Pohreb malého pokrsteného dieťaťa

Vysvetliť, že dieťa je v nebi.

AI
Musel to byť zverský a surový čin, keď kráľ Herodes zo strachu o svoj kráľovský trón, dal v Betleheme a na jeho okolí bez mihnutia oka povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov. Ani si nechcem predstaviť tie zúfalé a bezmocné matky, ktorým násilní vojaci vytrhávali ich ratolesti z náručia a konali to neľudské nariadenie kráľa. Svoj súcit s týmto činom prejavuje aj evanjelista Matúš, keď uvádza v druhej kapitole smutné slová proroka Jeremiáša: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie, Ráchel oplakávala svoje deti a odmieta útechu lebo ich niet“ (Mt 2,18).

KE:
V našom chráme nepočuť takýto hlas, takýto nárek a veľké kvílenie. Prečo? Počujeme Ježiša, ktoré zachytil Matúš vo svojom evanjeliu. Ježiš povedal: „ Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pre múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tak sa ti páčilo“ (Mt 11, 25-26). Ježišove posolstvo zdôrazňuje a vyzdvihuje aj verš evanjeliového žalmu: „Velebíme ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.“

DI
Dnes rodičia prežívate jeden z najťažších dní vo svojom živote. My spoločne dnes stojíme nad rakvičkou vášho milovaného synčeka M.. Vo vašich srdciach je veľká bolesť. A ja vám chcem hovoriť o zvelebovaní a oslavovaní Pána, o potešení a radosti. Môžete sa pýtať, že prečo chcem hovoriť o oslave a radosti v takúto pre vás trpkú a bolestnú chvíľu?
Všimli ste si, že dnešná Svätá omša sa neslávi vo smútočnej fialovej farbe, ako obvykle pri pohreboch, ale farba dnešnej liturgie je slávnostná biela. Svätá Cirkev učí a verí, že keď dieťa zomrie s pečaťou krstu ešte pred rozvinutím slobodnej vôle a dospelého rozumu, jeho duša žiari krstnou nevinnosťou, je nasmerovaná na Krista, na Život, ktorý smrťou nekončí. Váš synček nezomrel, on žije. Jeho duša má krstnú svätosť. Z milosti Kristovej dosiahol váš Miško Božie kráľovstvo. Patrí medzi tých, ktorí sa dostali do neba zadarmo, ako nevinné Betlehemské deti. Pán Ježiš mu už zjavil tajomstvá, ktoré vidia iba svätí v nebi. Milí rodičia, napriek vašej veľkej bolesti, nie je to nádherná a radostná vec, aké a koľko milostí dostal váš Miško?

PAR
Aj keď plačte za vaším milovaným Miškom, ale sa i radujte, lebo vaše dieťa je sväté, ono je v nebi. Nemusíte sa zaň modliť, skôr plesajte šťastím a radosťou, že máte orodovníka v nebi, doslova tam máte u vášho Miška protekciu. On sa bude modliť za vás. Bude svedčiť pred Bohom, že ste mu neodmietli život, keď sa hlásil na svet. Prijali ste ho ako dar Boží a s láskou ste sa oňho starali. On je ako keby vaším veľvyslancom, ktorý sa bude neprestajne za vás prihovárať u Nebeského Otca.
Aj keď zomrie zbožný kresťan, kňaz alebo pápež o nikom sa s istotou nemôže povedať, že je v nebi. Ale o vašom Miškovi to môžeme povedať, lebo on je svätý, je v nebi a plesá nevýslovnou radosťou. Už dnes ho môžete prosiť o príhovor, aby vám pomohol niesť bolesť, ktorú vám spôsobila jeho smrť.
Áno, vieme, že je to ťažké, keď vám odchádza to najdrahšie a najmilšie, čomu ste sa s láskou a trpezlivosťou tak venovali. Vidíte, ako vám uniká váš Miško pomedzi prsty ako tečúca voda a vy si nemôžete pomôcť, vy to nemôžete zastaviť. Snažili ste sa vždy, aby mu nič nechýbalo, aby sa cítil v rodinnom kruhu dobre a spokojne, aby jeho anjelsky úsmev a radosť žiarilo každý deň po celom vašom dome. Už nikdy si ho nepritúlite k sebe, nepohladíte jeho nevinnú tvár a nepobozkáte jeho maličké bacuľaté ručičky. Je to ukrutná bolesť a žiaľ, veľká a prísna skúška od Pána, ale rád by som vám ešte povedal slová svätého arského farára Jána Vianeya, ktorý ich hovorieval nad hrobom malých detí zarmúteným rodičom: „Buďte šťastný, lebo vy máte v nebi malého anjelika.“

MY
Čítal som raz jeden dojemný príbeh o obetavosti a oddanosti. Bol dedinský rabin. Mal dvoch synov, ktorých veľmi ľúbil. Cez týždeň vyučoval po okolí a v sobotu sa vracal domov. Vždy sa tešil na stretnutie s rodinou. Jedného dňa, keď sa vrátil domov, pýtal sa svojej ženy: „Kde sú moji synovia, nech jedia so mnou s požehnaného chleba a vína“. –„Skôr, než ti odpoviem, odpovedz ty mne na otázku“, povedala žena. –„Niekto mi zveril poklad. Než si sa vrátil, prišiel si preň a žiadal o jeho vrátenie. Ja som mu ho vrátila. Jednala som dobre“? –„Ja som učiteľ zákona a ty si moja žena a ty sa ešte pýtaš“?
Po týchto slovách vzala muža za ruku a viedla ho do hornej komory, odkryla prikrývku, pod ktorou ležali jeho mŕtvi chlapci, ktorí počas jeho neprítomnosti zomreli. Hlboká bolesť zasiahla jeho srdce pri tomto pohľade. Skoro sa spamätal, poklonil sa pred ženou a zvolal: -„Svätý Pane! Ty si veľká žena, hodná matky makabejskej“!

Musela to byť veľmi silná a šľachetná žena, ktorá s takou oddanosťou do vôle Božej, tak prekrásne svedčila o Božej veľkosti pred svojím milovaným mužom aj napriek ukrutnej bolesti, ktorú iste prežívala zo smrti svojich milovaných synov. Ukázala svedectvo v tom, že všetko čo máme, čo sme dostali, tak iba s lásky a vôle Božej, že my úbohí ľudia nie sme pánmi ničoho.

ADE
Z prvých kresťanských čias sa nám u svätého Hieronyma zachovala krásna modlitba rodičov, ktorým zomrelo malé dieťatko. Kiež by ste aj vy drahí rodičia, v takom istom duchu ako naši prví kresťania vedeli odovzdať Bohu svoje dieťa slovami: „Dal si nám toto dieťa, Pane a bolo našou radosťou. Teraz si ho od nás vzal a my ti ho vraciame so srdcom plným bolesti, ale bez reptania. Pane, nech sa stane tvoja vôľa.“

Amen.

*Porov.: MALČEK, J.: Seminárna práca z homiletiky. Spišská Kapitula : 2002