Je láska prikázaním?

Drahí snúbenci, bratia a sestry! Každodenne sa stretávame so znakmi či symbolmi, ktoré nám poskytujú určité informácie. Aj dnes, na ceste do kostola, aj keď ste si to možno až tak neuvedomili, riadili ste sa dopravným značením. A práve tak, ako už nevnímame dopravné značenie ako niečo výnimočné, tak isto sú v našom živote prítomné rôzne predpisy, smernice či prikázania. Aj Boh nám poskytol svoje prikázania ako dopravné značenie na ceste k večnému šťastiu. Ježiš v dnešnej stati evanjelia dáva odpoveď na základnú požiadavku pre zachovanie všetkých príkazov, keď hovorí:

„Milovať budeš...“ (Mt 22, 39)
Ježiš Kristus bol pre mnohých ľudí svojej doby tŕňom v oku aj vďaka svojmu učeniu, ktoré sme práve počuli. Židia v tej dobe rozlišovali v Zákone ťažké a ľahké, prípadne veľké a malé prikázania, podľa namáhavosti plnenia. Ale Ježiš predkladá jednoduchý spôsob, ako splniť všetky prikázania: Miluj!
Ale to neznamená, že prikázanie lásky ruší všetky ostatné prikázania, alebo že jeho splnenie oslobodzuje od dodržiavania ostatných príkazov. Takto sa to vôbec nedá chápať, pretože každé prikázanie s príkazom lásky čo najužšie súvisí. V každom prikázaní sa totiž človek nakoniec stretáva s vôľou Boha, ktorý je sám Láskou a ktorý chce, aby človek miloval jeho i blížnych. Zákon a jeho prikázania chcú a majú slúžiť láske tým, že budú ľuďom na ceste lásky pomáhať.
Príkazy a povinnosti nás sprevádzajú každým dňom na zemi. Poznáme ich už od ranného detstva. Niektoré zostávajú po celý život, iné sa menia s rôznymi životnými situáciami a stavmi. A aj dnes, drahí snúbenci, ste sa rozhodli zmeniť svoj životný stav a vstúpiť do sviatostného manželstva. A aj to prináša so sebou určité povinnosti a príkazy. Je to jednota a nerozlučiteľnosť manželstva, vernosť manželskej lásky v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvorenosť pre plodnosť (KKC 1643).
Aj tu by niektorí mohli hovoriť o veľkých a malých, ťažkých a ľahkých požiadavkách manželstva, budovať nejakú hierarchiu manželských prikázaní ako židovskí zákonníci. Ale aj k nám prichádza Ježiš so svojou požiadavkou: Milovať budeš! Pretože manželská láska nie je prioritnou požiadavkou, nie je na prvom mieste pred ostatnými, ale je v každej z nich.
Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu a otvorila sa pre ďalšie pokolenia (KKC 1643). Táto láska je budujúcim a spájajúcim prvkom manželstva. Láska otvára srdcia jeden pre druhého i voči ostatným ľuďom. Tak je predpokladom pre dobrú rodinu, ktorá bude zdravou bunkou spoločnosti.

Ale láska nemôže zúžiť svoje pôsobenie len na jednu konkrétnu skutočnosť, na jeden aspekt manželstva, na určitý konkrétny spôsob života. Láska je živá, láska, ktorá je od samotného Boha, je rozpínavá a túži objať celý svet. Aj v manželstve sa láska nezužuje len na manželov, ale jej silou prichádzajú na svet ďalšie generácie, jej silou sa vytvára lepšia spoločnosť a vďaka láske rastieme všetci v našom životnom smerovaní k Bohu.
Bratia a sestry! My všetci vďačíme za svoj život láske našich rodičov. Láske našich učiteľov a blížnych vďačíme za vzdelanie a uplatnenie v spoločnosti. Láske našich blízkych za to, že žijeme v kresťanských rodinách. Láska obsiahnutá v Božích príkazoch nám pomáha ich správne a dôsledne vyplniť. A prikázania usmerňujú našu lásku správnym smerom – k Bohu a k našim blížnym.

Ako často sa v dnešnom svete môžeme stretnúť so slovom láska. Koľkokrát je láska skloňovaná v televízii, rozhlase, v reklamách a umeleckých dielach. Mohli by sme povedať, že svet je dnes preplnený láskou. Ale je to naozaj tak?

Nemecký pastor Wilhelm Busch spomína na jednu príhodu zo svojho života:
Sedel som pri písacom stole, aby som napísal výklad k Hymnu na lásku sv. Pavla. Toto slovo mi pripadalo ako jasný slnečný lúč. Práve som rozmýšľal, ako by som mohol povzbudiť svojich poslucháčov, aby to skúsili s láskou, keď pri domových dverách niekto zazvonil. Prenikavé zvonenie ma vytrhlo z myšlienok. Bol som doma sám. Musel som teda ísť otvoriť. Akási zmoknutá žena zavrela svoj dáždnik a povedala: „Chcela som ísť vlastne k ľuďom, ktorí bývajú hore. „No, tak choďte,“ odpovedal som podráždene. „Ja vám predsa nebránim!“ Usmiala sa: „Zdá sa, že tam nie sú doma. Nikto neotvára.“ Pokrčil som plecami. „Tak radšej pôjdem,“ povedala, rozprestrela dáždnik a odišla.
Pohoršený nad tým vyrušením pobral som sa opäť k písaciemu stolu. Kdeže som to prestal? A potom ma to zasiahlo ako úder blesku: „Láska je dobrotivá...“ Tu som to mal. Ako krásne sa dá o láske písať, hovoriť a teoretizovať, ale – tá zmoknutá žena pri dverách! A tí zlí susedovie chlapci! A kolegovia! A... a...!

Wilhelm Busch uzatvára svoju príhodu:
Toto slovo nie je peknou morálkou, ale súdom nad naším životom, obžalobou proti nášmu nebožskému spôsobu. Robí z nás hriešnikov, ktorí potrebujú odpustenie a Ducha Svätého, aby obnovil ich lásku.
Naozaj, ako ľahko sa o láske hovorí. Ale ako ťažko sa nám niekedy konajú skutky, ktoré o láske svedčia. Akú námahu musíme vynaložiť na to, aby sme pomohli blížnym. A predsa stále dokážeme hovoriť o láske.
Láska je základom a spojivom všetkých prikázaní, ktoré nám dáva Boh. Preto aj lásku máme od neho. Nie je naším vlastníctvom. Láska je Božím darom, o ktorý treba prosiť a starať sa o neho. Je to dar, ktorý rozdávaním neubúda, naopak, čím viac ju rozdávame, tým viac rastie. A čím väčšiu lásku máme, tým menej bude vo svete len "umelecká".

Dopravné značenie na ceste je dôležité, aby sa zabezpečila plynulosť a bezpečnosť na cestách. Ale nemala by zmysel, ak by jednotlivé značky neboli jednotne určené a spoľahlivo vysvetlené, a ak by nebol nik, kto by kontroloval a usmerňoval dodržiavanie dopravných predpisov a správanie na cestách. Takto aj naše "dopravné značenie" na ceste do večnosti potrebuje niekoho, kto by ho vysvetľoval, usmerňoval a riadil. A tým je láska, láska, ktorá je od Boha, ktorá je základom všetkých prikázaní a ktorá sa nimi aj sama riadi.
Preto prosme Boha, aby sme všetci zjednotení v jeho láske, správne chápali jeho vôľu v prikázaniach, v každodennom živote. Prosme ho o väčšiu lásku, o lásku manželskú, o lásku k blížnym i o lásku k nemu samému.

Amen.

*Sobášna homília Martina Ferenca