Tragédia

Nezúfať si.

AI
Istotne mi dáte za pravdu, že náš život je tajomstvom. Je tu veľa vecí, ktoré sa rozumom nedajú pochopiť, pojať. Tie šťastné chvíle aj keď celkom tiež nechápeme, ľahko ich prijímame. Horšie je to s tými zlými. vtedy vystáva tá krátka otázka „prečo?“ Áno, každý z nás sa nie raz pýta seba, Boha druhých, prečo je tu smrť, prečo bolesť, prečo zlo, prečo tragédie. Ježiš prišiel na svet ako Boh a človek, ale bolesť neodstránil. Ba naopak podčiarkol význam utrpenia, sám prešiel najdrastickejším utrpením a smrťou, že mnohí zapochybovali, či bol skutočne Bohom.

KE
O pôvode utrpenia sa dozvedáme zo stránok svätého písma. Áno tam to čítame. Hriechom človek otvoril brány zlu a tým aj utrpeniu. Skrze hriech prišla do ľudského života bolesť. Boh na človeka nezanevrel, ale ponúkol mu pomoc, ako sa z toho dostať. Na druhej strane nepovedal, že sa nič nestalo. „V pote tváre budeš jesť svoj chlieb..... !“

DI
Teda následky musíme niesť všetci. Načo potom Kristus prišiel? Prišiel, aby nám v tomto bludisku, v tomto slzavom údolí ukázal cestu, ukázal zmysel utrpenia, ktoré sa stáva cestou späť k Bohu. To čoho sa bojíme, to čo je tu nepríjemné sa stáva spásou. A teda prišiel nám dať nádej. Smrť, to čoho sa človek najviac bojí je vlastne bránou k šťastiu – k Bohu. A preto kresťanský smútok nie je beznádejou , zúfalstvom ale je preniknutý nádejou. Ak sa priblíži aj naša hodina, priblíži sa nám Boh.

PAR
Ježiš sám naznačil, že tí, ktorí veria v neho, v jeho moc a silu jeho smrti a zmŕtvychvstania, majú mať úplne odlišný pohľad na život ako neveriaci. Mali by zažívať vieru a dôveru, že Boh sa o nich postará ak ho postavia vo svojom živote na prvé miesto, pred všetky ostatné veci. Ježiš tu odvádza pozornosť od vecí, ktoré sa majú stať na konci časov a sústreďuje sa na prítomnosť. Pravé rozhodnutie, ktoré navždy určuje celý život, totiž nepadne až v posledný deň, ale dochádza k nemu teraz, v prítomnosti a to v akte viery. Tento akt viery má nastať u každého jednotlivca, akonáhle sa stretne s Ježišom. V tomto osobnom stretnutí s Ježišom sa človek stretáva so životom samým a tak môže už v tomto pozemskom živote získať vlastný nepominuteľný život, keď sa k Ježišovi svojou vierou pripojí.

MY
Stojíme pri rakve nášho zosnulého brata. Opustil nás a nemal možnosť povedať niekoľko slov na rozlúčku. Chvíľka nepozornosti pri jazde autom a všetci sme boli otrasení jeho náhlym odchodom do večnosti. Jeho život sa však nekončí. Narodil sa pre večnosť a my pevne dúfame, že je v nebeskej vlasti. V našom domove, pre ktorí sme tu. Zopár slov na vyjadrenie ľútosti nenahradí život človeka . Vždy ostane hlboká rana, ale naša viera nám hovorí: verím vo vzkriesenie tela a v život večný. Plačeme nad odchodom milovanej osoby, ale ako kresťania máme nádej. Neprepadáme úplnému pesimizmu a rezignácii života. Ježiš nám dáva Máriu ako Matku. Matku, s ktorou dokážeme stáť pod krížom života. Mnohé ťažkosti, na prvý pohľad neprekonateľné, s Máriou dokážeme zvládnuť. Ona stála a potom v rukách držala mŕtve Ježišovo telo. Jej syna zabili. Pochovala ho a zotrvala s apoštolmi v modlitbách. Dokázala prekonať ťažobu dní, kým bol Ježiš v hrobe. Keď vstal z mŕtvych, určite sa jej srdce naplnilo radosťou a takúto radosť nám aj ona môže dať. Objavme úzke prepojenie s jej bolesťou a našou bolesťou. Jej neskoršou radosťou a našou budúcou radosťou v nebi, kde sa opäť stretneme ako dúfame s našimi milovanými.

ADE
Ak sa priblíži aj naša hodina, priblíži sa nám Boh. S týmto vedomím odchádzajme už teraz, lebo ako hovorí Ježiš: „ Neviete ani dňa ani hodiny...“

Amen.

*Porov. HANÁČEK,R.: Seminár z homiletiky, Spišská Kapitula, 2008