Pevný základ

Drahí jubilujúci manželia, deti a príbuzní jubilantov, bratia a sestry!
Na stránkach istých novín sa nachádzal článok s titulom: “Recept na manželské šťastie.“
Článok znie asi takto: Zoberieme lásku a znášan1ivosť a pridáme k tomu dva, tri kilogramy nádeje. Ďalej pridávame: mnoho dôvery, ľubovoľné množstvo veselosti, kilogram drobných pozorností, plnú šálku nezištnosti a všetko to spolu zmiešame. Aby sme zabránili fádnej chuti, pridajme štipku protirečenia a bláznivosti. Za stáleho miešania pridávame po kvapkách prívetivosť, ktorú treba mať vždy naporúdzi. Všetko spolu pečieme vo vyhriatej rúre na malom plameni.
Treba s tým veľa trpezlivosti!
Z toho skvostného koláča stačí zjesť ráno len malý kúsok a napriek všetkým nebezpečenstvám ostaneme v manželstve šťastní. Je naozaj jednoduché upiecť takýto koláč?

Ježiš nám ponúka tiež akýsi recept na pevnosť a stálosť, na trvalé šťastie. V evanjeliu hovorí: „Múdry muž si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a obori1i sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal pevné základy na skale“ (Mt 7, 21-24).

Ježišovi poslucháči boli každoročne v zime svedkami obdobia dažďov a prívalov, kedy voda, inokedy taká vzácna, sa stávala ničiacim živlom. Vyschnuté údolia a korytá riek sa menia na dravé prúdy, ktoré všetko podrývajú, odplavujú so sebou stromy, balvany, ba i celé domy. Sprievodným úkazom týchto dažďov sú prudké búrky. Čo je však pevné, to odolá každému návalu. Dom postavený na skale sa nemusí obávať. Keď sa príde víchrica, nájde dom pevný a schopný odolať. Nezrúti sa. Podobne je to aj v manželskom živote. Aj tu nechýbajú prívaly a búrky, ktoré ohrozujú dom manželstva. Krízy a konflikty chápeme často ako čosi negatívne. Rovnako, ako sa po búrke vzduch vyčistí a je zase krásne, tak i v manželstve môže konflikt vyústiť do upevnenia a zlepšenia vzájomného vzťahu. Prekonať krízu znamená ďalej rásť.
Manželstvo má byť istotou, prístavom v búrke, zdrojom spokojnosti a vzájomnej úcty, bezpečia, priestorom pre Boha a pre deti. Kristus mám ukázal základ, na ktorom môžeme stavať s istotou: je to Boh. Kto nestavia na Kristovi, vydáva sa nebezpečenstvu, že sa ocitne pred zrúcaninami práve v okamihu, keď bude najviac potrebovať strechu nad hlavou. Na pevnosť a jednotu manželstva vplýva predovšetkým: obetavosť v láske, vzájomná podpora partnerov, snaha povedať tomu druhému dôležitú vec prijateľne, zrozumiteľne a v správnom čase, dovoliť partnerovi vysloviť svoje city a názory. Zmieriť sa s chybami partnera a so skutočnosťou, že ho už nezmeníme, brať ohľad na rozdiel. Vážiť si dobré vlastnosti druhého a vedieť ich oceniť, vážiť si prácu jeho rúk a prejavovať o ňu primeraný záujem. Vedieť sa vzájomne tešiť a radovať.
Charakteristickou črtou manželstva je láska. Kristus je láska. Pre manželov, ktorí čerpajú silu od Krista, spoločne sa ho snažia nasledovať, nebude problémom vytrvať vo svojom vzťahu.

Naši jubilanti Jozef a Mária postavili svoje manželstvo na peknom základe, čoho dôkazom je ich 25-ročné vzájomné spolužitie. Plodom ich šťastného manželstva sú deti, ktoré už aj pomaly sami vykročia do života na vlastných nohách.
Zdrojom šťastného manželstva je eucharistický Kristus. Od neho by sa mal odvíjať celý život kresťana. Kristus je jednotiacim prvkom. Manželia sú si nápomocní na ceste k spáse. Ten, kto opravdivo nasleduje Krista, necháva sa ním inšpirovať, žije s ním v každodennom kontakte, pre neho nebude až také ťažké vedieť rešpektovať toho druhého, zbavovať sa sebectva, mať ochotu pomôcť niesť tomu druhému kríž. Tu by sme si všetci mohli položiť otázky bez ohľadu na to, či žijeme v manželstve, alebo nie: Na čom a1ebo na kom staviam svoju činnosť, námahy, snahy a v neposlednom rade svoj život? Azda na sebe, na svojich schopnostiach, talente?
Všetko v našom živote bude márne a nestále, ak chceme stavať bez Krista. Takto sa pripodobníme muža z podobenstva, ktorý staval dom na piesku, prišla väčšia búrka a dom zničila. Prečo sa teda vystaviť takejto nerozumnosti stavať na "piesku" a riskovať zrútenie sa celej stavby?

John Powell v jednej zo svojich kníh píše:
„Istý muž a žena, čo spolu žili už mnoho rokov v manželstve, mi raz prezradili zaručujúci úspech ich spolunažívania. V deň svojho sobáša vzájomne uznali dôležitú úlohu osobitného času na komunikáciu. Preto pridali ku svojej prísahe "vzájomný slávnostný sľub, že vždy, ak to nebude absolútne nemožné, strávia každý deň určitý čas spolu sami. V ďalšom opise tejto osobitnej vyhradenej chvíle mi povedali: „Nikdy sme tento čas nepoužili na prediskutovanie praktických detailov, ako je napríklad nákup potravín. Zasvätili sme ho rozhovoru o sebe a o našom vzťahu.“ Spomínam si, že povedali aj toto: „Niekedy sa život pekne rozburácal. Ale náš spoločný vyhradený čas bol majákom v búrke, naše skryté miestečko pokoja a ticha.“

Títo manželia sú nám príkladom. Vzťah založený na dôvere, otvorenosti vedie k vzájomnej úcte a rešpektu. Pre manželov žijúcich s Kristom by táto výpoveď nemala byť cudzia. Ba naopak, mala by znamenať potvrdenie ich skúsenosti manželstva postaveného na Kristovi.

V úvode sme začali "Receptom na manželské šťastie," ale i otázkou: Je naozaj možné upiecť takýto koláč? Naša odpoveď znie: Áno, je to možné. Manželstvo žité v spojení s Kristom má svoju pevnosť a podobá sa domu postavenému na skale. Preto modlíme sa za týchto našich jubi1antov Jozefa a Máriu, ale i za ostatných manželov našej farnosti, aby budovali svoj vzťah na Kristovi, pevnom základe, ktorým nič neotrasie.

Amen.

*Sobášna homília Mariána Šimka