Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil a spasil

Podľa vzoru Otca staňme sa nezištným darom pre svet

AI
Viete, koľko máme hlavných právd? Viete, ako znie tretia? Nebudem vás trápiť. Radšej vám rozpoviem jednu príhodu.
Bol raz jeden veľký otočný most, ktorý sa klenul cez rieku. Väčšinu dňa bol otočený pozdĺž rieky a dovoľoval lodiam preplávať po jeho obidvoch brehoch. Keď k rieke prichádzal vlak, vtedy sa most otočil naprieč cez rieku, aby vlak mohol prejsť.
V malej búdke na brehu rieky sedel operátor, ktorý ovládal otáčanie mosta a jeho zaistenie závorami, keď mal prechádzať vlak. Raz večer čakal na posledný vlak. Pozeral zasnene do diaľky, až zazrel svetlá lokomotívy. Vykročil k ovládaču a čakal, až vlak bude v predpísanej vzdialenosti, kedy mal otočiť most. Urobil tak v rozhodujúcej chvíli, ale zhrozil sa, keď zistil, že mechanizmus nefunguje. Ak most nebude zaistený, znamená to, že vlak sa zrúti do vody. A to bol osobný vlak plný cestujúcich! Nechal teda most nastavený naprieč a utekal po ňom na druhú stranu rieky, kde bola páka, ktorou mohol systém ovládať ručne. Náhle však počul zo strany od riadiacej búdky hlas, pri ktorom mu stuhla krv v žilách: „Ocko, kde si?“
Jeho štvorročný synček prechádzal po moste a hľadal svojho otca. Najprv chcel na syna zakričať: „Uteč, uteč!“ ale vlak bol už blízko. Muž chcel pustiť páku, aby vybehol a zachránil svojho syna, ale uvedomil si, že už by sa nestihol vrátiť späť k páke. Buď zahynú ľudia vo vlaku alebo syn. Rozhodol sa v okamihu. Vlak presvišťal svojou cestou a nikto v ňom netušil, že zrazil štvorročného chlapčeka, ktorého telo roztrhané na kusy spadlo do rieky. A už vôbec nik nevedel o nešťastnom vzlykajúcom mužovi, ktorý ešte stále visel na istiacej páke. Nevideli ho ísť domov tak pomaly, ako nikdy predtým, aby svojej žene povedal, že obetoval vlastného syna.

KE
Tretia hlavná pravda znie: „Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil.“ Boh nám dnes vo svätom evanjeliu o sebe hovorí: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).

DI
Tieto slová hovoria o Božej láske, ktorú Boh prechováva k nám, ľuďom. Je to nezištná láska Otca, ktorá ho prinútila ísť až do krajnosti. Zadarmo, slobodne, sa Otec rozhodol, že nenechá ľudstvo v biede hriechu, ale pomôže mu vstať. Jeho zámer je očividný, zachrániť ľudstvo. Jeho láska je taká veľká, že neváha obetovať i svojho jednorodeného Syna. To znamená, že on v tomto dare dáva všetko. Nič si neponecháva. Dáva veľa, lebo dáva všetko. Je to čosi neslýchané. Boh predsa vie, že sa mu nikdy za to nebudeme môcť odvďačiť. A práve v tom je tá nezištnosť. Otcov dar je daný zadarmo. Nemôže sa vrátiť späť. Aspoň nie v tej istej podobe.
Je to naozaj veľká vec, ak sa Boh, ktorý je všemohúci, rozhodol znížiť na úroveň človeka. Bolo to rozhodnutie, ktorým sa Boží Syn – druhá Božská osoba – stal človekom. Celkom sa nám, ľuďom, pripodobnil. Úplne vo všetkom, okrem hriechu, ako hovorí sv. Pavol. Vieme, že vtedajší ľudia v ňom videli predovšetkým človeka. Jeho poníženosť išla ešte ďalej, až pod úroveň človeka. Smrť na kríži bola v tej dobe považovaná za najpotupnejšiu a bola určená pre najväčších vyvrheľov spoločnosti. Boh vo svojom Synovi zašiel až do krajnosti. A to i napriek tomu, že musel poznať, ako my, ľudia, s jeho jedinečným darom naložíme. A predsa to všetko podstúpil. Nezaváhal ani na chvíľu.
Prečo to všetko? Nebolo to zbytočné, naivné? Pred týmto sa musíme v pokore skloniť. Je to pre nás tajomstvo. Naším ľudským rozumom je často ťažko chápať takú veľkosť lásky. Ťažko vieme porozumieť veľkosti takého nezaslúženého daru pre nás.
Dať taký veľký dar ľuďom sa Boh rozhodol sám. Sv. Augustín nás upozorňuje: „Boh ťa vykúpil bez teba, ale nespasí ťa bez teba.“ Je to veľký rozdiel dostať dar a prijať dar. Všetci sme boli vykúpení krvou Syna, ale nie všetci budeme aj spasení. Vieme, že budú aj zatratení. To budú tí, ktorí neprijali Krista do svojho života, a tak nebudú mať účasť aj na jeho sláve. Tí, ktorí nebudú spolupracovať s Božou milosťou. Tí, ktorí žijú, akoby Boha nebolo.

PAR
Môžeme vidieť paralelu otca z príbehu na úvod s naším nebeským Otcom. Ak si aspoň sčasti dokážeme predstaviť pocity, ktoré naplnili srdce muža z príbehu, môžeme začať chápať „pocity“ nášho nebeského Otca, keď dal a obetoval svojho jednorodeného Syna, aby premostil priepasť medzi nami a večným životom. Obaja dali svojho syna, aby zachránili druhých. Bolo to obojstranne nezištné. Dali naozaj veľa, nie kvôli sebe, ale kvôli druhým. Aj napriek tomu, že vedeli, že ich úmysel nebude naplno docenený. Dávali veľký dar a dávali ho zadarmo. Nečakali odmenu, lebo taký dar sa ani nedá nijako splatiť. To nebolo požičanie, ktoré sa dá vrátiť naspäť. Bol to nezištný dar, ktorý dokáže dať len veľmi milujúce srdce.
V úlohe cestujúcich sa nachádzame my. Či už to chceme prijať alebo nie. Sme na ceste životom tu, na zemi. Zatiaľ čo cestujúci vo vlaku si túto obetu vôbec neuvedomovali, lebo o nej ani nevedeli, my nemôžeme tvrdiť, že o vykúpení nič nevieme. V tom sa od nich líšime. Ale nie je to tak, že žijeme, akoby sme o ničom nevedeli? Veď ak vieme o takom veľkom dare lásky voči nám, prečo sa náš život nemení? Prečo sme voči sebe takí hašteriví? Prečo aj my navzájom nenapodobňujeme Otca v láske?
Hodnotu Ježišovho vykúpenia môžeme prijať alebo odmietnuť ako čosi vymyslené. Buď – alebo, tretia cesta neexistuje. Buď uveríme tomuto veľkému tajomstvu Božej lásky a podľa toho aj my budeme napodobňovať nášho Pána v láske, alebo to všetko odmietneme a budeme sa naďalej trápiť doma, v rodinách, na pracovisku, v školách...

MY
Zaiste sa pýtame, ako to vyzerá, napodobňovať Otca v láske a pripodobňovať sa Kristovi.
O tom nám hovorí skutočná udalosť. Lekár cestoval okolo Afriky. Na lodi bolo aj niekoľko černochov, ktorých viezli do roboty. Jeden z nich ochorel. Náš lekár ho zdarma vyliečil. Keď potom opúšťal loď, lekár ho poprosil, aby mu odniesol list do mesta na poštu. „Odnesiem, ale zaplaťte!“ bola krátka odpoveď spolu s jeho vďačnosťou.

Lekár ukázal, čo to znamená deliť sa so svojou schopnosťou a byť darom pre druhého. Poslúžil nezištne, lebo vedel, že chudobný človek mu službu nemôže nijako zaplatiť. Druhý sa zachoval tak, ako často aj my. Bol by pomohol, ale za niečo, vypočítavo. Jeho hlavným motívom bolo, čo z toho bude mať on. Nie zadarmo, nezištne, ale za niečo, za peniaze.
Takto sa nebuduje lepší svet, ale svet hádok a nenávisti. Ukážme, že sme veriaci kresťania, že žijeme ako vykúpení ľudia, ktorí vedia, čo pre nich vykonal Boh. Prinesme aj my viac lásky do nášho okolia. Staňme sa darom pre druhého. Obetujme sa zadarmo pre druhých. Sme predsa nádejou pre tento svet.

ADE
Poďakujme sa pri tejto svätej omši za veľký nezištný Otcov dar, ktorý nám daroval vo svojom Synovi. Odprosme ho za toľkú našu nevšímavosť voči nemu i voči druhým a prisľúbme mu, že odteraz budeme nezištne slúžiť našim bratom a sestrám.

Amen.