Pohreb muža v advente

Povzbudiť k stálemú bdeniu a očakávaniu príchodu Spasiteľa, Sudcu.

AI
Je nám známe z rozprávok, starých povestí, že králi mávali na krátenie dlhých chvíľ svojich dvorných bláznov a šašov. Boli oblečení krikľavo, každý kus látky inej farby a čiapku mali ozdobenú rolničkami. Neboli skutočnými bláznami, skôr to boli ľudia veľmi múdri, duchaplní a vtipní, ktorí veselými žartmi zabávali svojich pánov. V žartoch povedali svojim pánom často i pravdu do očí, ktorú by sa im nikto neopovážil povedať. Jeden kráľ svojho šaša veľmi ponižoval, že je skutočne hlúpy a na znak jeho hlúposti mu dal paličku a povedal mu: „Budeš ju nosiť dovtedy, kým ju nedáš tomu, kto je ešte hlúpejší ako si ty.“
Po čase kráľ ťažko ochorel. Všetci boli smutní. Kráľ si však hovoril, že ožije, pookreje, hoci všetci vedeli, že smrť je blízko. Šašo si vyprosil, aby mohol chorého navštíviť. Predstúpil pred chorého kráľa a hovoril: „Pane, máte ďalekú cestu pred sebou“. „Máš pravdu“, povedal nemocný. „Kedy sa mienite vrátiť?“ spýtal sa šašo. „Z cesty na večnosť, milý bratku, sa žiaden nevráti“, hovoril kráľ. „Nože, Pane, a ste na tak dlhú cestu dobre pripravený a na tak dlhý pobyt všetkým zaopatrený?“ spýtal sa znova šašo. „Na to som ešte nepomyslel“, odpovedal nemocný. „Tak vezmite si túto paličku, ktorú ste mi dal, aby som ju dal tomu, kto je hlúpejší ako som ja.“ Veru, niet väčšej hlúposti a pošetilosti nad tú, než nemyslieť na večnosť, ktorá nám po smrti nastane a nepripraviť sa, aby bola šťastná.

KE
„Pane, Pane, otvor nám“ (Mt 25,11)! Počujeme v Evanjeliu prosbu nerozumných panien. Ježiš im však odpovedal: „Veru, hovorím vám: Nepoznám vás. Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny“ (Mt 25, 12-13).

DI
Poznáme z rôznych dokumentárnych filmov, odborných časopisov, že v Oriente sa svadba slávi pre horúčavu až večer. Nevesta vo svojom rodičovskom dome čaká ženícha, ktorý ju odvedie domov, do svojho domu. Spolu s ňou čakajú aj družičky na ženíchov príchod. Ich úlohou je vyjsť ženíchovi v ústrety, keď príde. V rukách pritom nesú zažaté lampy .
Dnešné evanjelium opisuje takúto situáciu, keď mal prísť ženích po svoju nevestu. Panny musia čakať, ale na ženícha príliš dlho. Prichádza na ne spánok a všetky zaspia. Pán nevyčíta pannám to, že zaspali. Čím sa múdre panny stanú múdrymi a hlúpe hlúpymi, je niečo celkom iné. Je to tá skutočnosť, že múdre panny si vzali do rezervy olej na doplnenie lámp pre prípad, že by ženích neprichádzal. Hlúpe panny na to nemysleli. Ježiš nám ale nechcel týmto podobenstvom opísať situáciu židovskej svadby; situáciu čo nastane, keď si družice zabudnú vziať so sebou olej. V tomto podobenstve je reč hlavne o nebeskom kráľovstve a bdelosti.

PAR
Aké sú naše lampy, drahí bratia a sestry? Aký je náš plameň? Medzi aké panny patríme my? Bedlíme aj my, pripravení vždy vyjsť v ústrety Kristovi? Čo nám chce teda Ježiš povedať týmto podobenstvom?
Chce nám znázorniť a objasniť bezpodmienečnú nevyhnutnosť k pripravenosti. Hoci aj múdre panny zaspali, predsa boli pripravené. Pripravenosť je prvoradou myšlienkou podobenstva. Pretože boli múdre panny pripravené vtedy, keď na tom záležalo, sú pomenované múdrymi. Ale položme si otázku, k čomu máme byť pripravený alebo na čo sa máme pripraviť?
Žijeme vo veľmi, ako sa zvykne hovoriť, hektickej dobe, kde je všetko uponáhľané. Toto nestíhame, iné zasa prehliadneme. Mnohokrát sa nám stane, že vedľajšie záležitosti absolvujeme skôr, ako tie hlavné. A ak k tomu pridáme aj silu reklamy, ktorá je v súčasnosti veľmi veľká, potom sa nemáme čomu čudovať, že to hlavné, najdôležitejšie ostane zabudnuté, kdesi za dverami a tam potom sa snažíme hľadať vinníka, niekoho iného, len nie seba. Kristus nás vyzýva, aby sme boli pripravení, stále, zúčastniť sa veľkej svadobnej hostiny. Zúčastniť sa svadobnej hostiny v kráľovstve, v nebeskom kráľovstve. Zúčastniť sa baránkovej svadobnej hostiny v nebeskom kráľovstve. Nedajme sa zaskočiť, ako nemúdre panny, že to nejako len bude, že na to máme ešte veľa času, na to nech sa pripravujú starí a chorí, my máme ešte čas. S našou účasťou na svadobnej hostine baránka – Krista, to bude len tak, ako sa pripravíme, nedajme sa zviesť zdanlivým pokojom. Najmä vtedy, keď si myslíme, že sa nič nemôže stať, keď máme veľa plánov. Nikto nevie čas, ani hodinu príchodu nebeského ženícha. Svätým krstom sme dostali špeciálnu pozvánku, na nebeskú svadobnú hostinu, za účasti Nepoškvrneného baránka. Krstom máme nárok na večné dedičstvo Nebeského Otca, skrze Vykupiteľa Ježiša Krista. On nám prostredníctvom Božieho Slova, sviatostí, rôznych prejavov milostí chce byť stále na pomoci. Vždy ale záleží na nás, či o to stojíme, alebo nie.

MY
V jednej legende s názvom "Plameň svetla" sa rozpráva o jednom rytierovi, ktorý po víťaznej bitke pri jednej krížovej ceste prisahal, že donesie neporušený plameň zapálený od svetla v Božom hrobe v Jeruzaleme, do svojej vlasti, do rodného mesta Florencie.
V skutku, zapálil sviecu v Božom hrobe, sadol na koňa a cestoval domov. Pretože musel svetlo opatrovať proti vetru a dažďu, nemohol si príliš všímať krajiny a ľudí a vôbec všetky vonkajšie veci. To svetlo z neho urobilo vnútorného, pokorného človeka. Kedysi ho prepadli lúpežníci. On, kedysi bojový rytier, im dal všetko, čo chceli, len ich prosil, aby mu nechali jeho svetlo. Obrali ho o všetko, o peniaze, o zbrane, o zbroj i o koňa, nakoniec sa nad ním zmilovali a dali mu starú dýchavičnú kobylu. Na tej došiel do Florencie otrhaný, špinavý, ale so svetlom na prsiach, ktoré uchránil od zhasnutia po dlhé mesiace. Od svetla sa potom rozsvietili sviece vo florentskom dóme. Keď sa ho ktosi pýtal, ako mohol uchrániť plameň bez pohromy, odpovedal rytier: „Tento plamienok vyžaduje, aby ste prestali myslieť na iné veci. Musíte myslieť len na to, aby vám nezhasol a musíte dôverovať Bohu, že sa vám to podarí. Tak donesiete svetlo k cieľu.“

Bratia a sestry, aj my nech sme takýmito rytiermi, ktorí vždy a za každých okolností uchránia plameň svetla, plameň svetla svojej viery v Krista – nebeského ženícha, nepoškvrneného baránka.

ADE
Náš zosnulý brat bol pripravený, očakával Pána so zažatou lampou, v ktorej bolo hojnosť oleja. Nedal sa strhnúť vírom tohto hektického sveta, vzorne a svedomito sa pripravil na príchod nebeského ženícha.
Svoj plameň Svetla; ktorý zapálili zaňho jeho rodičia pri krste, ktorý on počas svojho života chránil v kresťanskej nádeji ma večný život; veríme že si doniesol neporušený, až pred milosrdného sudcu Ježiša Krista.

Amen.

*Porov.: KATRENĆÍK, M.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2002