V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši

Boh cez Cirkev chráni ľudí

AI
Pamätám si, že ako šiestak či siedmak na základnej škole som písal slohovú prácu o dnešnej dobe. Napísal som tam, že je veľmi uponáhľaná, a to len preto, že sa o tom všade hovorilo. Nebol som o tom ešte ako dieťa presvedčený z vlastnej skúsenosti. Až s odstupom času som to pocítil aj na vlastnej koži. Okrem školy prišli aj iné povinnosti a času bolo čoraz menej.
Áno, drahí bratia a sestry, žijeme v dobe, kde životný štýl môžeme charakterizovať stereotypnosťou a veľkou uponáhľanosťou. Ráno vstaneme, ideme do školy či do práce, po návrate domov píšeme domáce úlohy, spravíme niečo v domácnosti alebo na záhradke, no veľa toho nestihneme, lebo sa už začne stmievať. Povenujeme sa trocha rodine (v tom lepšom prípade), pozrieme televízor a unavení ideme spať. Nejako takto to vyzerá aj po iné dni pracovného týždňa a už od pondelka sa tešíme na víkend. Tešíme sa na to, že si porobíme aj nejaké iné veci okrem povinností, že sa budeme môcť povenovať svojim koníčkom, že si oddýchneme. Ale chápeme správne nedeľu aj v tom hlbšom kresťanskom zmysle? Máme na mysli cirkevné prikázania, podľa ktorých máme svätiť cirkevné sviatky, a medzi ne patrí aj nedeľa.

KE
Pán Ježiš, ktorý prišiel naplniť Starý zákon, sám nás učí správne pochopiť určitú časť Božieho zákona. Konkrétne význam židovskej soboty, teda dnešnej nedele, keď napomína farizejov, že človek nebol ustanovený pre sobotu, ale sobota pre neho (Mk 2, 27).Tí totiž kritizovali jeho učeníkov, že pracovali, keď si zbierali klásky.

DI
Vo svojej zaslepenosti a ctižiadostivosti, že jedine oni sú strážcovia Božieho zákona, zašli farizeji tak ďaleko, že robili viac, ako Boh vo svojich desiatich prikázaniach vôbec určil. Okolo Desatora vznikol ešte celý múr príkazov, zákazov a nariadení, ktoré bolo treba prísne dodržiavať, pričom zabúdali na vážnosť okolností, lásku, zhovievavosť. Farizeji boli v židovstve zvláštnou skupinou. Dodržiavanie zákonov považovali za to najhlavnejšie. O zákaze pracovať v sobotu sa viedli rôzne diskusie. Dokonca aj vajce, ktoré zniesla sliepka v sobotu, spadalo pod zákaz pripravovania jedál, ktorý odvodzovali od zákazu pracovať. A navyše rozhodli, že také vajce sa nielenže nesmie jesť, no neslobodno sa ho ani dotknúť, ba ani sa len naň pozrieť.
Ako vlastne znelo starozákonné prikázanie o sobote? „Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá!... Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu!“ (Ex 31, l4-15; 35, 2...35,2) Za znesvätenie soboty bol teda trest smrti.
Keď učeníci prechádzali cez obilné pole, boli hladní, a tak si odtrhli niekoľko klasov a, podrviac ich v rukách, jedli zrno. Súkromné vlastníctvo v židovstve sa chápalo trochu ináč, ako je tomu dnes. Celá zem patrila Bohu a človek, ktorý mal vyhradený kus poľa, bol iba jeho správcom, užívateľom. Preto smel hladný človek skromne užiť jeho plody. Najmä okraj obilného poľa bol vyhradený chudobným. Starozákonný predpis teda dovoľoval, aby človek, čo šiel okolo, užil trocha z obilného poľa alebo vinohradu. Len sa nesmelo nič odniesť domov v nádobe alebo vreci. To by už bola krádež. Boží zákon neustanovil pojem vlastníctva tak pevne a nepovzniesol ho tak vysoko, že by už neostalo miesto pre lásku. Počínanie učeníkov samo osebe bolo teda zákonom dovolené a nebolo to nič zavrhnutiahodného. No fakt, že sa tak stalo v sobotu, to bol zločin. Odtŕhať klasy, drviť ich, veď to podľa mienky farizejov znamená žať, mlieť, pracovať. No bol tento výklad farizejov oprávnený?
Odpoveď je: Nie. Pretože v knihe Exodus výslovne stojí: „V prvý deň... aj v siedmy deň budete mať svaté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu okrem toho, čo je potrebné na prípravu jedla pre každú osobu“ (Ex 12, 16). Veď tu sa výslovne hovorí, že pripravovanie jedla v sobotu nie je práca. Kdeže na svete sa utíšenie hladu stotožňuje s pracovaním? Prostý triezvy rozum to jednoducho odmieta. Príklad o Dávidovi, ktorý Ježiš použil, je veľmi vhodný. Podľa tradície sa aj to stalo v sobotu. Dávidovo správanie potvrdzovalo myšlienku, že vo výnimočných prípadoch, keď mravná povinnosť (v tomto prípade zachovanie Dávidovho života), sa dostáva do sporu s liturgickým zákonom, musí liturgický zákon ustúpiť. Zákon zasvätenia soboty, ktorý mal byť ukazovateľom cesty ku spáse, sa takto nesprávnym vysvetľovaním stal len slepým dodržiavaním Zákona kvôli Zákonu.

PAR
Kým farizeji išli tvrdo za zachovávaním soboty prostredníctvom až nezmyselných nariadení, nesprávame sa aj my podobne? I keď sme sa ocitli v opačnom extréme... Má pre nás, kresťanov, nedeľa ešte stále náboženský význam? Nezvykli sme si v tento deň len na akési pohodlie a na žiadne povinnosti jeho zasvätenia Pánovi?
Iste sa asi v duchu pýtate, milí bratia a sestry, prečo Židia slávia sobotu a my, kresťania, nedeľu? Zasväcovať určitý deň Bohu sa začalo odvtedy, ako dal Boh Mojžišovi Desatoro. Kresťania si za tento deň zvolili nedeľu, keď Ježiš slávne vstal z mŕtvych. Keďže židovstvo ešte stále očakáva Mesiáša a neverí, že ním bol Ježiš a že vstal z mŕtvych, u nich ostalo stále pri sobote.
„Spomni, aby si sviatočný deň zasvätil Pánovi.“ Tu sa nemyslí len nedeľa, ale aj všetky ostatné prikázané sviatky. Ale vieme, akým spôsobom ich máme zasväcovať? Vo všeobecnosti môžeme povedať, že náboženský význam nedele a sviatkov spočíva v tom, aby človek zo svojho času, ktorý dostal od Boha ako dar, venoval nejakú čiastku na Boží kult a aby sám rástol po duchovnej stránke. To si vyžaduje, aby sme v niektorý deň prestali pracovať a náboženským kultom, ktorým je na prvom mieste svätá omša, uctili si Boha a počúvaním Božieho slova sami rástli v poznaní Boha.
Okrem povinného počúvania Božieho slova vo svätej omši mali by sme si aj doma čítať Sväté písmo a inú duchovnú literatúru. Zvlášť je to krásne a vrelo vám to aj odporúčam, keď si nájdeme chvíľku času na spoločné čítanie v rodine. Nemusí to byť dlhé. Stačí jedna kapitolka z Písma. Ale význam to má mnohokrát ďalekosiahly. Takto sa dokážu všetci členovia spoločne stretnúť a porozprávať.
Keďže potrebujeme z niečoho žiť, celý týždeň pracujeme. Telesná či duševná práca nás vyčerpáva, výsledkom čoho je únava. No Boh nechcel, aby nás práca gniavila. Preto tento svätý deň odpočinku je dôkazom Božej dobroty. Boli doby, zvlášť v otrokárskych spoločnostiach, kde sa na človeka dívali iba ako na jednotku pracovnej sily. Vtedy zvlášť vynikal význam nedele a sviatku, ktorým Cirkev chránila pracujúceho človeka. Z tejto prestávky od práce vyplýva aj sociálny význam nedele. Tu sa stretávajú členovia rodiny, často na celý týždeň od seba odlúčení, priatelia a príbuzní sa navzájom navštevujú...
Keďže v súčasnosti psychická práca nadobúda čoraz širšie uplatnenie, netreba pod pojmom práca chápať len fyzickú námahu. Na prácu sa treba teda pozerať z dvoch rovín. Napríklad človek, ktorý celý týždeň presedí v zamestnaní za počítačom a nad papiermi a v nedeľu robí to isté, si neodpočinie. Keby išiel v nedeľu poobede s celou rodinou do záhradky a tam aj niečo fyzicky urobil, keďže cez týždeň na to nemá veľa času, zrekreoval by sa aj on a aj rodina by mala pekný spoločný zážitok. Podobne sa nezrekreuje ťažko pracujúci človek, ktorý v nedeľu podnikne náročnú turistickú cestu alebo pestuje vysiľujúci šport. Keďže dnes pribúda duševne pracujúcich a telesná práca býva veľakrát jednotvárna, napríklad pri páse alebo za volantom, naozaj sa žiada iné chápanie dovolených a nedovolených prác.
Všeobecne môžeme povedať, že treba konať odlišnú prácu, ako je tá cez týždeň. Ak je táto práca naším každodenným zamestnaním, vtedy je nedovolená. Avšak jestvujú aj ospravedlňujúce príčiny, ktoré dovoľujú pracovať. Ide o nevyhnutné verejné služby, dopravu, pekárne a továrne s nepretržitou prevádzkou, rôzne služby lásky v nemocniciach a iných ustanovizniach, pri katastrofách, zachraňovaní úrody a podobne.
Najdôležitejším úkonom zasvätenia sviatku je svätá omša. Ona je stredobodom a vrcholom celého kresťanského náboženstva a prameňom všetkých milostí. Patrí k nevyhnutným prostriedkom spásy. Druhý cirkevný príkaz hovorí, že sa máme v nedele a prikázané sviatky zúčastniť na celej svätej omši a byť na nej aspoň fyzicky prítomní. Teda tí, ktorí sú vonku pred chrámom a nábožne sledujú to, čo sa deje, majú splnenú povinnosť, no tí, ktorí sa rozprávajú a zaoberajú sa vlastnými záležitosťami, by si mali spytovať svedomie, keďže ide o ťažký hriech, lebo túto povinnosť zúčastnenia sa na svätej omši splnenú nemajú.
Podobne ako pri práci aj tu existujú ospravedlňujúce príčiny. Od povinnosti zúčastniť sa na svätej omši sú ospravedlnené deti do siedmich rokov, starí a chorí ľudí. Pravda, deti by si mali privykať už odmalička. Taktiež sú ospravedlnení zamestnanci v službách spoločnosti, ako sú napr. lekári, vojaci, strážcovia a podobne. Ale tu je vhodné sa zúčastniť svätej omše v sobotu večer. Na Slovensku je možné splniť si nedeľnú povinnosť svätej omše na každej svätej omši, ktorá je slúžená v predchádzajúci deň po 15.00. Tak nevidím v tom veľký problém pre tých, ktorí vedia už dopredu, že v nedeľu alebo v prikázaný sviatok budú cestovať alebo vykonávať inú dovolenú činnosť a nebudú sa tak môcť zúčastniť svätej omše.
Áno, je tu takáto možnosť, ale nech je fakt využívaná s dobrým úmyslom. Aby sa nám nestávalo pravidlom, že túto povinnosť svätej omše si splníme už v sobotu večer s myšlienkou, že chceme mať voľnú nedeľu. Lebo nedeľa je deň Pánov, a nie deň leňošenia. Áno, oddýchnuť si treba, ale treba si splniť aj povinnosti, ktoré vyplývajú z titulu kresťana. Veď po prieskume je nás na Slovensku vyše osemdesiat percent, ale koľkí z týchto si poriadne plnia svoje povinnosti?

MY
Pri istej príležitosti nám Max Kašparů, stály diakon, ktorý pôsobí v Čechách, vyrozprával svoju skúsenosť.
Mali sme stretávku po niekoľkých rokoch po maturite. Ako tak sedíme a rozprávame sa o rôznych veciach, prišla za mnou jedna spolužiačka s otázkou: „Dopočula som sa, že vraj máš niečo spoločné s kostolom.“ A dodala: „Aj ja som kresťanka.“ „Hm, to je pekné,“ odpovedal som. „A čo to pre teba znamená?“ „No, chodím do kostola na polnočnú omšu.“ Ja som sa len tak začudovane pozrel na ňu a ona dodala: „Vari ty chodíš častejšie?“ „Áno,“ odpovedal som. „Každú nedeľu, a ak mi to okolnosti dovolia, aj každý deň v týždni.“ „Tak to musíš byť dajaký fanatik,“ povedala s úsmevom. Ja jej na to: „Máš muža?“ „Mám,“ odpovedala a ukázala na ruku s obrúčkou. „A keď ideš do práce alebo niekam inam preč, ako často sa k nemu vraciaš?“ „No, každý deň.“ „Tak to musíš byť dajaká fanatička. Nestačí ti prísť len na Vianoce? Pozdraviť ho, spýtať sa, ako sa má, hodinku – dve s ním porozprávať a ísť preč?“ Vtedy sklonila hlavu a povedala: „Viem, čo mi tým chceš povedať.“

Áno, milí bratia a sestry, treba si uvedomiť, že volať sa kresťanmi nie je všetko, treba podľa toho aj žiť. Aby sme tak mohli učiniť, daroval nám Pán tieto sviatočné dni. Tu máme možnosť na chvíľu sa zastaviť, zamyslieť sa nad svojím životom, prehodnotiť si svoj vzťah s Bohom i s ľuďmi a uvedomiť si, čo je naším životným cieľom. Či je to zháňanie sa len po časných dobrách, a či spása našej duše. My ľudia sme slabí, náchylní na hriech a veľakrát mu aj podľahneme. Stáva sa nám, že aj zasvätenie nedele berieme na ľahkú váhu. Zvykli sme si na „moderný“ spôsob života. Nehanbíme sa ísť aj v nedeľu nakupovať.
Možno si poviete, že to nie je žiadna robota – nakúpim a nedeľu zasvätím. Ale pritom zabúdame na druhú stránku. V tom obchode musí niekto byť, kto nám tie veci predá. Pozeráme len na vlastné potreby a zabúdame, že tej predavačke napríklad mohol prísť manžel po týždňovke domov, večer odchádza opäť na týždeň preč, no ona musí sedieť v obchode, lebo keby sa ozvala, príde o prácu. Ako by sa nám to páčilo, keby išlo o nás? Kým sa to nás osobne netýka, vôbec si neuvedomujeme, že takto podporujeme znesväcovanie nedele. Čo ak chcela aj táto rodinka zasvätiť nedeľu, ísť s deťmi do prírody, no kvôli nášmu pohodliu, že sa nám nechce ísť nakúpiť v sobotu, si to nemohla dovoliť? Neviem, či sa môžeme volať pravými kresťanmi, keď takýmto spôsobom podporujeme možný rozvrat rodiny.

ADE
Preto usilujme sa, drahí bratia a sestry, aby aj v tejto tak uponáhľanej dobe sme sa dokázali na chvíľu zastaviť. Aby sme aspoň v tieto sviatočné dni dokázali vypnúť z každodenného kolotoča, nájsť si čas na Boha i na blízkych, aby sme prispievali k budovaniu nebeského kráľovstva už tu na zemi, a tak sa mohli spokojne nazvať pravými kresťanmi.

Amen.