Čo zabezpečí šťastné manželstvo?

Milí snúbenci, drahí rodičia snúbencov, bratia a sestry!
Francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumanna sa raz opýtali, prečo sa neoženil. „Bolo to dávno,“ odpovedal, „šiel som metrom a náhodou som stúpil istej pani na nohu. Prv, než som sa stihol ospravedlniť, zasyčala: „Ty, kretén, nemôžeš dávať pozor, kam šliapeš!?“ Potom na mňa pozrela, začervenala sa a zvolala: „Ó, prepáčte, pane, myslela som si, že je to môj manžel!“ Iste mi dáte za pravdu, že v manželstve tej pani asi nie je veľa lásky.

V dnešnom evanjeliu sme počuli podobenstvo o milosrdnom samaritánovi. Ježiš ním odpovedal na otázku znalca Zákona, ktorý sa ho pýtal: „A kto je môj blížny?" Nebudeme sa ňou bližšie zaoberať. (Porov. Lk 10, 30-37). Zamerajme sa viac na pohľad toho, ktorý potreboval pomoc.

V podobenstve sa hovorí o istom človekovi, ktorý zostupoval z Jeruzalema do Jericha. Na ceste ho prepadli zbojníci. Ozbíjali ho, zbili a nechali ležať nevládneho na ceste. Od bolesti sa nevládal ani pohnúť a bol plne odkázaný na pomoc ľudí, ktorí budú tadiaľ prechádzať. Prvý šiel kňaz. Už z diaľky ho zazrel a v duchu sa aj tešil, že mu pomôže. No v tých časoch sa kňazi nesmeli znečistiť mŕtvolami nikoho okrem rodičov a najbližších príbuzných. Keď kňaz videl tohto dobitého človeka, ako nevládne leží dobitý na zemi, možno si pomyslel, že je už mŕtvy. Nechcel sa znečistiť, a tak ho obišiel a šiel ďalej. Neznámy človek bol veľmi prekvapený. Ani na um mu nezišlo, žeby mu kňaz nepomohol. Čakal a trpel ďalej vo svojich bolestiach. Zazrel levitu, služobníka oltára. „Ten mi iste pomôže. Veď určite pozná prikázanie lásky k blížnemu,“ pomyslel si. No aj tento ho obišiel. Naďalej trpel na zemi a čakal. Po čase prichádzal Samaritán. Samaritáni boli najväčší nepriatelia Židov, preto nevidel už žiadnu nádej. Možno si aj zúfal: „Ako mi môže tento pomôcť? Čo už môžem dobré čakať od neho, Samaritána?“ A na jeho veľké prekvapenie mu poskytol pomoc práve tento zatracovaný a nenávidený Samaritán. Znalec Zákona dostal jasnú odpoveď na svoju otázku.

Milí snúbenci, Ján a Mária. Prišli ste dnes do tohto chrámu uzavrieť sviatostné manželstvo. Chcete sa vydať na novú etapu vo svojom živote. Máte svoje plány a predsavzatia, ako si zariadiť život. No máte aj mnoho otázok: Čo a ako? Jedna z nich môže byť aj táto: Čo nám zabezpečí šťastný život v manželstve? V dnešnom svete sa ponúka veľa riešení a návodov. Sú to rôzne reklamy, časopisy, portréty a príbehy úspešných ľudí, ktorí si svoje šťastie zakladajú na rôznych veciach. Jedným stačí bohatstvo. Majú veľké domy, autá, vysoké príjmy. Druhí zasa dbajú na svoje telo, na svoj zovňajšok. Chcú čo najlepšie vyzerať. Mať peknú postavu. Tretí túžia po kariére, či už je to nejaký šport, alebo zamestnanie. Štvrtý svoje šťastie vidí vo svojich deťoch. Dajú im po hmotnej stránke všetko, na čo si len pomyslia. Nedajú na nich čo i len krivé slovko dopustiť. A je ešte mnoho iných vecí, v ktorých títo ľudia hľadajú svoje, a aj rodinné šťastie. Netreba však hádzať všetkých do jedného koša, lebo aj medzi nimi sa vyskytnú pozitívne príklady. To sú ponuky a pohľady dnešného sveta. Aj zbitý a olúpený Žid posudzoval ľudí, ktorí k nemu prichádzali podľa vtedajších pohľadov. Zistil, ako veľmi sa mýlil, keď dúfal v pomoc prvých dvoch, o ktorých by ani nezapochyboval. Aj okolo nás prechádza bohatstvo, kariéra, pekná línia tela, naše deti. Čakáme pomoc a vidíme ako nás z diaľky obchádzajú. Bohatstvo sa môže pominúť, kariéra sa nemusí vydariť, pekné telo podľahne času, a dokonca aj naše deti, ktorým sme dali po hmotnej stránke všetko čo si len zažiadali, nás v starobe obchádzajú. A prichádza posledný, ktorý pomôže zranenému Židovi. Dajme na prvé miesto duchovné hodnoty. Najväčšia z nich je láska. Láska, ktorá sa vie zriecť niekedy aj oprávnených požiadaviek v prospech spoločného dobra. Láska, ktorá sa nedrží kŕčovito nejakých naučených schém, ale dokáže vyriešiť danú situáciu. Láska, ktorá dokáže odpustiť. Láska, ktorá dokáže pokarhať a napomenúť. Láska, ktorá dokáže počúvnuť dobrú radu. Láska, ktorá uzná vlastnú chybu a ustúpi. A to je ten Samaritán, ktorý vám prichádza na pomoc na vašej ceste.

Istý muž nepracoval ďaleko od svojho domu. Jeho dielňa sa nachádzala v tom istom dome, kde bývali. Takto sa rodinný život ani v práci príliš neprerušoval. Okolo desiatej hodiny si rád vypil šálku kávy a zajedol obložený chlebík. Ak nebol veľmi zaneprázdnený, požiadal o to svoju manželku. Ak na to zabudol, vždy mu to pripomenula a aj mu doniesla. Bola to len taká maličkosť, mohli by sme povedať. No manželka si dala na tom záležať a vždy to pripravovala s veľkou láskou tak, ako to mal rád. Istého dňa vošiel sused k tomuto mužovi do jeho dielne. Bolo to práve vtedy, keď mu žena doniesla desiatu. Ponúkla aj suseda, popriala im dobrú chuť a odišla. Vtedy sused hovorí: „Ach, keby som ja mal takúto ženu, ako je tvoja. Ver mi, ani do krčmy by som nechodil a aj piť by som prestal. Ty sám ani nevieš, aké šťastie máš, že máš takúto ženu.“
Toľko príbeh jedného muža. Hoci som ho iba čítal, aj sám poznám podobné rodiny. A vy ste si určite všimli rozdiel v správaní sa manželiek z príbehu v úvode a v tomto. No takéto malé pozornosti sa čakajú nielen od ženy, ale aj od muža.
Milí snúbenci, Ján a Mária. Nedajte sa pomýliť na svojej spoločnej ceste nejakými pomýlenými hodnotami, ktoré vám dnešná doba ponúka. Budujte medzi sebou pravú manželskú, sebadarujúcu lásku, ktorá sa prejavuje aj v tých najmenších skutkoch.
Drahí rodičia snúbencov, príbuzní, bratia a sestry. My všetci im pomáhajme a aj pri dnešnej sv. omši im vyprosujme hojnosť milostí do ich spoločného života.

Amen.

*Sobášna homília Miroslava Marcina