Modlitba – záruka rastu v láske

Milí snúbenci, rodičia, príbuzní, bratia a sestry! Títo naši snúbenci prežívajú veľký deň. Áno, veľký, pretože si dnes spečatia svoju lásku. Prišli sem do Božieho chrámu, aby si vyprosili požehnanie od Cirkvi a zvlášť od Boha pre ich spoločnú lásku, aby v nej po celý život v manželstve rástli k dokonalosti. Dnes práve im Ježiš adresoval svoje slová evanjelia. V ňom im dáva radu, ktorá je pre váš rast v láske potrebná:

„Aby ste sa navzájom milovali tak, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12).

Zo Svätého písma vieme, že človek je stvorený pre lásku. Boh nás stvoril z lásky. Preto sme povolaní k láske Božej. Láska k Bohu sa najviac prejavuje láskou k blížnemu. Skrze toto vedomie človek často hľadá lásku. Láska je Božím darom. Tento dar dostal každý človek. Z toho dôvodu nám to Ježiš dnes pripomína, aby sme sa navzájom milovali. On od nás nežiada nič také, čo by bolo pre nás nemožné. Po láske túži každý, preto je to možné. Plnenie tohto príkazu nám umožňuje zakúsiť radosť. Toto prikázanie je Ježišovou vôľou a zároveň sľubom, že táto radosť bude dokonalá. Je to radosť, ktorá je niečo iné ako povrchné potešenie. A toto je rysom nového života.
Pre vás, milí snúbenci, nastáva tiež nový život, pretože budete vystupovať ako jedna osoba: budete podľa slov Svätého písma jedným telom. Otvára sa pred vami kapitola vášho spoločného života.

Dnes o malú chvíľu sa spečatí vaša láska. Boh ju požehná a stanete sa novou rodinou. Aj keď tento deň je pre vás pamätným, musíte ďalej žiť život s Bohom. Pretože, akoby ste vstúpili do školy najčistejšej lásky. Pýtate sa prečo? Pretože manželská láska je tak podobná láske, ktorú Boh dáva ľuďom. V prvom čítaní sme počuli veľpieseň alebo hymnus na lásku, ktorú napísal sv. Pavol: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí... “ (1 Kor 13, 4-8). Sú to vlastnosti lásky. A takúto lásku máte pestovať vy, milí snúbenci. Máte v nej rásť. Vzorom takejto lásky je pre nás Kristus. Kristus bol dobrotivý, trpezlivý, nenadúval sa... Keď prídu ťažkosti vo vašom živote, rozprávajte sa o nich spolu s Kristom. On sám vám poradí ako ďalej. Je tu však potrebná otvorenosť. Do vášho dialógu nech nevstupuje hnev a nenávisť, aj pri odlišných mienkach. Lebo oni spôsobujú hádky, nadávanie a privedú vaše manželstvo do krachu. Je treba stále mať na pamäti slová, že sme stvorení pre lásku. Toto vám iste pomôže byt' dobrotivými a navzájom trpezlivými. Vy musíte rásť v láske, pretože prídu aj iné a nečakané situácie. V nich Boh skúša a pestuje vašu lásku.
O takomto manželstve hovorí aj táto epizóda:
Dvaja manželia chceli osláviť strieborné výročie svadby. Rozposlali pozvánky. Pozvali svojich svedkov, s ktorými sa od svadby nevideli, pozvali starých známych, s ktorými sa za 25 rokov nestretli, a pozvali aj kňaza, ktorý ich vtedy sobášil. Všetci prišli a všetkých vítal jubilant. Pýtali sa: „Kde máš ženu?“ „O chvíľu príde, ešte si upravuje účes.“ A po chvíli, keď už sa začínala ozývať netrpezlivosť, otvorili sa dvere. Na invalidnom vozíčku vchádzala ona. „Kedy sa jej to stalo?“, pýtali sa.
A vtedy sa manžel rozhovoril: „Boli sme hneď po svadbe na svadobnej ceste. Išli sme autobusom, ktorý havaroval. Odvtedy je moja manželka na vozíku.“ A ona dodala: „A odvtedy sa môj manžel o mňa príkladne stará.“

Aj tento príbeh hovorí, ako ďaleko musí ísť naša láska. Musí aj takúto situáciu znášať. Takáto je manželská láska: stáť pri sebe a milovať jeden druhého aj v tých najťažších chvíľach. A táto láska rastie iba cez modlitbu a prijímanie sviatostí. Preto si osvojte spoločnú modlitbu, aby ste sa v modlitbe posilňovali v láske.

Preto v tento veľký deň, kedy uzatvárate manželstvo, vám prajem do vášho nového života hojnosť Božích milostí na novej ceste, ktorú o chvíľu začnete. A nezabudnite na rast lásky. Stále spolu proste: Pane, daj, aby sme stále rástli v našej láske, aby sme raz prišli k tebe, ktorý si dokonalá Láska.

Amen.

*Sobášna homília Alexandra Líšku