Krstná homília vo vianočnom období

Dieťa ako dar (Mk 10,13-16)

Zapáliť v rodičoch zmysel pre zodpovednú výchovu dieťaťa vo viere.

AI
V tomto vianočnom čase, prežívame vo vnútri i navonok veľkú radosť. Radosť z narodenia nášho Spasiteľa Ježiša Krista a zároveň radosť, ktorá je vystupňovaná z narodenia tohto malého a nevinného dieťaťa. Prišli ste do tohto chrámu, aby ste obetovali svoje dieťa Bohu.

KE
Ježiš Kristus nás vyzýva: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo” (Mk 10, 14).

DI
Spása, ktorú Ježiš prináša, nie je adresovaná iba veľkým alebo dokonca iba múdrym, ale je určená aj pre mladých a nedospelých, ktorých podľa náhľadov starých čias sotva považovali za hodných povšimnutia. Takto usudzujú aj učeníci, keď chcú zabrániť, aby k Ježišovi prinášali deti. No Ježiš ich karhá. Veď práve ony patria do kráľovstva, ktoré buduje Boh. Prečo? Pretože deti, ešte bez vlastnej sily a sebavedomej prevahy, majú detsky dôverčivú ochotu dať sa viesť, nechať si poradiť a pomôcť.
Krst nás robí účastnými na spoločenstve s Ježišom Kristom a zároveň údmi jeho mystického tela. Stať sa kresťanom, prijať krst je nezaslúženou milosťou, ktorou Boh predchádza všetko konanie človeka a obklopuje jeho život od samého začiatku (porov. Jn 4,10-19; Tit 3,5). „Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jeho poslaní” (KKC, čl. 1213). Pri krste sa človeku daruje viera ako semeno, ktoré musí vzklíčiť a vyvíjať sa. Celoživotná úloha kresťana po krste spočíva v postupnom vrastaní do Krista a viery v neho.

PAR
Nový ľudský život nie je len výrazom ľudskej lásky. V samom jeho počiatku pôsobila ešte iná, tajomnejšia a väčšia sila, a tou je Božia láska. Boh je láska, ktorá dáva z plnosti svojho života život všetkým tvorom. Dieťa je pre rodinu a spoločnosť veľkým darom. A preto ho treba aj takto vnímať.

Jestvuje legenda o matke s dieťaťom. Po mužovej smrti, pritlačená biedou vzala so sebou dieťa, jediný svoj poklad a išla do mesta. Na ceste uvidela rozostúpené bralo s otvorom a začula hlas: „Vstúp a vezmi si všetko, čo je pre teba a dieťa potrebné na živobytie. Ale pamätaj, vezmi si to, čo je najlepšie, lebo máš iba hodinu času.“
Vstúpila. Očarili ju skvelé bohatstvá. Perly, zlato, diamanty. Odložila dieťa a začala zbierať a vyberať najkrajšie klenoty. Celkom zabudla na čas i na dieťa. Počula po druhý raz ten istý hlas: „Prirodzene, nezabudnem na to, čo je najlepšie.“ Prekvapená bohatstvom, zhrbená pod jeho bremenom a ešte i prestrašená, aby jej tie poklady nik nevzal, chytro opustila zakliate bralo. Až vtedy sa obzrela. Jej materinské srdce ako blesk prenikla myšlienka: „A kde mám dieťa?“ To, čo mala najdrahšie, najcennejšie, zabudla pre poklady.

Takto v honbe za majetkom nejedni rodičia zabúdajú na najprednejší cieľ manželstva - na deti.

MY
Drahý rodičia, narodením vášho dieťaťa sa vaša úloha nekončí, práve naopak; ním sa ešte hlbšie a intenzívnejšie začína. Dieťa má žiť šťastne a plodne, ma splniť svoje životné poslanie, dosiahnuť vlastnú dokonalosť a byť platným členom ľudskej spoločnosti. To si od vás vyžaduje veľkú starostlivosť, obete a najmä lásku. Veľkým vzorom je tu pre nás Svätá rodina. V ich živote zohrávala veľkú úlohu poslušnosť a láska voči svojmu Stvoriteľovi. Dôležité a ničím nezastupiteľné je svedectvo vášho života. Už od samého začiatku je potrebné, aby vaše dieťa bolo vychovávané v tomto duchu. Vašou úlohou je, aby ste svoje dieťa už od útleho detstva privádzali k Božiemu oltáru a učili veľkým hodnotám ktoré ho budú sprevádzať po celý život. Svoju rodičovskú úlohu musíte plniť zodpovedne a vážne. Zároveň nezabúdajte, že v procese výchovy pôsobí aj Boh. Preto nechajte seba i svoje dieťa prenikať Božou milosťou a láskou. A ako povedal Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,14). Ukážte svojím deťom dobrotu a lásku Boha, ktorý je pôvodcom všetkého.

ADE
A na záver vám vyprosujem a prajem, aby táto vaša radosť, ktorú dnes prežívate, vám vydržala po celý váš budúci život.

Amen.

*Porov.: CVENGROŠ. Ľ.: Homília na seminári. Spišská Kapitula: 2002


webmail