Krstná homília pri krste dieťaťa 23. nedeľa v cez rok "A"

Povzbudiť k proseniu.

AI
„Boh neexistuje. Tak veľa som sa modlil, tak veľa som ho prosil a on ma nevyslyšal.“ Situácia, v ktorej sa môže ocitnúť mnoho ľudí. Situácia nedôvery v Božiu pomoc a nakoniec aj v Jeho jestvovanie.

KE
Bratia a sestry dnešné evanjelium nám načrtáva inú situáciu. „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18,19).

DI
Prosiť a dostať. O tomto nás uisťuje evanjelista Matúš. Presne tak ako Ježišovi učeníci nemáme nikdy dôvod rezignovane sa vzdať. Boh nás vyslyší. Boh nám dá to o čo ho prosíme. Nechá nás dôjsť ďalej. Musíme ho len prosiť! Ježišovi učeníci si mohli byť istí, že Boh ich prosby vyslyší, pretože nevypočuť prosby, to by bolo neľudské! A nakoniec Boh bol s nimi, skutočne prítomný.
Prosiť môžeme o čokoľvek, to aj dostaneme. Ak sú dvaja alebo traja zhromaždení v Ježišovom mene, tam je Ježiš medzi nimi. Iste sa nám núka pochybná otázka: „Ak je teda Pán Boh vševediaci, vie čo potrebujeme, tak na čo ho prosiť?“ Je potrebné prosiť ho. Prosba má pre neho predovšetkým pedagogický význam. Musíme si uvedomiť svoju závislosť na ňom. Keď Ježiš sľubuje, že dostaneme to, o čo ho budeme prosiť, nezdôrazňuje akt dávania z Božej strany, ale upriamuje našu myseľ na to, aby sa ona rozhodla nadviazať osobný styk s Bohom. A okolnosť, že niečo potrebujeme, dáva k tomu veľmi vhodnú príležitosť. Je to začiatok skutočného dialógu s Bohom.

PAR
Aj dnes sme sa tu opäť zhromaždili s prosbou na perách, aby Ježiš dal tomuto dieťaťu účasť na tajomstve jeho smrti a zmŕtvychvstania, aby mu udelil milosť znovuzrodenia, a aby ho začlenil do svätej Cirkvi, aby z neho urobil verného učeníka a svedka jeho evanjelia, aby mu pomáhal k svätosti života a viedol ho do radostí jeho kráľovstva. A ešte máme v srdciach mnoho ďalších prosieb za toto dieťa, ktoré chceme adresovať Pánovi. Tak rodičia a s nimi krstní rodičia a nakoniec my všetci. Ak budeme evanjelium brať doslovne, už teraz, keď je nás veľa a všetci spolu prosíme za toto dieťa, niet pochýb, že Pán naše modlitby vypočuje. Nie sú to len zbožné slová, je to realita, ktorú môžeme vnímať. Ešte sa to maličké len počalo, iste si rodičia želali, aby žilo a narodilo sa. Je tu a žije. Rodičia ho teraz priniesli do Božieho chrámu a prosia, aby bolo pokrstené. A ono o malú chvíľu prijme krst. Zatiaľ vidíme, že prosby sú vyslyšané. Nie je to dôkaz? Dôkaz dôvery v Boha? Dôkaz, že Boh skutočne dá to, o čo ho prosíme?
Boh, ktorý je dokonalá láska si osobitne zamiloval toto dieťa, a preto spĺňa prosby jeho rodičov. A keď vyrastie, bude priaznivo naklonený k prosbám jeho samého. Nezabúdajme však aj na seba. Aj my sme Božie deti a Boh každého jedného z nás miluje osobitným spôsobom. A je rád, keď ho o niečo prosíme, pretože on nám to chce splniť. Dôverujme mu a prosme ho stále. Nezabúdajme na neho. Len si spomeňme, každý jeden sám, čo všetko sa nám v živote podarilo. Koľkokrát sme boli naozaj šťastní. Je to naša zásluha? Asi nie! Každou radosťou, dobrom, čo v živote dosiahneme, Boh dáva vedieť o sebe. Núka sa nám, aby sme ho prijali do svojho vnútra. Veľmi by som si želal, aby sme všetci, všetci čo sme tu, počuli jeho hlas a otvorili svoje srdcia, aby mohol vstúpiť. Už raz sme jeho prítomnosť zažili. Keď sme boli pokrstení. Vtedy naše srdce patrilo iba jemu. Zopakujme to, čo sme už raz spravili práve pri našom krste a pusťme Ježiša do našich sŕdc a nechajme ho tam prebývať, aby On bol v nás a my v Ňom. Dovoľme milovať tomu, kto nás chce mať rád.

MY
Bratia a sestry pre povzbudenie sa inšpirujme príbehom malej Márie.
Mária bolo dievča, ktoré sa narodilo s rázštepom podnebia. Keď začala chodiť do školy, spolužiaci sa jej posmievali kvôli znetvorenej pere, skrútenému nosu, krivým zubom a nejasnej reči. Veľmi rýchlo bola presvedčená, že ju nikto nikdy nebude milovať. A pritom vo svojom vnútri si veľmi želala a prosila, aby mala nejakého blízkeho človeka, ktorý by ju mal rád. V druhej triede však bola učiteľka, ktorú mali rady všetky deti. Bola to radostná žena prekypujúca láskavým humorom a nehou. Každý rok kontrolovala deťom sluch jednoduchým testom. Žiak stál na druhom konci triedy a ona šepkala otázky: „Akej farby máš topánky?“ či „Máš nové šaty?“ a deti odpovedali. Keď prišiel rad na Máriu, táto začula tieto slová: „Priala by som si, aby si bola mojou dcérkou.“ Tieto slová natrvalo zmenili Máriin život. Uvedomila si, že niekto ju miluje a má o ňu záujem, napriek jej nedokonalému výzoru.

To o čo prosila, ani veľmi nedúfala, že sa stane. Jej vrúcna modlitba však bola vypočutá a splnená.
Prial by som si, aby si bol mojim dieťaťom. Túto výzvu Boh adresuje nám. On nás miluje a má o nás záujem, hoci sme hriešni. Toto malé dieťa sa o chvíľu stane Božím dieťaťom. My sme sa nimi už stali. Nezabúdajme, že Božie deti môžu Boha prosiť o čokoľvek a On im to dá.

ADE
Prosíme teda Pane Bože všemohúci, ktorý si nás z vody a z Ducha Svätého znovuzrodil pre život večný, daj nám milosť, aby sme boli vždy a všade živými členmi Tvojho ľudu a uštedri nám svoj pokoj v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Amen.

*Porov.: MAJCHER, P.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2003-2004