Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť

Význam pokánia dnes

AI
Predstavte si, ako malý chlapec uteká za mamou s rozbitou vázou. Príde k nej a povie: „Mami, prepáč, nechcel som, ale za to ti budem pomáhať umývať riad celý týždeň!“

KE
Veľký prorok Izaiáš nás vyzýva k pokániu takto: „Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro... pomožte utláčanému, vymôžte právo sirote“ (Iz 1, 16–17).

DI
Tak ako nás prorok Izaiáš nabáda, aby sme robili pokánie, aj Ježiš chce od nás pokánie. Chce, aby sme konali vnútorné pokánie a zároveň aj vonkajšie pokánie (Mk 1, 15). Vnútorné pokánie je zanechanie svojich hriechov a návrat k Bohu celým srdcom. Vonkajšie pokánie sa prejavuje v našom každodennom živote, ako napríklad skutkami milosrdnej lásky. Pokánie je vtedy, keď prídeme pred Boha s našimi hriechmi s rozhodnutím zmeniť svoj život a s nádejou na Božie milosrdenstvo. Pokánie sprevádza spasiteľná bolesť a spasiteľný zármutok, ktorý vychádza z hĺbky srdca. Boh nám vtedy dáva milosti a silu začať znova. Tento nový začiatok potvrdzujeme svojimi skutkami (KKC 1430 – 1433).
Dni pokánia sú spoločné dni, kedy si všetci veriaci spolu pripomíname svoju hriešnosť, a preto sa zvláštnym spôsobom venujeme modlitbe, konáme skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, ďalej vernejšie plníme svoje povinnosti a najmä zachovávame pôst a zdržiavame sa mäsa (CIC k. 1249).
„Každodenné obrátenie a pokánie nachádzajú svoj prameň a svoj pokrm v Eucharistii, lebo v nej sa sprítomňuje Kristova obeta, ktorá nás zmierila s Bohom. Eucharistiou sa živia a posilňujú tí, ktorí žijú z Kristovho života; ona je protiliek, ktorý nás oslobodzuje od každodenných previnení a chráni pred smrteľnými hriechmi“ (KKC 1436).

PAR
Mohlo by sa nám zdať, že Cirkev od nás žiada, aby sme sa cítili previnilo, nikdy nezdvihli hlavu od zeme, že sme stále veľkí hriešnici, ktorí patria len do pekla. Ale takto to vôbec nie je. Cirkev nám ponúka tieto dni pokánia, lebo nám chce pomôcť. Pokáním sa môžeme očistiť od svojich zlých náklonností, a takto byť bližšie pri Bohu. Ale naše pokánie nemá vyzerať ako najmodernejšia odtučňovacia diéta alebo ako nejaká praktika východného náboženstva. Cirkev preto v dnešnej pluralistickej spoločnosti dáva dôraz na dva aspekty náboženského pôstu: na vzťah ku Kristovi a na vzťah k svojmu blížnemu.
Vo vzťahu ku Kristovi sa postím, pretože Kristus - Ženích ešte nie je úplne prítomný v mojom vnútri, v spoločnosti, v ktorej žijem. Ženích je pripravený, ja však pripravený nie som. Nie som celkom zamestnaný jeho láskou a neprijímam bezvýhradne jeho život. Postím sa skutočne preto, že v sebe chcem vytvoriť miesto pre Krista a uvoľniť mu vo svojom vnútri dostatočný priestor, aby mohol naplniť celý môj život? Vo vzťahu k blížnym nemôžem zabudnúť, že pôst má vycibriť moju citlivosť k tým, ktorí trpia hladom a sú smädní, a viesť ma k stálej zodpovednosti za tých, ktorí sú chudobní a potrebujú pomoc.
Pokánie za spáchané hriechy sa neodčiní len tým, že prestaneme robiť zlo. Keď sme z nášho srdca zlo odstránili, nemôže tam ostať prázdnota. Tam musí nastúpiť dobro, ktoré konáme svojim blížnym. Keby sme prestali robiť zlo a vnútro nechali síce vymetené, ale prázdne, vtedy sa vráti diabol aj so svojimi spoločníkmi a naše vnútro bude horšie, než aké bolo na začiatku (Mt 12, 43–45). Naše vnútro máme naplniť láskou k Bohu a skutkami milosrdnej lásky.

MY
Krásu obrátenia a pokánia opísal sám Pán Ježiš v Podobenstve o márnotratnom synovi, ktorého stredobodom je milosrdný otec, a veľmi dobre poukazuje na vnútorný svet kajúceho hriešnika (Lk 15, 11 – 32).

Istý bohatý človek mal dvoch synov. Mladší z nich, očarený klamlivou slobodou, vypýtal si od otca dedičstvo, ktoré mu patrilo. Keď mu ho otec dal, neváhal a opustil otcovský dom. V domnienke, že je slobodný, užíval si svoje peniaze, až nakoniec zistil, že už nič nemá. Práve vtedy v krajine nastal hlad a on si uvedomil, že sa nachádza v krajnej biede. Chcel si privyrobiť aspoň na chlieb, tak začal pásť svine u jedného hospodára. Ocitol sa v hlbokom ponížení, lebo hospodár mu nič nedával a on mal veľkú túžbu sa nasýtiť aspoň tým, čo žrali tie svine. Keď bol v takomto rozpoložení, začal o sebe uvažovať. Prišiel na to, že urobil chybu, keď odišiel od otca. Prenikla ho veľká ľútosť a rozhodol sa vrátiť k otcovi a priznať sa k vine. Keď prišiel domov, otec ho s veľkou radosťou prijal. Dal mu nové šaty, prsteň, obuv a usporiadal hostinu na jeho privítanie. Týmto mu vrátil ľudskú dôstojnosť, hodnosť a dal mu príležitosť začať odznova. A toto je cesta každého hriešnika, ktorý sa vracia k Bohu a do lona svojej rodiny, ktorou je Cirkev.

ADE
Pane Ježišu, Ty vieš, že sme hriešni. Stále padáme a tým sa vzďaľujeme od teba, dobrotivého Otca. Ale ty nás aj takých miluješ a dávaš nám vždy novú príležitosť sa k tebe vrátiť. Ľutujeme, že ťa svojimi hriechmi urážame a spolu s márnotratným synom ti vyznávame: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči Tebe. Už nie som hodný volať sa Tvojím synom.“

Amen.