Drahí snúbenci, Jana a Ľubomír, vážení svadobní hostia, bratia a sestry! Na vašich tvárach vidím, zvlášť na tvárach vás, Jana a Ľubomír, že ste šťastní. Prečo? Pretože ste sa rozhodli svoju lásku spečatiť vo sviatostnom manželstve. K tomuto oltáru ste prišli v sprievode vašich príbuzných a priateľov. Chcú sa tešiť spolu s vami, aby vaša radosť bola o to väčšia. My všetci sme sa tu zišli, aby sme sa zjednotili v modlitbe za vás a od Boha vyprosili pre vás tie milosti, ktoré zvlášť budete potrebovať.
V dnešnom evanjeliu sme mohli počuť, ako sa sám Boží Syn modlí za nás, aby sme boli jedno. (Porov. 1 Jn 17, 21). Aby tí, ktorí uveria v Boha, boli jedno (1 Jn 17, 21). Túto jednotu Boh stavia na tej čnosti, ktorá ho najviac charakterizuje, a to je láska.
Áno, práve vaša láska vás spojila a priviedla až sem, do Božieho chrámu. A práve táto láska je príčinou toho, že ste sa rozhodli spojiť svoje životy vo sviatosti manželstva, a že chcete bok po boku spolu prežiť svoj život. Všetci ľudia snívajú, zvlášť mladí, o šťastí, o radosti, o láske, o bohatstve. Každý túži dosiahnuť a vlastniť určité hodnoty. Iste aj vy máte predstavu, s ktorou vstupujete do manželstva a verím, že tiež túžite po láske a vzájomnom porozumení, ktoré má sprevádzať váš manželský život. Prečo to hovorím? Tu sedia aj vaši rodičia a oni veľmi dobre vedia, ako je potrebné vzájomné porozumenie a každodenné odpúšťanie. Pretože manželská láska je postavená práve na tomto. Milovať svojho b1ížneho ako seba samého. Milovať. Slovo, ktoré ste už toľkokrát počuli a iste jeden druhému vyslovili. Ale zamysleli ste sa už niekedy, čo znamená to slovo? Iste mi dáte všetci za pravdu, že to nie je len blažený pohľad do tváre milovanej osoby a úsmev na tvári, ale že je to predovšetkým obeta, teda darovanie sa jeden druhému. Toto darovanie má byť úplné. To znamená aj vtedy, keď prídu problémy, choroby, či staroba.
Jana a Ľubomír! Práve tu v problémoch sa vaša vzájomná láska vyskúša. Dovoľte mi opäť sa obrátiť na vašich rodičov. Oni už majú časť manželského života za sebou a veríme, že aj pred sebou. No keby sme sa ich spýtali, kedy sa ich láska najviac prejavila, verím, že by nezabudli povedať: „Vtedy, keď som zakúsil, zakúsila odpustenie.“ Lebo iba vtedy dokážete opravdivo milovať, keď si budete navzájom odpúšťať. Ani jeden deň nie je v našom živote taký, v ktorom by sme nepotrebovali pocítiť odpustenie od Boha alebo od ľudí. Prečo? Lebo nie sme dokonalí. Ľudský život je veľkým tajomstvom. Tým tajomstvom je aj vaše manželstvo. Ako to bude? Pýtate sa. Vydržíme? Budem stáť pri ňom aj vtedy, keď jeho rozhodnutie sa mi vôbec nebude páčiť? Ostanem pri nej a budem ju milovať aj vtedy, keď zamilovanosť ustúpi a nastane všednosť? Skade, alebo kto mi dá tú silu vydržať celý svoj život milovať toho, pre ktorého som sa rozhodla či rozhodol? Jeden, jediný a skutočný prameň všetkých ľudí, nielen kresťanov, je Boh. Svätý apoštol Ján o ňom hovorí: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (Jn 4, 16b). A toto je odpoveď nielen pre vás, ale pre všetkých. Až skutočne dokážete pustiť Boha do svojho života, až on bude stáť v centre vášho manželstva a neskôr, ak vás požehná potomstvom, aj v strede vašej rodiny, tak buďte si istý, že on vám dá silu prekonať všetky problémy.
Ako som hovoril, pravá láska je obetavá. Dovoľte mi povedať jeden príklad:
Pôvabná mladá dáma vošla do obchodu. Skúsená predavačka sa jej hneď ujala: „Želáte si, prosím?“ „Hľadám látku na hodvábne šaty, ktorá by pri každom kroku šušťala.“ „Tak si vezmite taft. Máme ho v prekrásnych jasných farbách.“ „Na farbe nezáleží. Ide len o to, aby bolo šaty počuť.“ Dvaja mladí učni, ktorí stáli za jej chrbtom, sa štuchali. Jeden ešte poznamenal: „Mohla by si dar prišiť aj zopár zvoncov. To by krásne zvonilo!“ „Tu máme elegantnú fialovú farbu,“ ozvala sa predavačka, „no biela je prirodzene tiež pekná.“ Mladá dáma sa rozhodla pre bielu. Prstami skúmala látku: Počuť?“, spýtala sa znova. „Áno,“ uistila ju predavačka, „počuť celkom jasne.“ Kúpila si sedem metrov, zaplatila a odišla z obchodu. „Bežte za tou dámou, hovorí predavačka jednému z učňov, „zabudla si tu rukavice.“ Pri najbližšej križovatke ju chlapec dobehol. „Prosím, vaše rukavice.“ „Ste veľmi láskavý.“ „Dovoľte mi, prosím, jednu otázku: prečo vám pri nákupe tak záleža1o na tom, aby látka rozhodne šušťala?“ Žena odvetila: „Látka je na moje svadobné šaty. Muž, za ktorého sa vydávam, je slepý. Keď už nemôže šaty vidieť, nech ich počuje a vie, že som v jeho blízkosti.“
Ťažko je tu niečo dodať. Neostáva nám nič iné, iba mlčať pred tajomstvom, ktoré sa nazýva manželská láska.
Láska, obeta, darovanie sa až do krajnosti a každodenné odpúšťanie sú nerozlučiteľne spojené. Vidíme to na našom Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý sa za nás obetoval, pretože nás nekonečne miluje. Bože, daj, nech manželská láska Ľubomíra a Jany je obrazom tvojej lásky v nás. Aby boli jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe; aby aj oni v nás boli jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.
Amen.
*Sobášna homília Stanislava Bindasa
