Krstná homília na Veľkonočnú vigíliu konvertitov v omši

Zmŕtvychvstanie a krst ako zdroj sily do života.

AI
Prečo tak radostne prežívame zmŕtvychvstanie Pána Ježiša? A prečo s takou radosťou prijímame nového človiečika medzi seba? Každú nedeľu si v roku pripomíname zmŕtvychvstanie Pána a je správne, že si často pripomíname aj svoj krst.

„Koľko anjelov sa zmestí na špendlíkovú hlavičku?“
„Prosím?“ – prekvapil sa otec nad otázkou svojho synčeka
„Koľko anjelov sa zmestí na špendlíkovú hlavičku?“ – zopakoval svoju otázku malý Petrík.
„Ale, veď to vôbec nie je dôležité“ – povedal s úsmevom otec a snažil sa vysvetliť Petríkovi všetko čo vedel o anjeloch.

No pri tom sa neprestával čudovať čo za prekvapivú otázku mu to život priniesol...

KE
Drahí bratia a sestry, vieme, že Boh je plný krásnych prekvapení. V dnešnom evanjeliu Ježišovi učeníci nachádzajú prázdny hrob a už čoskoro sa má ukázať, že ich Majster vstal z mŕtvych. Ale dôležité veci sa často odhaľujú len pomaly, a tak dnes „ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (Jn 20,9).

DI
I nám sa niekedy stáva, že nerozumieme udalostiam ktoré sa okolo nás dejú. Často prestávame rozumieť i slovám našich najbližších. Dieťa niekedy nerozumie tomu čo od neho mama chce a preto nechápavo pokrúti hlavou a ide si za svojou hrou. To poznáme každý zo svojho života a vieme, že sa to stáva nie len v detstve.
Niečo veľmi podobné sa stalo i apoštolom pri Ježišovom prázdnom hrobe. Po tom ako s ním strávili tri roky veľmi zaujímavých rozhovorov, v ktorých ich postupne pripravoval na svoju smrť, ale i na svoje z mŕtvych vstanie, po tom ako s ním chodili a učili sa od neho, predsa mu ešte celkom nerozumeli. Videli ho ako koná zázraky a triumfálne vstupuje do Jeruzalema. Vo štvrtok s ním slávili veľkonočnú večeru. V piatok ho videli už odsúdeného a pribitého na kríž. Po tom ako mu rímsky vojak prebodol bok, videli ako jeho bezvládne telo vkladajú do hrobu.
Bola to veľmi prudká zmena. Mysleli si, že nastal koniec ich nádeji na nový život. A vzápätí, v nedeľné ráno je kameň z hrobu odvalený a hrob je prázdny. Vojaci, ktorí mali strážiť Ježišov hrob s hrôzou priznávajú, že si to nevedia vysvetliť.
Čo sa teda stalo? Ukradol niekto Ježišovo telo? To asi ťažko, pretože jediní komu na Ježišovi záležalo boli jeho učeníci, a tí sa zo strachu schovávali. Ich vodca, Peter, sám nerozumel tomu kam sa podelo telo.
Žeby Ježiš prežil svoju vlastnú popravu a potajme odkráčal z hrobu? Vzhľadom na to, že mal chodidlá prerazené klinom, chrbát rozorvaný bičovaním, ramená vykĺbené od brvna a navyše kopijou prebodnutý bok, je to naozaj nepravdepodobné...
Jeho ukrižovaním zničené ruky by nedokázali odvaliť niekoľko tonový kameň uzatvárajúci vchod do hrobu.
A predsa, kameň v to nedeľné ráno je odvalený a hrob prázdny. Po zohavenom, mŕtvom tele tu nezostalo ani stopy – len pekne poukladané kusy plátna do ktorých bolo pôvodne zabalené.
Drahí bratia a sestry, Ježiš nás znovu všetkých prekvapil. Znovu, a tentoraz definitívne, potvrdil, že to čo hlásal a učil je pravda. Naozaj je Synom Trojjediného Boha a naozaj prišiel na svet z lásky k nám. Prišiel, aby nás v poslednej chvíli zachránil od večnej a nemilosrdnej smrti. Svojou vlastnou krvou zaplatil krutú daň za hriechy všetkých ľudí.
Teraz už máme šancu žiť nanovo, žiť naplno, žiť bez hriechu.
Plnohodnotný život sa dnes začne i pre našich katechumenov. Každý z nich by nám vedel rozprávať úžasné veci o svojej ceste k Bohu. Aj ich Boh milo prekvapil, keď im dal poznať pravdu, že je. Dnes budeme v krstnej liturgii svedkami toho ako im mocou sviatosti krstu odvalí zo srdca oveľa ťažší balvan ako bol ten na Ježišovom hrobe. Pretože týmto balvanom je dedičný hriech, ktorý bráni životu rozvinúť sa naplno.

PAR
Krstom sme aj my boli obmytí od špiny hriechu a aj do nás bola krstom vtlačená nezmazateľná pečať, ktorá potvrdzuje, že patríme Bohu. Boh s nami v krste uzavrel zmluvu. Stali sme sa teda rovnocennými partnermi a dedičmi večného života. A dnes, liatím vody na čelo a vyslovením krstnej formuly sa znovu zrodia naši noví bratia v Kristovi.
My, spoločne s celou Cirkvou, ich prijmeme medzi seba s radosťou, ktorú nám prináša Boh. Naša farská rodina sa rozšíri aby sa i takto naplnilo želanie nášho Majstra Ježiša a aby jeho utrpenie a smrť neboli pre nikoho zbytočné. Dnes dostanú naši katechumeni príležitosť na nový život. A je aj na nás, aby sme im svojim vlastným príkladným životom ukázali správnu cestu . Zároveň je to pre nás výzva na obnovu nášho života a možno aj zmenu toho, čo nám bráni v napredovaní po tejto ceste.
Nie je vždy ľahké byť kresťanom. Správať sa tak, aby sme si zaslúžili toto krásne pomenovanie po Kristovi. Pre človeka je oveľa ľahšie chovať sa ako pohan a myslieť iba na seba. To ale nakoniec nevedie ku šťastiu.
Pán Ježiš nám ukázal, kadiaľ vedie naša správna cesta. Rovnako ako jeho cesta išla najprv cez kalváriu na Golgotu, tak i tá naša nás rovnakým smerom a trpezlivým nasledovaním privedie napokon k radostnému prekvapeniu veľkonočného rána.

MY
Boh sa nám zo všetkých síl snaží pomôcť nájsť pravé šťastie a radosť. Každý deň sa k nám prihovára vo Svätom Písme, v ľuďoch ktorých stretávame. Urobil pre nás tak veľa, že nám dal možnosť stretávať sa s ním každý deň v Eucharistii – vo svätom prijímaní. Po svojom z mŕtvych vstaní naozaj zostáva s nami. Je ale pravda, že my ho často prehliadame.
Potom si nevieme dať rady so životom a napokon zostávame sami, bez Boha, v smútku a nezmyselnom trápení. Ale Ježiš nám veľmi jasne hovorí, čo máme robiť a ako sa máme zachovať. Len my ho často nepočúvame.

A potom to vyzerá ako keď muž príde v piatok večer domov. Unavený si ľahne a zaspí. Až ráno ho ešte takého polo ospalého budí manželka. „Zlatko, musím ešte čosi skočiť do mesta, oper farebné a daj pozor na to a to a to a ešte... a čosi.“ Muž sa nevdojak akosi preberá a i prikývne len aby mohol hlavu zaboriť do vankúša.
Nečudo, že keď sa potom preberie a aj chce čosi urobiť z toho, čo manželka vravela – nedá sa, lebo sa mu to akosi všetko zmotkalo do jedného a teraz nevie čo skôr, či deti oprať, alebo práčke pomôcť s úlohami.

ADE
Bratia a sestry, dávajme si pozor aby sa nám nedialo to isté keď nám Boh veľmi jasne hovorí čo robiť. Každý máme svoje starosti a často už nevládzeme. Vtedy nám Ježiš hovorí: „Vstal som z mŕtvych a mám dosť sily i pre teba. Neboj sa! Poď, chcem ti pomôcť.“ Nenechajme si ujsť takúto príležitosť na nový život s Bohom Jeho smrť za nás a vzkriesenie je realitou, na ktorej nič nezmeníme. Otvorme sa a dovoľme prísť Kristovi do nášho života aby nám pomohol žiť nový a radostný život a tak svedčiť pred všetkými ľuďmi, a zvlášť pred priateľmi z nášho okolia, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych a žije medzi nami.

Amen

*Porov.: FARKAŠ. Ľ.: Seminárna práca z homiletiky. Spišská Kapitula : 2003-2004.