Lenivosť

Poukázať, že lenivosťou človek nezískava, ale stráca

AI
V dnešnom svete sa často stretávame s ľuďmi, ktorí sa nudia, hlavne keď majú veľa času a nevedia, čo s ním. Stáva sa to teda najmä cez prázdniny. No nedivím sa im, pretože aj ja som sa v ich veku často cítil podobne... No prečo je to tak? Prečo človek niekedy nevie, čo s časom? Prečo sa človeku niekedy nič nechce?

KE
V evanjeliu o dvoch synoch, ktorých otec vyzval, aby šli pracovať do vinice, prvý povedal: „Nechce sa mi,“ ale potom šiel a ten druhý sľúbil, že pôjde, ale nešiel. Na oboch z nich sa prejavila jedna nečnosť či nedokonalosť, a to lenivosť (Mt 21, 28-32).

DI
Čo je vlastne tá lenivosť? Ako vzniká? Kde má korene? Čo proti nej robiť? Ako sa jej chrániť?
Grécke slovo pre termín lenivosť je „acedia” a má širší význam ako slovenské „lenivosť”. Znamená všeobecný stav znechutenosti, unavenosti, nezáujmu alebo nudy. Tejto neresti vravia aj „poludňajší démon”, pretože pokúša na poludnie, keď už pominula prvá chuť do práce. Obrazne to platí aj o „poludní života”, keď už prešlo nadšenie mladosti, veľká horlivosť, chuť, elán a entuziazmus.
Evagrius hovorí, že to je „najnebezpečnejší démon”, lebo znechutený a lenivý človek mu nemá čím odporovať. Je to, akoby sme mali bojovať vo vojne s holými rukami proti vyzbrojenej armáde, a aj to s tým, že sa nám nechce...
Poznáme deväť prejavov tejto duchovnej lenivosti:
- neúnavný strach z ťažkostí, s ktorými sa stretávame,
- nechuť začať čokoľvek, čo stojí námahu,
- nedbalosť v zachovávaní pravidiel, poriadku,
- nestálosť v dobrom a nedodržiavanie predsavzatí,
- neschopnosť vzdorovať pokušeniam,
- odpor k tým, ktorí sú horliví,
- veľká strata drahocenného času,
- sloboda, ktorú lenivosť dáva zmyslom a zvedavosti, čo vedie k hriechom a k zanedbávaniu hlavných povinností stavu, k zabudnutiu na cieľ života.

Je to červ na koreni. Zožiera zvnútra hlavné cnosti, i keď je navonok všetko v poriadku. Vety ako: „Veď zajtra to urobím. Dnes si to ešte môžem dovoliť. Nechce sa mi. Dnes som unavený. Nemohlo by to počkať?...” pomaly človeka uspávajú a vnútorne rozleptávajú. Platí tu ľudové príslovie: „Tichá voda brehy myje.”

PAR
Ktosi povedal, že lenivosť a blahobyt vedú ku všetkým nerestiam. A sv. Bernard zas, že vlažnosť je tieňom smrti. Nedbalosť pripraví človeka o útechu a radosť z duchovného života. Zväčšuje námahu dňa a umenšuje pritom zásluhy. A tak sa pýtame: „Čo robiť proti takej zlej a ťažkej neresti? Ako sa jej dá brániť?”
Každým hriechom si vlastne komplikujeme život, no na tomto hriechu to vidíme ešte jasnejšie. Sami sa ním pripravujeme o radosť a útechu. Veľakrát si povieme: „Veď ešte trošku si poležím, ešte trošku si poleňoším, ešte mám čas...“ Takto si myslíme, že sa budeme mať dobre, no pocit pravého šťastia a radosti je niečo trvalejšie a stálejšie ako krátkych 5-10 minút. Pocit dobre vykonanej práce, vedomie, že svoje utrpenie spojím s Kristovým, a odhodlanie znášať kríž, aj keď sa mi nechce – to je základom pre pokoj, radosť či šťastie. A tak sa znova presviedčame a zakusujeme, že platí Ježišova výzva: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké” (Mt 11, 30).

MY
Boh nás určil na to, aby sme boli šťastní. Celý svet stvoril „len” preto, aby sa podelil o nespočetné a nepredstaviteľné dobrodenia, ktoré sú v ňom. Vo svojej láske sa chcel s nami podeliť, chcel sa rozdať. Aká veľká je Božia dobrota. Mal, ale chcel, aby sme mali aj my. No dal nám slobodnú vôľu, a tak nezáleží len na ňom, ale aj na nás, či sa otvoríme pre Božie poklady, ktorými nás chce obdarovať. No a isto sa pre ne neotvoríme tým, že budeme leniví, že sa budeme vyhovárať: „Veď mám ešte čas, teraz nie, ešte počkám...” Pre Božie dary sa otvoríme svojou usilovnosťou, vnútornou pripravenosťou, ochotou a vytrvalosťou. Jednoducho tým, že robíme všetko, čo je v našich silách.
Boh sa s nami chce podeliť o svoje šťastie, no keď mu stále hovoríme: „Nechce sa mi,” nemôže to urobiť - aj keď je všemohúci. Akú veľkosť a vznešenosť dal Boh človeku, keď môže „prinútiť“ Boha, aby neurobil to, čo pôvodne chcel a stále chce urobiť - dať nám svoje dary. No tým človek vôbec nevyhral, ani nič nezískal, a až vo večnosti spozná, čo tým vlastne stratil.

ADE
Teda človek má slobodnú vôľu a sám sa rozhoduje, čo si vyberie. Môže si vybrať záhaľku, pohodlie, ustavičný oddych a z toho vyplývajúcu nudu, nezáujem a tuposť. No tiež si môže zvoliť svedomité plnenie svojich povinností, prácu a nepohodu z toho plynúcu, čestnosť či pomoc druhým. A práve to prináša pocit pokoja, radosti, šťastia a naplnenia a zaháňa to znechutenosť, pocit neužitočnosti, tuposti či nudy. Boh nás pozýva a povzbudzuje vybrať si to druhé.
Zamyslime sa hlbšie nad slovami Ježiša, keď hovorí: „Kto nájde svoj život , stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho” (Mt 10, 39).

Amen.