Bez lásky sa nedá žiť

Po čom dnes túži človek? Po čom túžiš ty, brat, sestra? Minule som pozeral televíznu reláciu, v ktorej moderátor kládol náhodným ľuďom práve túto otázku: Po čom túžiš, človek? Ich odpovede by sa dali zhrnúť do dvoch slov: po šťastí a pokoji. Ako však nadobudnúť šťastie, pokoj vo svojom živote? Podľa čoho žiť? Tu sú už odpovede rôzne. Sú takí, ktorí povedia: Šťastie je v tom, čo máš! Preto ani nepozeraj na nič iné a ak budeš mať všetko, čo potrebuješ, budeš šťastný! Iní však povedia: Nepočúvaj, šťastie je skôr v moci. Ak budeš mocný, budú ťa mnohí poslúchať, budeš určovať, ako majú žiť a vtedy budeš naplno šťastný. Rôznych názorov ako byť v živote šťastný, je naozaj veľmi veľa.

Do týchto rôznych myšlienok, často spletitých, nám dnes zaznievajú Ježišove slová: „Neverte hlasu dnešného sveta! V tom šťastie nenájdete. Vy ste stvorení z lásky a pre lásku. Ak teda chcete dosiahnuť šťastie, nadobudnúť v živote pokoj - je tu len jedna požiadavka - požiadavka lásky, lásky k Bohu a blížnemu“ (porov. Mt 22, 35-40). Ježišova výzva je jednoznačná: človek má byť celou bytosťou preniknutý mať rád svojho Boha a tých, s ktorými žije.

Drahí bratia a sestry. Dnes máme v našej farskej rodine slávnosť, pri ktorej slávite práve vy, manželia Liptákovi, 50 rokov spoločného manželského života. Ste pre nás evanjeliom – evanjeliom ľudskej skúsenosti, evanjeliom o tom, že sa to v živote dá zvládnuť s láskou. Váš životný príbeh je iste pre mnohých svedectvom, hlavne v dnešnej dobe, preplnenej rozvodmi, keď sa pretláča myšlienka, že spoločný život v manželstve na celý život už takmer nie je možný.

50 rokov spoločného života svedčí aj o tom, že skutočná láska nie je ani tak záležitosťou citov, ako skôr odhodlania vždy a všade chcieť dobro toho druhého. Cit, nadšenie, zaľúbenie – to rokmi pominie, ale vôľa – to úžasné chcem tu byť stále pre teba, je tu stále. Boh nám vytýčil jasný smer v našom živote, zvlášť viditeľný v manželstve, smer lásky. Boh nás zároveň aj uspôsobil na to, aby sme dokázali byť verní tomuto smeru. Dal nám oči, ktoré môžu vidieť, čo druhí potrebujú, keď plačú, keď sa radujú. Dal nám uši a schopnosť vypočuť druhého a porozumieť mu. Dal nám ruky, ktoré môžu pomôcť. Dal nám srdce, ktoré dokáže vždy a všade chcieť dobro druhého. Nie svoje dobro, no dobro iného. Láska myslí na dobro druhého. Nie je sebecká!

Iste mi dáte za pravdu, že v živote máme chvíle, v ktorých si uvedomujeme, že máme radi. Dokonca každý z nás túži po tom, aby ho ľudia mali radi a aby aj on dokázal mať rád iných. Lásku jednoducho v živote potrebujeme. Potrebujeme ju v rodinách, v škole, jednoducho všade. Manžel nutne potrebuje vedieť a cítiť, že je milovaný manželkou, že obidvaja milujú svoje deti, že ich rodina existuje a stojí na pevnom základe lásky. Možno sa vám tieto slová o láske zdajú príliš vytrhnuté zo života. No nie je to tak. Láska k životu patrí, tým, že chce dobro druhého, buduje. Bez nej je to všetko o ničom. Môžeme mať doma dobre nakúpené, teplo, aj napriek tomu nám bude v živote zima, ak cítime, že manžel (manželka), deti myslia len na seba. Srdcu je z toho zima. Uvedomujeme si dôležitosť lásky, aby už nikdy nebola zima v našom srdci, aby sme zimu nespôsobovali v srdciach našich blížnych?

V živote môžu prísť aj ťažké chvíle, nakoniec vy o nich dobre viete. Neporozumenie, nepochopenie. Práve vtedy je nesmierne dôležité chcieť dobro toho druhého, skutočne mať rád. Lebo my dokážeme celou svojou bytosťou ľúbiť. Takých nás stvoril Boh. Jednoducho takých a nie iných.

Viem, že je to ťažké. Minule som sa rozprával so známou, ktorá mi hovorí: „Ani nevieš, aké je to ťažké, keď doma všetko pripravím, aby bolo teplo, vyžehlím, pripravím večeru a radostne čakám na muža a on príde neskoro v noci, ledva stojac na vlastných nohách. Aké je to ťažké vtedy si povedať: len pokoj!“ Naozaj má pravdu, na to je potrebná sila. Sila, ktorú človek môže nadobudnúť jedine pri Bohu. Aké krásne bolo jej vyznanie, keď potom v tichu dodala: „Aj keď je taký, nechcem bez neho žiť.“ Áno, je potrebné rásť, byť naplno človekom tam, kde sa práve nachádzame. Aj keď sa ľudia budú brániť našej láske, to nie je dôvod, aby sme prestali mať radi. Lebo my sme stvorení z lásky a pre lásku.
V Eucharistii nájdeme posilu Toho, ktorý až do krajnosti miloval. V sviatosti zmierenia zažijeme odpustenie a otvorenú náruč Toho, ktorý sám je Láskou. Ak budeme život brať vážne, vždy a všade chcieť dobro druhého, vtedy budeme aj my mať podiel na nekonečnej láske Nebeského Otca.

Po čom dnes túži človek? Po pokoji, šťastí - k týmto hodnotám vedie cesta lásky. Vy, milí jubilujúci manželia, ste pre nás výzvou, mementom, že s láskou sa to dá v živote zvládnuť. Vyprosujeme vám ešte veľa spoločných chvíľ. My ostatní chceme tiež žiť lásku, ktorá chce dobro druhého a máme k tomu dnes, zajtra, ba celý život príležitosť, a to teda buďme presvedčení, že jedine Ježišova rada - vždy a všade milovať Boha a blížneho - nás dokáže priviesť k šťastiu v spoločenstve s Bohom.

Amen.

*Sobášna homília Slavomíra Dlugoša