Krstná homília na Sviatok Svätej rodiny rok "A"

Zdôraznime význam krstu pre kresťanský rodinný život.

AI
Prežívame čas Vianoc, všetci sa tešíme z malého dieťaťa uloženého v jasliach. Dnes je táto radosť umocnená pre vás milí rodičia, tým že ste mohli priniesť vaše dieťa tu do chrámu aby sa stalo členom Cirkvi. A pre nás ostatných, že naše rady sa rozrastú o nových členov.

KE
Aby sa splnilo čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský“ (Mt 2,23).

DI
O Ježišovi, o tom malom dieťati, o ktorom teraz hovorí celý svet, na ktorého príchod sme všetci bez rozdielu veku i farby pleti čakali a ktorému sa prišli pokloniť jednoduchý pastieri i králi východu. O tomto dieťati hovorili už dávno pred tým proroci. Jeho budú neskôr volať Nazaretský. Možno pre kraj, z ktorého pochádzal. Rovnako však, ba možno ešte skôr to môže byť podobnosť slov Nazaret (či Názara) so slovom Nezer, ktoré sa nachádza u starozákonného proroka Izaiáša a znamená ratolesť, ktorá vyrastie z kmeňa Jesseho. Tento výhonok či ratolesť predstavovala Mesiáša, Pánovho Pomazaného.

PAR
Milí rodičia o vašich deťoch, asi nepísali proroci, či skôr v dnešnom meradle, nehovorili o nich žiadne média ba ani novinári dávno pred ich narodením. No nepochybujem o tom, že by ste boli pre ne ochotní urobiť to čo robili Jozef a Mária pre svojho Syna. A že ste s rovnakou túžbou ako pred 2000 Jozef a Mária i vy čakali na svoje dieťa. Aj preto ste dnes tu, v tomto chráme, aby ste svojím deťom dali všetko čo im len môžete dať. V dnešných časoch, keď nie je ľahké prijať dieťa, keď sa mnohí rozhodujú radšej pre kariéru, pohodlie, pre seba. Vy ste sa rozhodli pre dieťa, pre život. Aj vďaka tomu tu dnes sedíte a na vašich tvárach vidieť radosť. Určite prídu chvíle trápenia, starostí a možno i smútku. Tak ako neobišli ani rodinu sv. Jozefa a Márie. Ale prídu i chvíle plné radosti. Chvíle kedy na vašich tvárach to malé ľudské stvorenie vyčaruje úsmev, aký môže len ono. Aj preto sa oplatí brať za vzor Svätú rodinu, ktorej sviatok dnes slávime. Ako povedal už rímsky veľkňaz pápež Lev XIII., ktorý ustanovujúc brevom Nominem fugit zo dňa 14.júna 1892 na sviatok Svätej rodiny, dáva takéto smernice na uzdravenie kresťanských rodín: „Rodinný život sa uvoľňuje. Treba ho uzdraviť, preto sa ustanovuje osobitný sviatok, ktorý by katolíckym rodinám pripamätúval ich podstatný cieľ. Otcovia sa majú učiť od sv. Jozefa starostlivosti a opatere o svoju domácnosť. Matky majú v Preblahoslavenej Panne Márii vzor vernosti a skromnosti. Deti zas majú nasledovať poslušnosť Pána Ježiša.“ Vy budete a vlastne už ste prvými, ktorí musia svojím deťom hlásať malého Ježiška, ale i dospelého Krista, ktorý svoju lásku k nám dokázal na kríži. Tá istá povinnosť čaká aj vás milý krstní rodičia.

Presne ako sa zachoval muž, ktorý nemal k Bohu tak blízko tak ako my. Keď mu v časoch ťažkej totality priniesli priatelia nahrávku muzikálu Jesus Christe Superstar. Počúval ju doma po večeroch. Raz spozoroval ako jeho dve deti potichu tiež počúvali túto hudbu. Hneď na druhý deň ich zobral obe za ruky a doviedol do kostola pred oltár. Pod kríž nášho Pána Ježiša Krista. Povedal im len toľko: „Tak deti o tomto mužovi bola tá krásna hudba, ktorú sme včera počúvali.“ Hneď potom sa vytratili z chrámu a šli domov. On bol totiž vážený lekár a jeho manželka stredoškolská profesorka. A od týchto ľudí bolo neprípustné aby mali čokoľvek s Bohom.

Keď nám dal takýto príklad on, o čo skôr by sme mali dávať dobrý príklad týmto deťom my. Dnes slávime sviatok Svätej rodiny a v nej máme ten najkrajší príklad fungujúcej rodiny, kresťanskej rodiny. Rodičia viete, že máte tú najťažšiu úlohu. Na vás všetkých rodičia, je jedno či sedíte dnes tu pred oltárom s dieťaťom prvý krát, či nie. Je jedno či ste dnes len kúsok ďalej v laviciach. Vy všetci milí rodičia ste povinný vychovávať deti tak, aby im nechýbala základná vec a to láska. Vy ste vlastne spolupracovníkmi Boha na tak úžasnom diele ako je človek. A pri tejto práci máte jedného veľkého nepriateľa.

MY
Bez rozdielu či je vaše dieťa ešte v perinke, alebo už na škole. Máte toho istého nepriateľa. Je len logické a dáte mi všetci za pravdu, že každý rodič chce svojmu dieťaťu to najlepšie a čo najviac. Dopraje mu často aj na úkor seba samého, len aby mu nič nechýbalo. Dovolí mu toto, nezakáže tamto. A tu je miesto pre vášho nepriateľa. Nepochybujem, že deti potrebujú mať istú voľnosť, že potrebujú veci, ktoré iné deti v inej dobe nepotrebovali. Inokedy chcú rodičia aby to ich dieťa vedelo najlepšie počítať, behať, plávať a ešte milióny vecí. A tak sa mu prepáči veľa. Ale život neprepáči, keď si dieťa nevybuduje vzťah lásky voči veciam, na ktoré ste vy museli tvrdo pracovať. A už vôbec nie keď si dieťa nevybuduje vzťah lásky k druhým ľuďom. Raz by vám to mohol život nepekne oplatiť. Nebuďte preto prosím vás ľahostajní voči vašim deťom, už som vám vlastne predstavil aj vášho nepriateľa. Áno je to ľahostajnosť. Ľahostajnosť v tom kde je naše dieťa a s kým. Dnes sme svedkami rastúcej násilnej činnosti medzi mladými, medzi mladými ľuďmi, ktorí mali všetko čo im rodičia videli na očiach. Nebojte sa povedať svojím deťom tam nepôjdeš, toto robiť nebudeš. Poznáme predsa všetci veľmi dobre slovenské porekadlo: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Neohneš ma mamo keď ja budem Jano.“ Nie je a nikdy nebude vaša práca jednoduchá, ale upriamte svoju pozornosť aj tu na Boha a veďte k nemu aj vaše deti. Nedovoľte aby sa pre nich Boh stal kýmsi, kto je uzavretý medzi múrmi kostola a ešte aj bezpečne zamknutý v bohostánku. Nedopusťte aby sa slávnostne rozlúčili s Bohom birmovkou. Nenechajte aby ich život a názory formoval najväčší nepriateľ – ľahostajnosť.

Potom by sa mohlo ľahko stať to čo istému fiakristovi. Vychoval fiakrista dcéru, jedináčku, veľmi starostlivo a dôkladne odtŕhajúc si od úst. Poslal ju do školy, postavil jej krásny dom, vydal ju. A keď sám ostarel a veľmi zostarel po ťažkej celoživotnej práci, ešte posledné peniaze z predania fiakra odovzdal dcére. Svoju jedinú útechu nachádzal v milovaných husliach, na ktorých vyhrával krásne melódie. Dcéru už dávno nevidel, lebo bývala v meste. Raz ju chcel však predsa navštíviť a potešiť sa s vnúčatami. Prichodili práve radostné vianočné sviatky. Otec vzal so sebou milované husle a vybral sa k dcére. Mrazivým štedrým večerom priblížil sa k veľkému domu a trasľavou rukou zaklopal na dvere. Ale zvítanie otca s dcérou bolo suché a nechutné. „Čože ťa sem otec priviedlo? Môj dom patrí medzi tie lepšie, a sem chodia len lepší hostia a vy otec páchnete maštaľou a konským hnojom. Potom dala otcovi skromne zajesť, za nocľah mu určila studenú komôrku na dvore, vyhovárajúc sa na nedostatok bývania v dome. Starček, otec, tak hlboko pocítil nevďačnosť dcéry, že hlasito zaplakal. Dlho sa nemohol zohriať. Vytiahol stuhnutými rukami milované husle a začal vyhrávať vianočné piesne. Ráno našli zamrznuté telo otca, starčeka, zatiaľ čo jeho nevďačná dcéra zabávala sa s hosťami po celú noc.

Čo naša vďačnosť? Zhodnoťme vzťah k rodičom, deťom...

ADE
Pane prosíme Ťa daj aby naše deti pocítili pravú lásku svojich rodičov a vedeli ju i opätovať.

Amen.

*Porov.: HOVOŘÁK, P.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2003-2004.