Pravá láska

Zaiste všetci poznáte mnohé slávne dvojice. Či už rozprávkové alebo skutočné. Asi každému sú už od detstva známy Kubko a Maťko, Kremienok a Chocholúšik, Laurel a Hardy, Winetou a Old Shaterhand, Rómeo a Júlia a mnoho iných. Preslávili sa tým, že všetky zaujímavé chvíle života prežili spolu. Veď aj jedno české príslovie hovorí: „Ve dvou se to táhne líp“.
V tomto prísloví je obsiahnutá hlboká pravda, ktorá je známa už od začiatku dejín ľudstva. Veď ako sme počuli pred chvíľou v evanjeliu: „... na počiatku sveta Boh stvoril ľudí ako muža a ženu. Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (porov. Mk 10, 6-8).

Drahí snúbenci, príbuzní, bratia a sestry! Človek je tvor spoločenský. Celý svoj život prežíva vo vzťahu k ostatným ľuďom, tvorí s nimi spoločenstvo. A práve túžba po živote s niekým, koho milujem a na kom mi záleží, vás M. a M., priviedla sem do chrámu, aby ste spečatili svoj vzťah.

„Nie je dobre byť človeku samému“ (porov. Gn 2, 18). Takto uvažuje Boh, keď vidí, že ani jedno zo stvorení, ktoré sú na svete, nie je podobné človekovi. A tak Boh stvoril ženu. Boh stvoril človeka dvoch rozdielnych pohlaví. Zariadil to tak, aby sa navzájom priťahovali. A preto, ako sme počuli v evanjeliu, muž opustí rodinu, v ktorej vyrástol a so svojou manželkou vytvorí nové spoločenstvo. V tomto spoločenstve, ktoré sa nazýva manželstvo, sa mužský a ženský princíp navzájom dopĺňajú. Už nie sú len muž a žena, ale sú akoby kompletným tvorom. Psychické vlastnosti a takisto i úlohy v spoločnosti pre muža a ženu sú rozdielne. V manželstve vo svojom partnerovi nachádzajú to, čo človekovi ako jednotlivcovi chýba.

Vzťah medzi mužom a ženou je položený do roviny lásky. O láske sa už napísalo veľa básní, románov, nahralo veľa piesní a natočilo veľa filmov. A práve teraz je vhodná príležitosť na to, aby sme o láske chvíľu pouvažovali. Veď láska nachádza svoje naplnenie v manželstve. Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, v čom spočíva pravá láska? Láska môže mať veľa podôb. Inštinktívna láska, ktorou sa riadia zvieratá, vášnivá láska, ktorá hľadá iného človeka, aby sa uspokojili vlastné túžby bez ohľadu na nebo, alebo nezištná láska, ktorá sa snaží o dobro milovanej osoby. Ktorá z nich je tá pravá? Samozrejme, pravá láska je tá, ktorá je zameraná na druhého. To ostatné je egoizmus. Pravá láska sa vie obetovať. Vie sa zrieknuť svojho dobra v prospech svojho partnera. Pravá láska vie odpustiť, vie poprosiť o odpustenie.

Pravá láska vidí, čo partner potrebuje. Pravá láska vie rešpektovať nedostatky toho druhého. Drahí, M. a M., prajem vám a od Boha vyprosujem takú lásku. Aby ňou bol preniknutý celý váš život. Len ona vám pomôže dobre prežiť všetky spoločné chvíle, príjemné i nepríjemné.
Ani jedno manželstvo nie je bezproblémové. V každom manželstve manželia prekonávajú rôzne ťažkosti. Ako sa hovorí, že zlato sa skúša v ohni, tak aj manželstvo tieto ťažkosti dokonale preveria a keď sa dobre zvládnu, aj upevnia.
Započúvajme sa do tohto príbehu:
Katarína Jagellová bola manželkou vojvodu Wasu. Keď ho pre velezradu odsúdili na doživotné vyhnanstvo, prosila švédskeho kráľa Ericha, aby mohla ísť spolu so svojím manželom do zajatia. Kráľ sa zhrozil a snažil sa ju od toho odhovoriť: „Viete, že váš manžel nikdy viac neuvidí denné svetlo?“ „Viem, Veličenstvo!“
„A viete aj to, že sa s ním už nebude zaobchádzať ako s vojvodom, ale ako s velezradcom?“
„Áno, viem aj to. No či je slobodný alebo zajatý, vinný alebo nevinný, vždy zastane mojím manželom.“
„Po tom všetkom však vás k nemu už nič neviaže. Teraz ste slobodná!“
Katarína si stiahla z prsta obrúčku a podala ju kráľovi so slovami: „Prečítajte si, Veličenstvo!“ Na obrúčke boli dve latinské slová: MORS SOLA - A SMRŤ. Len ona nás môže rozlúčiť!
Katarína šla so svojím manželom do väzenia a 17 rokov sa s ním delila o útrapy zajatia, kým kráľ Erich nezomrel a jej manžel sa dostal zase na slobodu.
Len to manželstvo vydrží a bude šťastné, kde manželia nehľadajú vlastný prospech, ale snažia sa o šťastie a porozumenie pre toho druhého. Treba vždy pamätať na to, že ste tu jeden pre druhého a treba sa zbavovať akéhokoľvek egoizmu.

V Knihe Kazateľ sa dočítame: „Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek, za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zodvihne druhého“ (porov. Kaz 4, 9-10). Drahí M. a M., rozhodli ste sa svoj život prežiť spolu. Musíte si byť jeden druhému oporou, na ktorú sa možno v každej životnej situácii spoľahnúť.

Amen.

*Sobášna homília Milana Prídavka