vaša úloha spočíva v tom, že vy musíte byť svedkami pre vaše dieťa. Pomáhajte mu predovšetkým svojim príkladom, aby si tento stav udržiaval po celý život lebo toto je Božia vôľa. Vtedy budete mať radosť z neho vy i ostatný ľudia. A vtedy slová: „Toto je môj milovaný Syn“ budú naozaj pravdivé. Cieľom pôstu je premena. Nie je to obdobie smútku a znetvorovania si tváre. Lebo premena je vždy dôvod k radosti. Tešme sa z malého Michala a vyprosujme si aj sami pre seba pri tejto svätej omši potrebné milosti aj pre našu premenu.

Amen.

*Porov.: KOKORUĎA, V.: Seminárna práca zo spirituálnej teológie. Spišská Kapitula : 2003-2004