Pohreb dieťaťa

Postavme sa správne k smrti.

AI
Každá smrť blízkej a milovanej osoby bolí. Pochopiť to môže len ten, kto milovanú osobu už stratil. Ježiš ako pravý Boh a pravý človek počas života zažil veľa krát podobnú bolesť. Veď napríklad pri smrti Lazára zaplakal (por. Jn 11,35).

KE
A práve tu, drahá smútiaca rodina, je miesto a čas na Ježišove slová z evanjelia: „A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6,39-40).

DI
Celé evanjelium sv. Jána je natoľko presiaknuté vierou v prítomnosť zmŕtvychvstalého Ježiša, - čo pre človeka znamená mať podiel na večnom živote -, že ostatné udalosti ako keby ustupovali do úzadia a sú oproti tomu bezvýznamnými. Pre evanjelistu Jána platí: „Kto verí, má večný život“ (Jn 6,47).

PAR
Pri úmrtí blízkeho človeka prežívame bolesť a stratu kontaktu s osobou. Miesto, ktoré mal v našom srdci však neostane prázdne. Už nik nevymaže spomienky na toho druhého, ktorý vedľa nás existoval. Jedine čas a hlavne nádej ponúkaná Kristom, nám dokáže osušiť slzy a očakávať opätovné stretnutie s našimi drahými pred Božou tvárou. A práve tu je ten nový začiatok, ktorý prichádza stále znovu a znovu. Teraz je to stretnutie s Kristom v bolesti, v smútku. Ježiš je Pán nad životom a smrťou a aj teraz prichádza a v tejto ťažkej situácii je Boh s nami. On má vždy čo povedať pre náš konkrétny život a nikdy nenechá človeka napospas jeho problémom. Ak sa mu človek otvorí, tak vždy pomôže prekonať aj tú najväčšiu bolesť. Neexistuje nič, čo by mu nebolo podriadené. Iba Jeho láska nás dokonale uzdraví a pozdvihne.
Možno si položíte otázku: „Ako ma môže Ježiš Kristus posilniť v tejto bolesti?“ Je to vôbec možné? Áno je. Ježiš je jediný, kto vás môže posilniť a pomôcť vám prekonať stratu manželky, matky, sestry, príbuznej. Účinne utešiť môže zrejme len ten, kto sám prežil bolesť. Plnú útechu však môže dať len Kristus, pretože trpel najviac. Pretože Kristus sám zakúsil bolesť, utrpenie, podobne ako vy, stojí dnes pri každom z vás a chce vám dať posilu do ďalších dní. Nový deň sa predsa rodí uprostred noci. Skúste nájsť svetlo, ktoré premáha smrť. Veriacim srdcom objavte Krista a zistíte, že medzi časnosťou a večnosťou je len veľmi tenká stena a že puto lásky medzi ľuďmi smrť nepretrhne. Smrť predsa nezabíja lásku. Na jej smrť sa všetci pozrime vo svetle veľkonočného tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, v ktorom spočíva naša jediná nádej. Kresťan, ktorý umiera v Kristovi Ježišovi, sa vzdiali z tela a býva u Pána.

MY
Ježiš vás teda chce posilniť pri vašej bolesti svojou prítomnosťou, svojim slovom, ale hlavne svoji veľkonočným zmŕtvychvstaním, ktorým dvíha našu nádej, že ako On zomrel a vstal z mŕtvych, tak aj my síce zomierame, ale raz vstaneme z mŕtvych. Bez Kristovho zmŕtvychvstania niet kresťanstva. Preto aj konáme pohreb za našu zosnulú sestru modlitbami a spevom vyprosujeme u milosrdného Boha očistenie jej duše, lebo veríme vo večný život. Inak by to nemalo zmysel. Zároveň telu preukazujeme úctu, lebo bolo chrámom Ducha Svätého a má nádej na zmŕtvychvstanie.
Človek pôvodne a podľa úmyslu Stvoriteľa nemal zomrieť. Niekomu sa zdá toto tvrdenie jednoducho nezmyselné. Skúsenosť ich naučila, aby pozerali na smrť ako na prirodzenú nevyhnutnosť. Tak vnímame umieranie ako niečo, čo patrí k podstate života. Proti tomu treba protestovať, lebo Boh cez sv. Písmo oznamuje: Smrť prichádza na svet skrze hriech prvých ľudí. Cez hriech vchádza do nášho života a stáva sa jeho súčasťou.
Dôležité pre nás sú stretnutia s Kristom počas života. Každé toto dôverné stretnutie vo sviatostiach, modlitbe, v láske k blížnym nás pripravuje na finále pozemskej existencie, aj keď si to plný života neuvedomujeme. Ak boli tieto stretnutia úprimné a prijaté, sme dobre pripravený prejsť do nového života vo večnosti. Mnohokrát si človek uvedomí až na sklonku svojho života, že cesta, ktorú mu ponúkal Ježiš skrze cirkev, bola tou najlepšou. A vtedy je každý spravodlivo pyšný na to, že sa rozhodol pre Krista darcu života, rozhodol sa pre toho, ktorý nás najlepšie pozná a najviac miluje.

ADE
Takto sa môžeme aj my stretnúť s Ježišom a odovzdať mu svoj život. On sa nám stále ponúka a jeho milosrdenstvo nemá hraníc. Žiadneho kresťana nesmie zaskočiť otázka, čím je pre neho smrť a abdikovať odpoveďou, že to nie je jeho parketa. Buďme pripravení smrť nielen prijať, ale nebojme sa ju konkrétne pomenovať a byť schopný zároveň prestúpiť ňou bránu do večnosti. To však záleží už na každom z nás. Žime teda s pohľadom upretým do večnosti vo vedomí, že „Boh je láska“.
Cesty každého človeka raz skončia na cintoríne. Táto pravda nech nás privedie k hľadaniu zmyslu nášho života v Ježišovi Kristovi. Silu na prekonanie bolesti nad stratou blízkej osoby čerpajte u neho, lebo On je jediný zdroj.

Amen.

*Porov.: URBAN, P.: Seminár, Spišská Kapitula, 2008