Krstná homília pri krste dospelého 29. nedeľa v roku "A"

Bohu čo mu patrí.

AI
Som veľmi rád, že dnes pri tejto svätej omši budeme svedkami toho, že náš brat/sestra sa stane členom Cirkvi. Ak po niečom veľmi túžime a je nám možné to dosiahnuť istotne sa o to snažíme a tešíme sa na čas keď to dosiahneme. O to viac sa na to tešíme ak vieme, že to môžeme získať iba raz.

KE
V evanjeliu sme počuli otázku farizejov smerovanú na Ježiša, aby ho podchytili v reči. Pýtali sa ho či slobodno platiť cisárovi dane. Ježiš poznal ich zmýšľanie a preto im odpovedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22,21).

DI
Môže sa nám zdať z tejto odpovede, že Ježiš Kristus je burič keď povedal takéto slova. Pán Ježiš však nebol rebelant, ktorý chcel ísť proti cisárovi. Práve opačne poukázal na to, že všetci sa majú podriadiť vedeniu a poslúchať. Poslúchať, aby bol poriadok a spravodlivosť medzi všetkými ľuďmi. A to možno vybadať aj z jeho učenia. Vládca sa na svojom území staral aj o poriadok. V tom mu pomáhali vojaci. A na zachovávanie poriadku bolo potrebné aj finančné zabezpečenie, ktoré sa čerpalo z daní. Je to presne ako dnes. Všetci pracujúci to veľmi dobre poznajú. Preto Ježiš vyzýva, aby dali cisárovi čo je cisárovo. Cisárovo bolo všetko, lebo on ako najvyšší správca vlastnil všetko čo sa nachádzalo na jeho území. Ale môžeme vybadať v Ježišovej odpovedi aj pekný diplomatický kúsok. Je pravda, že všetko čo bolo na území spravovanom cisárom patrilo cisárovi, ale tiež je pravda, že všetko na tomto svete patrí Bohu. Teda aj každá minca, každé územie, každý predmet a tiež i každý človek na tomto svete. A tým dal najavo, že Boh je viac ako cisár. Vykonal to veľmi obozretne a šikovne, aby popri tom neodoprel poslušnosť cisárovi. Lebo práve na to jeho nepriatelia čakali a pre to za ním farizeji prišli.

PAR
Prišli sme dnes do Božieho chrámu, aby sme prežili Kristovu obetu. Dnes je táto slávnosť spojená ešte s jednou významnou udalosťou. O chvíľu budeme svedkami ako náš brat/sestra sa stane členom našej veľkej rodiny. Stane sa právoplatným členom Cirkvi so všetkými právami, ale aj povinnosťami. Rozhodnutie prijať krst a tak vstúpiť do Cirkvi znamená odovzdať sa celý Bohu. A byť jeho „majetkom“. Každý kto patrí Bohu dáva mu svoj súhlas. Akoby sme povedali Bohu: „Tu máš Pane urob so mnou čo chceš, lebo ja som celý tvoj“.
Aj heslo terajšieho pápeža, ktorého život je každodennou službou Bohu je: „Totus tuus“ čo znamená „Celý tvoj“.
Boh od nás žida, aby sme sa do jeho služby zverili celý a tiež aj všetko naše konanie. On sa neuspokojí len z časťou. Nechce, aby sme čosi konali len polovičato.
Tento náš brat/sestra je príkladom pre neveriacich, ale aj pre nás veriacich. Je príkladom pre všetkých tým, že sa nebál pred týmto svetom a všetkými ľuďmi prejaviť svoju túžbu po Bohu. Po dostatočnej príprave a svedectve svojím životom ukazuje, že je pripravený krstom vstúpiť do Cirkvi a stať sa živím údom tohto tajomného tela Kristovho. Chce byť našim bratom/sestrou a patriť medzi nás kresťanov. Našou úlohou je dať mu/jej dobrý príklad, aby mohol ďalej duchovne rásť. Ale tiež je potrebné podať mu/jej pomocnú ruku vtedy keď to potrebuje, aby pocítil/a, že okolo neho/nej stoja skutočne jeho/jej bratia a sestry o ktorých sa môže kedykoľvek oprieť.

MY
Úlohu byť príkladom však nemožno brať len ako dočasné poslanie, ktoré máme vykonávať len vtedy keď sme v kostole a pri odchode ho zavesíme ako pláštik na klinec pri dverách kostola. Príklad máme dávať vždy a všade. Na každom mieste. Či už sme doma, v práci, škole, na ulici, v kostole.

Jeden príbeh hovorí: „Istý čínsky mudrc sa často prechádzal po brehu veľkej rieky a dlhé hodiny meditoval. Prečo to robíš? Pýtali sa ho. Mudrc, neodtŕhajúc oči od plynúcej vody, vážne povedal: Vodu možno prirovnať k veľmi dobrému človekovi. Kdekoľvek prichádza, je štedrá a veľkodušná. Všade, kde sa objaví, prináša život.“

Takýmto človekom má byť v dnešnom svete kresťan. Kresťan teda každý jeden z nás. Každý jeden kresťan má konať tak, aby o ňom hovorili v jeho okolí ako o vzore. Jedno príslovie výstižne hovorí: „Slova povzbudzujú, ale príklad priťahuje.“ A každý jeden kresťan, ktorý patrí do Cirkvi má konať tak, aby bol pre svoje okolie vzorom. Vzorom na ktorý bude hrdé nielen okolie a blízky, ale najmä Boh.

ADE
Ako sa k tomu postavíme a ako budeme plniť svoju úlohu, ktorá nám vyplýva z nášho poslania, z poslania kresťana záleží len na každom jednom z nás. Ježiš nám dal nádherný príklad svojím životom. O tomto svedectve Ježišovho života môžeme čítať každý deň v Knihe kníh teda v Biblii. Táto kniha je pre nás návodom a pomôckou ako vylepšiť ten náš každodenný život. Milý brat/sestra. Teraz prijmeš krst a staneš sa právoplatným členom Cirkvi. Zober si teda bibliu ako návod pre svoj život, ktorý krstom odovzdávaš Bohu. A opieraj sa o ňu v každý čas. Len v nej nájdeš zmysel a smer svojho života. Veríš v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorý ťa bude chrániť a viesť. On sa stará o všetky svoje deti.
A preto sa modlíme:
Všemohúci a večný Bože, ty si nám poslal na túto zem svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista. On sa stal pre nás vzorom. Ukázal nám príkladný život úplne odovzdaný Tebe a dal nám príklad poslušnosti bez akýchkoľvek otázok. Prosíme Ťa, daj nám síl nasledovať príklad Ježiša Tvojho Syna, aby sme po hodnotnom živote sa stretli spolu s Tebou v nebi.

Amen.

*Porov.: FRUŠINSKÝ, F.: Seminárna práca z homiletiky. Spišská Kapitula : 2003-2004