Vražda

Povzbudiť ľudí na ceste pozemského života, aby túžili po večnom živote v nebi a dobré sa naňho pripravovali.

AI
Pán Boh nás stvoril, a to preto, že nás má rád, že nás veľmi miluje. Svoju lásku dokazoval už od stvorenia prvých ľudí a tiež aj po vyhnaní z raja, tak, že Adamovi a Eve urobil kožený odev, lebo boli nahý a obliekol im ho. Potom sa staral počas celých dejín ľudstva o všetkých ľudí až po Abraháma, ale ani tam sa jeho starosť neskončila, iba že sa viac zaujímal o vyvolený židovský národ. A vyvrcholenie jeho lásky bolo pred dvetisíc rokmi. Vtedy daroval svojho jediného Syna Ježiša Krista nám všetkým, aby nás vykúpil z otroctva hriechu. Lebo prvý človek Adam, ktorého Boh stvoril, sa prehrešil neposlušnosťou voči Bohu, lebo jedol jablko zo stromu, z ktorého mal zakázané jesť. A Ježiš, ktorý bol na zemi, zasa poslušnosťou porazil zlobu tohto sveta a otvoril nám dvere do strateného raja.

KE
A to sme počuli aj pred chvíľou v evanjeliu, kde Pán Ježiš prosil Boha Otca slovami: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal“ (Jn 17,24).

DI
Ježiš tieto slová povedal tesne pred svojim umučením, smrťou a zmŕtvychvstaní. Lebo vedel, čo sa stane, preto hovoril tak, akoby sa už všetko odohralo, ale povedal ich iba svojim učeníkom, lebo iba oni boli vyvolený na to, aby neskôr ohlasovali Božie kráľovstvo. A ako vidíme veľmi dobre sa im to aj podarilo, nakoľko aj my sme dostali túto Ježišovu radostnú zvesť. V nej nám v prvom rade hovorí, že treba prosiť a naše modlitby budú vyslyšané. Lebo Ježišova modlitba bola naozaj vypočutá nebeským Otcom. Ako dôkaz to spomína aj evanjelista Ján na inom mieste v evanjeliu slovami, ktoré povedal Ježiš: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16,23). Boh dáva, lebo nás veľmi miluje. Keby to nebola pravda, nebol by tu na zem poslal svojho Syna, aby nás vykúpil svojou smrťou. Čo by znamenalo, že by Ježiš neprišiel zomrieť za nás ľudí, a my by sme zomierali v hriechu. Lenže tak to nebolo, lebo Boh mál plán našej spásy už od večnosti. A zem stvoril iba preto, aby sme raz prišli k nemu. A to je jeden z dôkazov, že sa raz dostaneme do neba k Bohu, keď budeme žiť čestne a spravodlivo, tak, ako to chce od nás Boh. Ďalšiu vec, čo nám chce Ježiš povedať, cez toto dnešné evanjelium je to, že sa s nim raz stretneme v nebi, aby sme ho videli v sláve, ktorú mu dal nebeský Otec, lebo ho miloval už pred stvorením. A ak miloval Ježiša, tak určite miluje aj nás, inak by nás nebol stvoril. A ak Ježišovi dal slávu, tak veríme, že aj mi budeme blízko Ježišovej slávy, ktorá bude aj nás tešiť po všetky veky.

PAR
Preto sa nad sebou zamyslíme, či robíme všetko tak, aby sme raz mohli byť pri Ježišovi v nebi. Či vieme dostatočne silno milovať blízkych, či vieme odpustiť aj naším neprajníkom. Lebo to je jediná cesta k Bohu. Nehnevať sa na druhých, lebo Boh má tiež veľa príčin, aby sa na nás mohol hnevať, ale nerobí to. Možno si poviete, že Pánu Bohu nik nemôže ubližovať! Ale to nie je pravda, práve naopak, my sami mu ubližujeme, našimi hriechmi a nedokonalosťami. A preto sa musíme s ním aspoň raz za mesiac zmieriť vo sviatosti pokánia. Ukázať mu, že sme hodný stáť pri Ježišovi v nebeskom kráľovstve a vidieť jeho slávu. Aj preto Pánu Bohu ďakujme, že od nás tak veľa nevyžaduje, a že nám dal jednoduchý spôsob zmierenia sa s ním. Lebo bez odpúšťania by asi nikto z nás neprišiel do neba. Čo potvrdzujú aj slová zo Svätého písma: „Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zle, a Pán oľutoval, že stvoril človeka“ (Gn 6,5-6). Táto časť je spomenutá pri potope sveta. Ale tiež sa tam píše, že: „Iba Noe našiel milosť u Pána“ (Gn 6,8). Lebo: „Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi“ (Gn 6,9). A ešte ktomu: „Viedol bohumilý život“ (Gn 6,9). To chce aj Boh od nás, aby sme sa mu veľmi páčili svojím správaním a nezarmucovali ho. Aby sme viedli bohumilý život, ktorý nás zavedie raz do neba.

MY
Lebo napríklad dievča, keď sa chce páčiť svojmu chlapcovi, tak na seba je prísna v tom, aby bolo všetko na nej pekné a v poriadku. Tak aj my musíme pri stretnutiach s Bohom veľmi dbať o seba, aby sme sa cítili pri ňom príjemne. Aby naša duša bola pekné upravená. Lebo ak bude milá Bohu prekoná aj najväčšie ťažkosti tohto sveta. Tak ako to vystihuje príbeh, ktorý sa stal už veľmi dávno.

V ňom istá vdova prelieva slzy nad papierom, ležiacom pred ňou, hneď po smrti svojho manžela, grófa Potockého, ktorý bol guvernérom Haliče, lebo ho zavraždil nejaký študent. Veľmi jasne na nej bolo možné vidieť, ako sa svojou trasúcou rukou chystala už iba podpísať ten papier. Keď vtom sa jej malý chlapček, ktorý na ňu hľadel svojimi veľkými očami opýtal: „Mamička, čo to píšeš?“ Ona mu odpovedala: „Cisárovi list za istého nešťastného človeka.“ Chcela opäť písať, ale ruka jej odmietla svoju službu. Prežehnala sa a celkom potichu sa pomodlila a až potom napísala svoje meno pod svoj list. Bola to žiadosť o milosť pre vraha, ktorý čakal na svoj trest vo lvoskom väzení. A tu je otázka. Z akého zdroja čerpala táto vdova túto hrdinskú lásku? Odpoveďou je. Zo Srdca ukrižovaného Ježiša. Modlila sa dlho v kaplnke Panien Božského Srdca, bojovala sama so sebou. Potom sa vrátila domov, aby požiadala o milosť pre ničiteľa jej šťastia. Dokázala nemožnú vec len vďaka milosrdnému Bohu.

Dal jej pochopiť kde je skutočné šťastie, že sa nachádza len v nebi a tam sa treba dostať.

ADE
Preto vás prosím, aby ste pochopili Božiu múdrosť, aby ste si nezavreli dvere svojho jediného večného šťastia nenávisťou a zlobou. Lebo radosť a pokoj je možné nájsť len pri Bohu už tu na zemi a to už teraz odpustením. Lebo dušu v nebi už nič neboli, tam nie je ani hlad a ani smäd po pozemskom jedle a nápoji. Tam si ľudia neubližujú, lebo im to nedovolí Božia láska, ktorá ich naučila už tu na zemi odpúšťať a milovať. Tam sa všetky duše radujú z jediného najväčšieho šťastia aké vôbec môže byť. A to je Boh.

Amen.

*Porov.: HANÁČEK,R.: Seminár z homiletiky, Spišská Kapitula, 2008