Manželstvo ako sviatosť

Milí snúbenci, rodičia, príbuzní a známi našich snúbencov, i vy bratia a sestry! Antoine de Saint - Exupéry je autorom knihy Malý princ, v ktorej na jednom mieste napísal: „Stávaš sa navždy zodpovedným za to, čo si k sebe pripútal.“ Už o chvíľku nastane vo vašom živote obrovská zmena, keď sa váš vzťah premení na manželstvo a navždy sa stanete zodpovednými za to, čo si k sebe pripútate. Doteraz ste boli dvaja, bol si to ty, Jožko, a bola si to ty, Magda, ale už teraz sa z vás stane úplne nový človek, taký, o akom sme počuli v dnešnom evanjeliu:

„Preto muž opustí otca i matku a priľne k svojej manželke a stanú sa obidvaja jedným telom. A tak už nie sú dvaja, ale iba jedno telo“ (Mt 19, 5).

Vieme, že tento poriadok ustanovil Boh už na počiatku, vtedy, keď stvoril muža a ženu. Spojil ich v jeden zväzok, a to zväzok manželský.
V starom Izraeli veľmi neplatilo to, že muž by mal opustiť svojich rodičov a ísť k žene, tú si totiž mohol kúpiť a robiť s ňou, čo by chcel. Ale Kristus nám už vraví niečo nové. Tu platí, že muž opustí otca i matku a so svojou ženou vytvorí nové spoločenstvo, spoločenstvo, v ktorom bude vládnuť absolútna jednota v oblasti telesnej, ako aj v oblasti duševnej. Táto nerozlučiteľná jednota je podstatou manželstva a obrazom vzťahu Krista a Cirkvi. Kristus teda až takto vysoko povýšil manželstvo: manželstvo ako sviatosť. Výslovný poukaz na sviatostnosť manželstva nachádzame aj v liste Efezanom (Ef 5, 21-33), kde sa sv. Pavol snaží určiť správny vzájomný vzťah muža a ženy, mužovej lásky k žene a poslušnosť ženy k mužovi. Manželstvo je totiž postupnou realizáciou vzťahu Kristus – Cirkev. Vzájomné správanie muža a ženy musí zodpovedať správaniu Krista a Cirkvi, a naopak. Vzťah Krista voči Cirkvi sa zakladal na jeho úplnej oddanosti, a to tým, že sa za ňu obetoval.
To isté by malo platiť aj pre vás, milí snúbenci, nech je vaša láska úplnou oddanosťou jeden voči druhému. Dnes sa vydávate na neľahkú cestu, cestu, ku ktorej ste potrebovali dôležité rozhodnutie. Ale rozhodnúť ste sa mohli jedine vy sami. Možno si ešte pamätáte na to, keď ste sa videli prvýkrát, boli ste si navzájom veľmi sympatickí, padli ste si do oka, a zrazu sa vás zmocnilo čosi tajomné: najskôr kamarátstvo, potom priateľstvo a láska, ktorá vás priviedla až sem, pred oltár. Možno ste si kládli aj otázku: Je ona tou pravou? Je on ten pravý? Už onedlho budeme počuť vašu odpoveď.
Zanechávate za sebou jeden stav, aby ste vstúpili do nového. Onedlho sa vo vašom živote veľa zmení, zmeníte sa aj vy sami. Už sa budete ináč pozerať na tento svet, zmení sa váš rebríček hodnôt, vzrastie vaša zodpovednosť. A to mi potvrdíte vy, bratia a sestry, ktorí už nejaký ten čas žijete v manželstve.

Vy, milí snúbenci, stanete sa rodinou, novým organizmom, novou bunkou v Cirkvi. To, čo ste doteraz prijímali od svojich rodičov, budete teraz rozdávať vy. To bude vašou prvou úlohou – pochopiť a naučiť sa rozdávať viac, ako prijímať. Nebojte sa toho, lebo tam, kde je láska, tam je všetko, tam je pokoj, radosť, tam je život. A keď prídu aj nejaké tie ťažkosti, nebojte sa ich prijať. Človek je veľmi náchylný padnúť, ale nebojte sa! Nebudete v tom len dvaja. Nezabudnite, že nad nami je ešte niekto: áno, Boh, náš nebeský Otec. Boh je stále prítomný medzi nami a sem-tam niečo na nás dopustí, ale ako správny Otec nás nikdy neopustí. Treba mu len veriť a on nás zahrnie svojou láskou.

Pred časom som čítal tento príbeh:
Janko sa zamiloval do veľmi vysokej ženy. Každý večer ju po práci odprevádzal domov a každý večer túžil po tom, aby ju mohol pobozkať. Bol však veľmi nesmelý na to, aby ju o to mohol požiadať. Jeden večer ale konečne pozberal všetku odvahu: „Môžem ťa pobozkať?“ Súhlasila. Ale Janko bol vzrastom veľmi malý, preto sa obaja obzerali, na čo by si mohol stúpiť. Našli opustenú kováčsku vyhňu a v nej nákovu, ktorá Jankovi poskytla práve toľko výšky, koľko potreboval. Išli ďalej a keď boli od "šťastného" miesta asi kilometer vzdialení, Janko sa opýtal: „Nemohol by som dostať ešte jeden bozk, miláčik?“ Odpoveď bola záporná: „Nie. Už si jeden dostal, to pre dnešok stačí.“ „A to ma necháš tak dlho tú nákovu ťahať len tak?"

Láska nesie so sebou určité bremeno, ale necíti záťaž. Nebojte sa toho, odmena isto príde. Boh nám vždy pomôže.

Milí snúbenci, prichádza tá chvíľa, keď si navzájom poviete svoje áno a navždy sa stanete zodpovednými jeden za druhého. Nech sú naše modlitby pomocou do vášho nového spoločného života. Nech vaša láska rastie a rozvíja sa každým dňom. A nezabudnite, že Boh je stále nad nami.

Amen.

*Sobášna homília Michala Marlenga