Krstná homília v adventnom období

Povzbudiť rodičov, aby viedli svoje dieťa po správnej ceste, po ceste k spáse.

AI
Keby som sa niekoho z vás opýtal či si pamätá na svoj krst určite by som kladnú odpoveď nedostal. Tí, ktorí prijali krst po narodení si to vôbec nemôžu pamätať. Ale predsa vieme, že sme boli pokrstení. Vieme to z rozprávania svojich rodičov, krstných rodičov. A tak sa nám to vrylo do pamäti. Keď sme malí robia za nás rozhodnutia rodičia, ale keď dospejeme staviame sa na vlastné. Nesieme za svoje rozhodnutia zodpovednosť my sami.

KE
Ján je mužom pokory, keď hovorí: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3,11).

DI
Jednou zvláštnosťou evanjelia je, že slová o krste vodou, o krste celého človeka, majú všetci štyria evanjelisti. Matúš naznačuje na rozdiel od Marka krst vodou ako požiadavku, ktorá má za cieľ obrátenie: „Ja vás krstím vodou na pokánie“ (Mt 3,11a). Podľa Matúša krstí Krstiteľ preto, aby pokrstení upustili od hriechov, aby vedome žili v poslušnosti Bohu v novom živote nebeského kráľovstva.
Evanjelista Marek píše: „Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov“ (Mk 1,4) Podľa Marka je teda obrátenie predpokladom a podmienkou krstu vodou. Len „obrátený“ má prijať krst. Teda najprv obrátenie a potom krst. Obrátený žije v novom stave, v novom postoji. Tento postoj, tento stav viery, táto zakotvenosť vo viere sa musí sústavne prejavovať, musí sa sústavne dokazovať konaním vo viere. Nový život musí dať najavo obrátenie. Nový život je stav neprestajného obklopenia Duchom Svätým, stav naplnenia Duchom! Duch a oheň sú stále súdiacim a očisťujúcim, ako aj trvalo hrejúcim a život podporujúcim prvkom Nového života. Takto treba chápať slová: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3,11c).
V plnom uvedomení si svojho poslania Ján vie, že vzhľadom na Krista nie je hodný „nosiť mu obuv,“ (Mt 3,11b) čo v tom čase robil najposlednejší sluha svojmu pánovi. Ján Krstiteľ neváha vyhlásiť, že sám pred Ježišom nemá nijakú dôležitosť. Nestavia na tom, že pochádza z kňazskej rodiny. Nehovorí: „Som synom Zachariáša z kňazského rodu. Naopak, keď sa ho pýtali: Kto si?, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte cestu Pánovi!“ (Jn 1, 22–23) Nie je nič viac ako hlas. Hlas zvestujúci Ježiša. To je jeho poslanie, jeho život, jeho osobnosť. Celé jeho bytie je určené Ježišom.

PAR
Dáte za pravdu, že všetko má svoj začiatok. Adventné obdobie, ktoré prežívame je začiatkom nového cirkevného roka, kedy sa Cirkev raduje, pretože všetci vieme, že nás v novom cirkevnom roku niečo čaká. My kresťania sa pripravujeme na príchod veľkého človeka. Tým veľkým človekom je sám Kristus. Už o pár dní sa budeme všetci radovať. Príde na svet Ježiš. Ježiš, ktorý je príkladom pre nás. S akou veľkou láskou Ho Mária a Jozef prijali, starali sa o Neho, darovali mu svoj čas. A Pán Ježiš túto lásku nielen prijíma, ale ju aj daruje ďalej. Lásku, ktorú nám daroval je nesmierna. Vďaka Nemu sme sa mohli stať Božími deťmi. On nás a našich rodičov, starých rodičov priviedol k sebe vo sviatosti krstu. Aj dnes prežívame veľkú radosť. O malú chvíľu k nám pribudne ďalšie Božie dieťa, ďalší kresťan. Malé dieťa sa stane novým členom Cirkvi. Členom Cirkvi znamená prijať krst.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí o krste, že je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní (KKC 1213).
Ale teraz sa obraciam na vás rodičia. Prijať krst to nie je všetko. Vaše dieťa si z krstu nič nezapamätá, preto vás vyzývam, aby ste nielen poučovali vášho syna, ale predovšetkým dbali aj o nevyhnutné rozvíjanie krstnej milosti počas jeho rastu. A tak ako Celé Jánovo bytie je určené Ježišom, rovnako by to malo byť aj v našom živote, v živote každého kresťana. Tým najdôležitejším v našom živote je Ježiš.
V osobnom apoštoláte; keď pripravujeme druhých na stretnutie s Kristom; musíme sa vyvarovať toho, aby sme zo seba robili centrum záujmu. Dôležité je, aby bol Kristus ohlasovaný, poznaný a milovaný. Len On má slová večného života, len v ňom nájdeme spásu.

MY
Deti sú v našom živote naozaj dôležité. Náš život by bol bez nich veľmi smutný a prázdny. Ale aj deti bez svojich rodičov by boli smutné. Povieme si to na jednom príbehu.

V prvej triede hneď na prvej hodine sa rozplakal malý chlapček. Susedka z lavice privolala učiteľku. Tá sa opýtala na dôvod, ale žiačik nechcel povedať ani slovo. Až trpezlivosť a dobrota učiteľky prelomila ľady, chlapec nabral odvahu, pozrel na tvár pani učiteľky a vzlykajúc vyjachtal: „ Ja som zabudol, ako vyzerá moja mama.“ Deti v triede vybuchli smiechom. Múdra učiteľka porozumela problém a povedala žiačikovi: „Teda ty si zabudol, ako vyzerá tvár tvojej mamy. To je, samozrejme, zlé. Ihneď choď domov pozri sa, ako vyzerá tvoja mama!“ Chlapček sa vrátil naradovaný a okamžite sa pustil do písania čiarok v zošite.

Koľko málo mu stačilo k spokojnosti. Chlapec z príbehu mal naozaj svoju mamu veľmi rád. Veľmi ho to zarmútilo, že si nevedel spomenúť na tvár mamy. Vychovávajte svoje dieťa, tak aby nikdy nezabudlo, nielen na vašu tvár, ale aj na tvár Kristovu a tvár našej nebeskej Matky. Buďte nablízku svojim najmilším. Deti budú mať rady svojich rodičov natoľko, nakoľko ich budú mať radi ich rodičia.

ADE
Uvedomili sme si, že teraz diabol dostal jednu poriadnu facku od nás. Prijali sme nového člena do nášho spoločenstva. Satan musí zúriť. Opäť je o jedného kresťana viac. My kresťania sme vždy viac pokúšaní. Aby sme sa chránili pred úkladmi diabla, nech nám pomôže aj táto modlitba k svätému Michalovi archanjelovi:
„Svätý Michal, archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.“

Amen.