Krstná homília pri krste dieťaťa na 10. nedeľu v cez rok "A"

Žime svoj krst – evanjelizácia pokrstených

AI
Malý človiečik, keď sa narodí, postupne objavuje svet okolo seba. Najprv si s veľkým záujmom a pozornosťou obzerá svoju rúčku, isto to poznáte, potom si pocmúľa palček a zistí ako chutí. Trvá to až tri roky, kým začne plne používať svoje zmysly a rozum, a údajne aj naša pamäť siaha práve po hranicu troch rokov, čo sme prežili predtým, to si nepamätáme. Malé dieťa však pri objavovaní sveta nie je samo, má svoju maminu a ocina, ktorí mu v tom pomáhajú. Dávajú mu svoj čas, obetavú lásku, venujú mu svoju pozornosť a objatia, a keď povyrastie, a inak to nejde, tak dostane aj po zadku. Príde škola, rodiča sa začínajú učiť množiny, aby to vedeli vysvetliť svojmu potomkovi. Postupne sa z dieťaťa stáva dospievajúci mladý človek, spoznáva okrem lásky svojich rodičov aj svoje prvé lásky, a tak objavuje ďalší rozmer svojho života, mohli by sme povedať, ten najpodstatnejší. Veď život je, a mal by byť, o láske.

KE
Drahí bratia a sestry, dnes v Božom slove nás, Božie deti, prorok Ozeáš vyzýva: „Usilujte sa poznávať, poznávať Pána“ (Oz 6,3). A Boh každému z nás hovorí: „Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu“ (Oz 6,6).

DI
Prorok Ozeáš, hovorí o úsilí poznať Boha. A čítanie ďalej pokračuje slovami samotného Boha: „Čo mám robiť s tebou, Efraim? Čo s tebou, Júda. Vaša láska je ako ranný mráčik a ako rosa, ktorá zrána pominie. Lásku a poznanie Boha chcem“ (porov. Oz 6,4.6). Teda dnes k nám mohutne zaznievajú dve slová: poznanie a láska, poznanie Boha a láska k Bohu . Tieto dve slová v starozákonnej reči spolu veľmi úzko súvisia. Slovo poznať v hebrejčine totiž neznamená len nejaké intelektuálne, rozumové poznanie, vedomosť, ako je to v slovenčine. Slovo poznať vyjadruje hlboký osobný vzťah. Ten, koho poznám, k tomu mám živý, konkrétny, dôverný vzťah, vzťah, ktorý vyúsťuje do lásky, ktorý je láskou. A tak nám prorok Ozeáš „preložene do slovenčiny“ hovorí: „Usilujte sa poznávať Pána, milujte Boha, majte osobný vzťah s Bohom, živý vzťah lásky“. A Boh potvrdzuje jeho slová a hovorí: „Lásku chcem, chcem, aby ste ma poznali, aby ste ma milovali, chcem vás, vaše srdcia“.

PAR
Drahé dieťa Klárka, Boh ťa dnes volá, aby si sa v krste stala Božím dieťaťom. On sa stáva tvojim otcom a túži, aby si ho aj ty vo svojom živote poznávala a milovala.
Bratia a sestry, vieme, že malé dieťa, keď príde na svet, musí sa vyvíjať, telesne aj psychicky. Keby sa nevyvinulo, nikdy by nespoznalo svet a lásku svojich rodičov, a hoci živé, predsa by bolo všetko preň mŕtve. A aj takéto dieťa, bolo by živé, a predsa nie. A podobne je to aj s našim krstom. Nestačí sa len v krste narodiť, ale v Božom detinstve je potrebné sa vyvíjať a rásť. Ak by sme sa v krste len narodili, ale už by sme ďalej nerástli, boli by sme síce živé Božie deti, ale Boh by bol pre nás mŕtvy, nepoznaný a nemilovaný. Hovoríme, že krst má svoju statickú a dynamickú časť alebo etapu. Statickou časťou je okamih nášho krstu, dynamickou je život po krste. Krst je potrebné žiť! Ako Božie deti musíme dospievať, teda musíme prejsť so statickej do dynamickej etapy.
Položme si dve otázky: Prečo? a Ako? Prečo mám svoj krst žiť? A ako mám svoj krst žiť? Hľadajme najprv odpoveď na otázku „Prečo mám žiť svoj krst“. Čo nám hovorí Boh? „Efraim, Júda, tvoja láska je ako ranný mráčik, ako rosa, čo sa rozplynie. Lásku chcem a nie obetu, poznanie Boha viac ako obetu“ (Oz 6,4.6). Prečo Boh chce, aby sme ho poznávali a milovali? Vari to On potrebuje? Nie, On to nepotrebuje. Boh nás vyzýva k tomu preto, lebo vie, že my potrebujeme Boha, my potrebujeme Boha poznávať a my potrebujeme Boha milovať. Ale niektorí z nás namietnu: „Ale prečo mám Boha milovať, veď mne Boh nechýba“. Áno, ak si v úvodzovkách šťastný, tak ti Boh nechýba. A prečo som povedal v úvodzovkách šťastný? Lebo v úvodzovkách šťastným ťa môžu urobiť peniaze, kariéra, životné rozkoše, a mnohí mladí to dnes majú. Prídu však životné ťažkosti, choroby, nešťastia, nenaplnené sny, rozvrátené vzťahy, rozvrátené rodiny, do života príde utrpenie. A to naše šťastie sa veľmi rýchlo rozplynie. A mnohí z nás sa tak stávajú nešťastnými, nenaplnenými, pozraňovanými, nemilovanými. Dnes je už bežné, že manžel opustí manželku s troma deťmi, deti majú dva - tri roky, a žena sa ocitá v hroznej situácii. Koľko utrpenia a zranení muž spôsobí žene a deťom. Na celý život ich zraní. Akú ma on lásku? Miluje seba. Nevie milovať pravou láskou, pravá láska je zodpovedná. Pravá láska toto nerobí. Nás, Božie deti, Boh učí ako milovať. Boh nás učí mať správny rebríček hodnôt.
Už viem prečo ja, Božie dieťa, mám žiť svoj krst? Prečo sa mám usilovať spoznávať vo svojom živote Boha? A prečo ho mám milovať? Nuž preto, aby som bol šťastný bez úvodzoviek, a aby som aj tých, ktorí sú okolo mňa robil šťastnými a nie nešťastnými. Boh je živý a prichádza ku mne, ku tebe, a pozýva ťa, aby si bol šťastným a Boh túži, aby si už tu, na zemi, bol šťastným. Len on ťa to naučí.
Hľadajme teraz odpoveď na druhú otázku. Ako mám žiť svoj krst? A opäť, čo nám dnes hovorí Boh? „Lásku chcem a nie obetu“ (Oz 6,6a). To, že Boh od teba žiada lásku, tomu už rozumieme, ale ako rozumieť tomu, že obetu od teba nechce. Izrael prinášal Bohu obety, obety zápalné, kadidlové, ale boli to len vonkajšie úkony, okázalá ceremónia, ich srdcia nepoznali Boha, boli plné nelásky, zrady, nenávisti, chamtivosti, nečistoty. Ani od teba Boh nechce, aby si išiel, išla, v nedeľu do kostola, lebo musíš, alebo aby si išiel na spoveď, lebo sa to patrí, alebo aby išiel vnuk na birmovku, aby to „mal“. Takúto „obetu“ Boh od teba naozaj nechce. Boh je živý. Boh nechce, aby si robil niečo len navonok, a pritom ho tvoje srdce ešte nespoznalo, a ani ho nehľadá, a čo je ešte horšie, ani ho nechce hľadať. Svätý Pavol píše kresťanom v Liste Rimanom tieto slová: „Bratia, vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho“ (Rim 8,9). A Pavol píše tieto slová tým, ktorí sú už pokrstení, a predsa im píše: žijete duchovne, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ak vo vás prebýva Kristov Duch. Ak ja chodím do kostola zo zvyku, ak pristupujem ku sviatostiam zo zvyku alebo vôbec, podobám sa dieťaťu, ktoré sa nevyvinulo a svet je preň mŕtvy. A hoci som sa zrodil v krste pre život s Bohom, keďže nerastiem, Boh je pre mňa mŕtvy. Som ešte stále Božie dieťa v plienkach a Boha som ešte nespoznal. V krste nám bol daný Kristov Duch a sme povolaní s ním spolupracovať a žiť svoj krst. Ale častokrát je v našom srdci Kristov Duch nepovšimnutý a zabudnutý.
Teda ako žiť krst? Musím začať ako dieťa. A čo je typické pre dieťa? Čo robí, keď niečo chce? Čo robí, keď niečo nevie? Čo robí, keď si nevie dať s niečím rady? Čo? Prosí. Dieťa prosí, lebo si uvedomuje svoju nedostatočnosť, obmedzenosť, ohraničenosť, odkázanosť na pomoc. A aj my. Začnime prosiť. Prosme Kristovho Ducha, aby sme ho vo svojom živote osobne, živo spoznali. Prosme Ducha Svätého za tie Božie deti, ktoré Boha nehľadajú. Prosme Boha za našich blízkych, prosme za uzdravenie našich vzájomných vzťahov. Prosme za naše osobné potreby. Prosme o všetko to, s čím si sami nevieme dať rady. Každý z nás máme o čo prosiť.

MY
Na návštevu do rodiny prišiel kňaz. Rodinka mala niekoľko detí, najmladšie bolo dievčatko. Malo štyri roky. A tak sa kňaz dievčatku prihovoril, spýtal sa ho, ako sa volá, koľko má rôčkov a … a či sa vie prežehnať. Keďže sa dievčatko hanbilo, kňaz mu pomohol: „V mene Otca i Syna i … i mamy“, dodalo dievčatko.

I takto možno nazvať Ducha Svätého, mama. Pán Ježiš ho nazýva Tešiteľ, ten, ktorý je v nás stále prítomný, aby nás chránil a vyslobodzoval z ťažkostí. Duch Svätý je ten, ktorý na nás nezabúda, ktorý nás uzdravuje a povzbudzuje. Duch Svätý nám pomáha dozrieť na dospelé Božie deti. V našom duchovnom detinstve je Duch Svätý akoby našou mamou. A ako rodičia pomáhajú svojmu synovi a dcére poznávať svet, tak aj Duch Svätý, nám pomáha spoznať pravdu o sebe, o svete, o nefalšovanom šťastí, o pravej vyzretej láske.

ADE
Drahí bratia a sestry, drahí rodičia malej Klárky. Malá Klárka sa narodila pred pár dňami pre tento svet, aby svet poznávala a raz spoznala aj svoju životnú lásku. No za pár okamihov sa Klárka v krste narodí ešte raz, aby sa stala Božím dieťaťom, a ako Božie dieťa, aby spoznávala Boha a jeho lásku. Všetci sme sa stali v krste Božími deťmi a sme povolaní poznávať svojimi duchovnými očami Boha ako svoju najväčšiu a konečnú lásku.
Prosme Kristovho Ducha, Ducha Svätého, za malú Klárku, jej rodičov i seba samých, aby sme vo svojom živote zaujali postoj Božieho dieťaťa. Božie dieťa prosí, lebo si uvedomuje svoju malosť a slabosť. Božie dieťa prosí, lebo vie, že dostane všetko to, čo je potrebné, aby bolo šťastné bez úvodzoviek. Božie dieťa vie, že prosí milujúceho Boha.

Amen.

*Porov.: LEŠŇOVSKÝ, P.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2003-2004