Láska – prameň vernosti

Na sv. omši bola prítomná 50-ročná pani. Dvaja manželia si počas nej obnovili svoje manželské sľuby po 50-tich rokoch spoločného života. Poznala ich veľmi dobre, pretože žili v jednej dedine. Po sv. omši predo mnou poznamenala: „Tých dvoch musí určite spájať niečo silné, tak silné, keď vydržali bok po boku žiť verne až doteraz.“

Čo je tým silným putom, tak nesmieme silným, že spôsobuje vernosť dvoch ľudí? Vy, drahí jubilujúci manželia, si na túto otázku určite viete dať jasnú a pravdivú odpoveď. Odpoveď, ktorú žijete v konkrétnom vzťahu už 50 rokov. Túto odpoveď zhrnul pre všetky časy existencie kresťanských manželstiev sv. apoštol Pavol:
„A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá... a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ Ďalej apoštol pokračuje a zvoláva: „Láska nikdy neprestane“ (1 Kor 13, 2).

Tieto verše majú pôsobivú stavbu. Najprv sa uvádzajú veľkolepé výkony, ktoré môžu aj kresťanskí manželia podať. V druhom verši cez stupňovanie sa nám priam zastavuje dych. Trikrát nás však poznámka „a lásky by som nemal“, vracia na zem. Zvlášť pôsobivé je Pavlove vypočítavanie chariziem a schopností, ktoré sa dostane veľmi vysoko a potom sa zrúti do ničoty. Bez lásky sú aj najväčšie dary a výkony ničím. V Božích očiach sú bez ceny. Bez lásky, ktorá nie je zameraná na seba, ale na druhého a ktorá preto buduje a rozvíja spoločenstvo ľudí, sú akékoľvek slová prázdnym dunením. Ostrejšie to Pavol ani nemohol formulovať. Zuniaci kov je veľký kovový gong, ktorý vyzýval v pohanských chrámoch k obetiam. Už Platón použil tento obraz, aby zosmiešnil reč bohatú na slová a chudobnú na obsah. Zvolaním "láska nikdy nezanikne" Pavol zdôrazňuje pominuteľnosť všetkých poznaní, darov, chariziem... Jedine pravá láska pretrvá pominuteľnosť. Jej charakteristickým rysom je pravá stálosť, vernosť. Láska prerastie až do veku, kedy budeme vidieť Boha z tváre do tváre.

Drahí jubilanti, som presvedčený, že keby som v tejto chvíli prišiel k vám a vyzval vás, aby ste povedali o pute, ktoré vás spája už 50 rokov, zaznelo by z vašich úst konkrétne svedectvo. Svedectvo, ktoré sa pred piatimi desiatkami rokov pri Pánovom oltári začalo konkrétne napĺňať po slovách: ,,Sľubujem, že svoj manželský sľub dodržím. Budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ Toto svedectvo je iste vaším spoločným chválospevom, ktorý dnes pri tejto sv. omši vyznieva ako vďaka za všetky Božie dobrodenia. Tento spôsob vášho vďakyvzdávania je snáď podobný Pavlovmu Hymnu na lásku. To, čo Pavol napísal, to aj prežil. To, čo vyslovuje, hlboko prežíva vo svojom vnútri. Preto jeho slová o láske vyznievajú tak nádherne, tak presvedčivo. Krása vnútra sa tu svojím spôsobom prejavuje v kráse slov nakoľko je to len možné.

Nejestvuje však väčšie svedectvo nad svedectvo života. Ďakujeme Bohu, že ukázal na vás, drahí manželia, silu svojej lásky vo svedectve vášho spoločného života. Ďakujeme tiež vám, že ste vo svojom vzťahu ostali verní a čerpali neustále z daru sviatostného manželstva. Iste vaša láska sa po 50 rokoch vyzrela a priniesla bohatú úrodu v deťoch. Áno, deti sú tým najhodnovernejším testom na otestovanie pravosti lásky. Veď život detí je darom Božím za spolupráce rodičov, ktorí sú ochotní darovať sa navzájom, aby z tohto vzájomného darovania sa povstal nový život.

V dnešnej spoločnosti vnímame mnoho svedkov o Kristovi - zdanlivých i pravých. Tí zdanliví formulujú slová, vedia krásne rečniť, no vo svojom živote neprežili to, o čom hovoria. Je to len prázdna fráza bez napojenia na konkrétne svedectvo: Počul som, videl som, ktosi mi o tom povedal... no máme aj svedkov hodnoverných, ktorí prežili, skúsili i pretrpeli. Kristus sa pre týchto stal nekompromisným motívom kvalitného kresťanského života. Zvlášť v manželstvách je potrebné toto pravé svedectvo, veď badáme, že rodiny sa rozpadajú, deti sa odmietajú, nie je záujem o uzavretie sviatostného manželstva. Pýtame sa v duchu prečo? Odpoveďou nám je sv. Pavol: „Láska nikdy neprestane.“ Keď nežijeme lásku, nemôžeme byť trváci vo svojich vzťahoch. Reprezentovať lásku v živote znamená počítať s Kristom trpiacim a osláveným. Žiť v utrpení i v radosti ako kresťan predpokladá vyzretosť vnútra pre hodnoty lásky – pre Krista.

To výstižne ukazuje príklad zo života sv. Moniky.
Monika žila vo svojom prostredí. Vyznačovalo sa veľkým počtom priateliek. Často, keď sa stretali, rozoberali mnohé veci. Pri jednej takejto príležitosti jej priateľka hovorí: „Poznám tvojho muža. Veľakrát chodí opitý, nadáva ti, vysmieva sa ti. Ako je možné, že v takýchto situáciách ti nikdy neublíži a nemáš modriny, kým v mojom prípade je to naopak. Sv. Monika jej odpovedala asi takto: „Človekovi, ktorý je v hneve, nikdy neodpovedaj hnevom, ale vyčkaj, kým vytriezvie. Dočkaj rána a tak mu všetko povedz. Monikina priateľka si vzala od nej ponaučenie a výsledok bol značný.

Inšpirujme sa týmto svedectvom života. Uvedomujme si, že Monikino vyznanie by nebolo také, keby nemilovala. Jej láska spôsobila vernosť. Vernosť v nepríjemnostiach i radostiach. Dal by Boh, keby sme to pochopili aspoň my, zídení v tomto chráme. Naša farnosť by sa tak obohatila o kvalitné a verné manželstvá.

Bratia a sestry, ďakujme pri tejto sv. omši spolu s našimi jubilujúcimi manželmi za dar verného kresťanského manželstva a prosme o to, aby bol Kristus pre nás všetkých motívom vernosti v láske, ktorá je nepretrhnuteľným putom hodnotného života ľudí.

Amen.

*Sobášna homília Rastislava Zummera