Stvorený sme pre Boha a Bohom.
V živote človeka je jeden istý bod. Konečná zastávka, na ktorej duša človeka opúšťa telo, aby predstúpila pred toho, ktorý vždy bol a bude na konci každej ľudskej cesty – pred Boha.
„Predstúp a pozri na mňa,“ hovorí Boh.
Hovorí to nie povýšenecky, aby nám dal pocítiť svoju moc, ale prihovára sa pokorne. Boh dal človeku veľkú moc. Moc vybrať si život, život s ním alebo bez neho. Tak ako píše sv. Augutín: „Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe Bože!“
Aj evanjelium, ktoré sme si práve vypočuli hovorí o smrti. O smrti Lazára, ktorý mal dve sestry, ktorého ho milovali. Drahá smútiaca rodina, aj vaša bolesť a smútok, ktorý vám napĺňa srdcia, je prejavom veľkej lásky voči zosnulému. Je to práve láska, ktorá vám dáva dostatok síl prekonať túto ťažkú situáciu. Jeho odchod poznačí váš život. Možno budete spomínať na chvíle radosti a bolesti, ktoré ste spolu prežili. Prázdnota, ktorú cítite v srdci, je veľká. Čím väčšia láska spája dvoch ľudí, čím viac prežitých rokov, tým väčšia je túžba po tom druhom, keď odchádza. No sú v živote okamihy, ktoré nezvrátime. Nastáva koniec a zdá sa, že sa všetko rozpadá. Pohľad na rakvu svedčí na prvý pohľad o definitívnom konci existencie človeka. A toto sa v nás prieči. Nechceme odísť.
V tomto akoby k nám prenikalo svetlo z budúcnosti. Boh nám hovorí: „Nebojte sa, ja som premohol smrť.“ Táto cesta života človeka sa nekončí hrobom. Život má pokračovanie ďaleko za hrob. Kristus, nás povzbudzuje: „Nebojte sa.“
Sme na konečnej zastávke. Tu sa niečo končí, ale aj niečo začína. Začína sa život bez vášho zosnulého. Pre neho sa začína večnosť. Cirkev nás učí, že tí, ktorí sú už pri Kristovi, tvoria jedno spoločenstvo s nami, ktorí sme ešte tu na zemi. Nech táto myšlienka utíši smútok vo vašich srdciach.
Amen.
*Porov.: DĚD, M.: Seminár. Badín : 2005
