Dom na skale

V kázni jedného kňaza som čítal nasledovný príbeh:
„Pracoval som v záhrade oddelenej od ulice vysokou stenou. Bol už skoro večer. Za stenou mali stretnutie dvaja mladí ľudia. Vtedy som počul jej hlas: „Máš ma rád?“ On odpovedal: „Mám.“ Znova sa ho opýtala: „Veľmi?“ Odpovedal jej: „Mám ťa veľmi rád.“ Chvíľku bolo ticho a potom ona zašepkala: „Povedz mi to ešte raz...“ On jej povedal: „Mám ťa čím ďalej, tým radšej.“

Milí jubilanti, drahí bratia a sestry! V týchto slovách je ukryté tajomstvo úspechu každej rodiny, ktorá prejde všetkými úskaliami života do spoločnej šťastnej staroby. Čím viac sa manželia spoznávajú, tým viac si musia obnovovať svoju lásku.

Dom, ktorý má pretrvať všetky životné búrky, je dom, ktorý je postavený na skale lásky (porov. Mt 7, 24-25).

Ježiš nám dáva v dnešnom evanjeliu krásny obraz. Obraz dvoch domov. Jeden pretrvá aj všetky nečasy, a druhý sa zrúti pri prvej búrke. Toto podobenstvo hovorí Ježiš v závere svojej reči na hore. Prednášal tu veľkému zástupu nové učenie o ôsmich blahoslavenstvách, o láske k blížnym a aj k nepriateľom. O modlitbe a dôvere v Božiu prozreteľnosť. Všetky tieto jeho slová by sme mohli zhrnúť do jedného: LÁSKA. Ona je tou skalou, na ktorej máme stavať. Vtedy sa nám život nezúfa, ale prejde do šťastnej večnosti. Toto podobenstvo však predchádza výstraha: „Nie každý, kto mi hovorí: "Pane, Pane," vojde do nebeského kráľovstva“ (Mt 7, 21). Aj keď v jeho mene učia a v jeho mene robia zázraky, vyhlási im: „Odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti, lebo zvádzate mnohých“ (porov. Mt 7, 22-23; 24, 11-12).
Drahí bratia sestry! Dnes keď oslavujeme jubileum striebornej svadby, chcem sa zvlášť prihovoriť manželom a tým, ktorí sa pripravujete založiť si rodinu. Budujte svoju lásku! Budujte ju, ako keď sa stavia dom. Z malých tehličiek obety a služby môžete postaviť pevne zviazanú rodinu. Vypestujte si v sebe postoj lásky. Odmietajte, čo ju odmieta a budujte, čo ju buduje.
Láska je obetavá. Vie si všimnúť druhého. Keď je uťahaný, vie ho podoprieť. Keď plače dieťa a matka vstáva, aby ho utíšila, otec jej povie: „Len lež, oddýchni si. Ja idem k nemu.“ A keď príde otec unavený z roboty a zaželá si zemiakové placky, žena mu povie: „S tým je veľa roboty, ale keď ti idú na chuť, spravím ti ich.“
Láska musí byť verná. Nestačí, keď si zaľúbenci hovoria: Milujem ťa. Nikdy ťa neopustím, ale pritom miluje len seba. Sú ako falošní proroci, ktorí hovoria: „Pane, Pane!“, robia zázraky v Ježišovom mene, ale sú to páchatelia neprávosti, ktorí prorokujú, aby nás zviedli.
Nedávno som počul v rozhlase správu o výskume amerických vedcov z Chicága ohľadne manželskej vernosti. Skúmali, aký vplyv má vernosť na krásu žien v staršom veku. Zistili, že tie ženy, ktoré sa snažili o vernosť v láske jednému partnerovi, dosahovali aj napriek vyššiemu veku stále fyzickú krásu a peknú pleť na jasnej tvári. Takto sa krása vzťahu a duševnej harmónie odzrkadľuje aj na fyzickej kráse. Aby sme však vydržali vo vernosti, potrebujeme aj vyššie pohnútky.
Láska je trpezlivá a vie odpúšťať. Preto vás prosím: Žite v pravde! Pretvárka a falošnosť nemajú pevné základy. Je to dom postavený na piesku. Rýchlo sa zrúti. Ak manželia žijú spolu už viac rokov, spoznajú na sebe každú pretvárku. Poznajú svoje slabosti, vedia, keď partnera niečo trápi. Snažte sa toto vzájomné spoznávanie sa vždy využívať na budovanie svojich vlastných vzťahov, aby vaša láska stále rástla a váš rodinný dom sa stále upevňoval.
Láska nikdy nezanikne. Neprestáva ani v najťažších skúškach života. Práve naopak. Je ako večné svetlo nad bohostánkom. Najviac je ho vidieť práve vtedy, keď sa v kostole zotmie. Keď sa bude stmievať vo vašom živote, buďte si jeden druhému oporou.

Mnohí kňazi by vám vedeli rozprávať príbehy podobné tomuto, ktorý sa stal na severnej Morave:
Žena pri operácii bola poranená na nejakom nerve a začala postupne ochrnovať, až nakoniec ostala celkom pripútaná na lôžko. Jej muž, vedúci obchodu s textilom, si ju nechal doma a príkladne sa o ňu staral. Kedykoľvek stisla zvonček, nechal všetko tak a pribehol k nej. Vyše sedem rokov jej takto slúžil. Keď ju po toľkých obetách ukladal do hrobu, povedal: „Ja som mal teraz Aničku ešte radšej, ako keď sme sa brali.“
To je láska obetavá, ktorá dokáže vždy rásť.

Ak chcete, aby vaša láska vybudovala dom, ktorý je postavený na skale, dom, v ktorom bude prebývať opravdivé šťastie, musíte si toto šťastie vyprosovať od Boha. Proste ho, ako emauzskí učeníci, keď stretli Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní: „Pane, zostaň s nami.“ Ježiš je v každom dome tým najpevnejším základom. Keď na ňom postavíte svoje šťastie, váš život sa nezrúti, ale sa stane kolískou večnosti, lebo vás Ježiš privedie do svojho domu, ktorým je nebeské kráľovstvo.

Amen.

*Sobášna homília Kristiána Libanta