Povzbudiť veriacich k horlivejšiemu prístupu k Sv. písmu a k uplatňovaniu evanjelia vo svojom živote
AI
Kniha Svätého písma je stály bestseller. Každý rok vyjde v najväčšom počte exemplárov. Ročne vychádza na svete okolo troch miliónov kompletných Biblií, tri milióny Nového zákona, 19 miliónov jednotlivých kníh s výkladom. Každoročne vychádza okolo 25 miliónov biblických textov. Takýto náklad nedosiahla nikdy žiadna iná kniha. Môžeme teda povedať, že Biblia je najčítanejšou knihou svetovej literatúry? Číta sa v takom množstve, v akom sa tlačí a kupuje? Alebo sa len postaví na popredné miesto v domácej knižnici? Presnú štatistiku, koľko ľudí číta Bibliu, nemáme. Ale je isté, že skutočných znalcov a pravidelných čitateľov Biblie je málo. No nestačí len Božie slovo čítať, ale aj žiť.
KE
Svätý apoštol Jakub nás povzbudzuje a vyzýva, aby sme „v tichosti prijali zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše“ (Jak 1, 21).
DI
„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi...“ (Hebr 1, 1-2) Cez Starý zákon Boh pripravoval svoj vyvolený ľud na príchod Krista, Vykupiteľa sveta. Kristus neprišiel, aby tento zákon zrušil, ale naplnil (Mt 5, 17). Kým Starý zákon bol zákonom zmluvy a zákona, Nový zákon je zákonom lásky. Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom, je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo, okrem tohto. No hoci je zjavenie zavŕšené, jeho obsah nie je plne rozvitý. Je teda úlohou kresťanskej viery v priebehu storočí postupne pochopiť jeho plný význam. Preto nás Cirkev vyzýva k neustálemu čítaniu a štúdiu Svätého písma; zvlášť Nového zákona. V ňom neprestajne nachádzame svoj pokrm a svoju silu. V ňom nachádzame náš životný program a cestu do zasľúbenej zeme v nebeskom Jeruzaleme. Každé slovo, každý krok, každý okamih Kristovho života nesie v sebe spásne poslanie. Všetko konal „pre nás a pre našu spásu“, ako vyznávame v Kréde. „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 17). Dielo našej spásy zavŕšil Ježiš Kristus svojím veľkonočným tajomstvom. Svojím umučením, svojou obetou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním Kristus vzal na seba všetky hriechy ľudstva, vzal na kríž celú našu hriešnu skutočnosť, náš strach, našu ľudskú opustenosť, naše utrpenie i smrť a priniesol to všetko v sebe ako obetu Otcovi. V tej chvíli sa naplnil život ľudí novou nádejou, nádejou vykúpených v Kristovi. To je evanjelium – to je radostná zvesť Nového zákona.
PAR
Ústrednou myšlienkou Nového zákona je teda láska, ktorá sa naplno prejavila v Ježišovi Kristovi – večnom Slove Otca. „Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život...“ (Jn 1, 2-4a). Božie slovo má v sebe zázrak života. Tým sa podstatne líši od slov ľudských. Božie slovo obsahuje vitálny princíp, ktorý je schopný, ak podľa neho robíme, pretvárať, robiť zázraky, slovom – tvoriť. Božím slovom povstal svet a všetko, čo je v ňom. My si nemôžeme Božie slovo privteliť, zobrať ho. Môžeme a musíme ísť len v ústrety životnej sile, ktorá je v ňom a poskytnúť mu dostatočnú vlahu, aby mohlo vzísť a rozvinúť sa. Keby sme Božie slovo aspoň trochu brali vážne, keby sme podľa neho žili, vtedy by sme sa týmto slovom, premeneným na život, aj my stali spolupracovníkmi na druhom stvorení sveta. Lebo – nezabúdajme – toto Slovo je slovom stvoriteľským.
Ak si to uvedomíme a prenesieme do svojho života, potom sa nebudeme čudovať rozsievačovi z evanjelia, ktorý rozhadzuje semeno aj na cestu, aj na skalu, aj do tŕňa (Lk 8, 4-8). Božie slovo je s našou spoluprácou schopné konať zázraky. Je schopné dať zakvitnúť púšti. Dať vzklíčiť semenu aj na vyprahnutej kamenistej pôde tohto sveta. Aj v tŕní vidíme kvitnúť ľalie, aj v tvrdom asfalte občas vykvitne fialka. Božie slovo má neuveriteľnú silu. Božie slovo obrátilo zmýšľanie Pavla na ceste do Damasku. Božím slovom sa obrátil jeden z najväčších cirkevných otcov, svätý Augustín. Stačilo tak málo! Hlas chlapca: „Vezmi a čítaj!“ A on vzal, čítal a zmenil sa. A to je výzva aj pre nás! Vezmime, čítajme a zmeňme svoj doterajší život podľa evanjelia.
Ako vysvetliť to, že počúvame správne slová, a potom, keď vyjdeme z kostola, dopúšťame sa chýb? Prečo počúvame veľké slová, a stále robíme úbohé veci? Prečo vidíme pred sebou žiariť vysoké ideály, a uspokojujeme sa s obyčajnými dusivými obzormi? Prečo sa s nadšením otvárame Slovu, ktoré nás robí slobodnými, a vzápätí otrocky prijímame to najponižujúcejšie – svoju polovičatosť?
MY
Žiaľ, často je to preto, lebo sa podobáme poľu, kde rastie husté tŕnie. Pôda je teda už obsadená. Zaujatá predovšetkým nami samými. Našimi predsudkami. Našimi spôsobmi a navyknutými schémami, v ktorých myslíme. Tým, čomu zanovito hovoríme „zdravý“ rozum. A práve ten v nás udúša Božie slovo. Bránime sa pred Božím slovom, lebo ho považujeme za nebezpečné, lebo nás môže hnať k nerozumným činom, ktoré nenechajú nedotknutým naše pohodlie. Vkladáme ho do presne vymedzeného priečinku našej mysle. Usilujeme sa ho zaradiť do navyknutých foriem svojho myslenia a uvažovania. Nevzdávame sa mu bezpodmienečne, ako by sme mali, ale pokúšame sa prispôsobiť si ho. Preto Pán Ježiš hovorí o potrebe stať sa deťmi. A to je veľmi ťažké! Dieťa nemá myseľ zaťaženú kategóriami a návykmi, ktoré mu prekážajú. Prijíma Slovo so všetkou ochotou, bez výhrad.
Len aby v nás Slovo nevyvolalo nijaký otras! Preto sa ponáhľame zneškodniť ho. S opatrnosťou ho oberáme o všetku výbušnú silu. Namiesto toho, aby sme Slovu pripravili potrebnú vlahu a podporili jeho prenikavú životnú silu, máme naporúdzi prísady a enzýmy, ktoré ho oslabujú, zneškodňujú a robia pre náš chúlostivý žalúdok ľahko stráviteľným. Slovo je ostrý, dvojsečný meč. A my sa ho ponáhľame otupiť, aby nás nezranilo. Slovo je žiarivé svetlo. A my ho prikrývame hrubým, málo priesvitným papierom, aby nám nedráždilo zrak. Slovo je oheň. A my naň vylievame vedrá vody nášho „zdravého“ rozumu, našej falošnej rozvážnosti a neuveriteľnej lenivosti. Zneškodniť Slovo značí teda mať tvrdé srdce. Náš základný postoj voči Božiemu slovu nech je teda ochota, poddajnosť a pozornosť.
ADE
„Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh. Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu“ (Ž 51, 12-14.9.17). Pane, daj aby sme „v tichosti prijali zasiate slovo, ktoré má moc spasiť naše duše“ (Jak 1, 21).
Amen.