Niektoré štíty sa dajú dosiahnuť iba spoločne

Ktosi z mladých sa pýta1 kňaza: „Načo sa mám ženiť, keď sa môžem zmýliť?“ Ak by sme chceli žartovať, mohli by sme odpovedať: „Aby si sa zmýlil iba raz.“ Ale taká vážna téma sa nedá zľahčovať. Súčasné životné okolnosti neposkytujú záruku pevnosti a trvanlivosti. Preto dnešní mladí ľudia neradi vstupujú do manželského zväzku. Odstrašuje ich predstava, žeby mali žiť s jedným človekom po celý život. Skutočne, ak medzi manželmi nie je láska, život sa pre nich stane spoločným utrpením. Čo teda robiť, aby manželský život bol radosťou?

Ježiš nám dnes adresuje tieto slová: „Na počiatku stvorenia ich Boh ako muža a ženu stvori1. Preto muž opustí otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech neroz1učuje“ ( Mk 10, 6-9).

Boh nás teda stvoril tak, že každý z nás sa cíti akoby „neúplnou bytosťou“ a zo svojej prirodzenosti túži po svojom doplnení v druhom pohlaví. Je v nás nesmierna túžba mať pri sebe niekoho, kto nás miluje, chápe, pomáha nám v našich ťažkostiach. Sviatosť manželstva je teda prirodzenou ustanovizňou, smerujúcou k vzájomnému doplňovaniu telesných i duševných potrieb muža a ženy. Preto Ježiš hovorí: „A budú jedným telom.“

Každé z oboch pohlaví s rovnakou dôstojnosťou, hoci odlišným spôsobom, je obrazom Božej moci. Spojenie muža a ženy v manželstve je spôsob, ako napodobniť v tele veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľa. Okrem vzájomného dopĺňania oboch pohlaví Boh vložil do manželstva pečať trvácnosti. Manželstvo sa neuzatvára na skúšku, tak ako sa neumiera na skúšku. Manželstvo je trvalým zväzkom. Zachovanie vernosti je dôkazom mravnej osobnosti. Manželstvo na skúšku popiera samú podstatu manželstva, ktorou je zaangažovanie sa potvrdené vzájomným jednoznačným "áno". Nie je to len akýsi súhlas plávajúci v pochybných myšlienkových temnotách. Čo teda tento sľub so sebou prináša? Čo to pre vás, milí snúbenci, znamená?

Mali by ste si predovšetkým uvedomiť, že od chvíle, kedy si sľúbite vzájomnú vernosť až do smrti, žiaden z vás už nebude žiť len pre seba. Kým v rodine vládne zmysel pre obetu, pre vzájomné obdarovanie sa, panuje v manželstve láska. Žiada si to každodenné sebazaprenie pohodlnosti, pýchy či egoizmu. Obaja sa snažte prinášať tieto obety z lásky k milovanému partnerovi, aby ste mu spríjemnili život. Akonáhle niekto z vás začne hľadať len vlastné uspokojenie, znamená to nesúlad, koniec harmonického života. Možno určitý čas sa ten druhý vydrží obetovať, ale stály egoizmus partnera ho nakoniec znechutí. Láska je obeta, preto aj manželský život je plný obiet. Položte si teda otázku: Dokážem sa obetovať pre druhého, alebo myslím len na seba? Hľadám v ukrižovanom Kristovi posilu pre znášanie utrpenia v mojom živote?

Asi pred rokom v jednom obchode s náboženskými predmetmi som zbada1 jednu veľmi zaujímavú pohľadnicu. Bola na nej znázornená silueta Vysokých Tatier. To, čo ma však na pohľadnici najviac upútalo, neboli štíty Vysokých Tatier, ale tento citát: „Niektoré štíty sa dajú dosiahnuť iba spoločne.“ Milí snúbenci, aj vy ste sa v tento deň po dlhom zvážení svojich schopností rozhodli vystúpiť na štít, ktorý sa volá manželstvo. Čaká vás namáhavá cesta. Cesta výstupu na štít, ktorý nemožno dosiahnuť sám od seba, ale iba spoločne. Čaká vás cesta, ktorá prináša so sebou množstvo ťažkostí, tie sa však vyriešia vtedy, ak si budete vzájomne pomáhať. Preto vo chvíľach, kedy dôjde medzi vami k istým nezrovnalostiam, spomeňte si na túto chvíľu, keď ste sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Spomeňte si na prísahu, ktorú o chvíľu vyslovíte, že si budete verní v manželstve aj v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe.

Milí snúbenci, prajem vám, aby ste tento štít zdolali vždy spoločne, aby tak váš manželský život nebol utrpením, ale radosťou pre vás a svedectvom pre ľudí vôkol vás. Aby ste boli vždy jeden druhému oporou.

Amen.

*Sobášna homília Ľuboslava Hromjáka