Starosť o druhého

Ctení snúbenci, príbuzní, milí prítomní! Zišli sme sa tu, aby sme boli svedkami vyslúženia si sviatosti manželstva týmito dvoma mladými ľuďmi. Zaviažu si svoje osudy na zvyšok svojich rokov tu na zemi. Budú si navzájom patriť nielen telesne, ale aj duchovne. A na to sa často zabúda, podobne ako Marta v dnešnom evanjeliu.
Pán jej povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10, 41-42).

Uctenie si hosťa patrí medzi tradičné zvyky v Oriente. Je to v mentalite všetkých orientálcov, že nikoho nenechajú vo svojom dome hladného a smädného. Starajú sa, aby sa ich hosť cítil uspokojený. Táto tradícia trvá už od raného staroveku, vinie sa dokonca celou Bibliou, ako možno vidieť aj z dnešného starozákonného čítania. Prvou starosťou Abraháma bolo pohostiť hostí.
Dôležitá bola aj voda na umytie. My si to nevieme v našich podmienkach predstaviť, ale v oblastiach púští a polopúští je už krátka prechádzka príčinou zašpinenia si nôh i celého tela. V tom čase ľudia chodili len v jednoduchých sandáloch alebo bosí a mali oblečené len ľahké tuniky, voľne splývajúce plášte. Preto boli po ceste zaprášení, veď všade bolo plno prachu a často fúkal vietor od púšte.
Každý nomád, kočovník, si považoval za česť, keď mohol pomôcť cestujúcemu a poskytnúť mu jedlo, vodu a prístrešie. A nepustil ho ďalej, kým to cestujúci neprijal. Bolo s tým však vždy veľa starostí, a preto aj Marta sa snaží poskytnúť čo najväčšie pohodlie Ježišovi a jeho sprievodu. Keďže nestíhala, dožadovala sa pomoci Márie.

Mária vedela, čo je jej povinnosť, ale vedela aj, že Ježiš nie je obyčajný pocestný. Nechcela si nechať ujsť príležitosť byť s ním, počúvať ho, prípadne sa ho na niečo spýtať, pýtať si vysvetlenie ohľadne spôsobu života či myslenia. Nebola neúctivá, či nezdvorilá, nechcela ale prísť o jedinečnú možnosť byť s Očakávaným.
V podobnej pozícii, situácii sa často nachádzame aj my, keď pre starosti o zaobstarávanie všelijakých "potrebných" maličkostí nemáme čas na rozhovor medzi sebou. Zvlášť to platí medzi manželmi. Mnohí z vás tu prítomných by mi mohli prisvedčiť, že mnohokrát sa manželia pre prácu, povinnosti, a potom z následnej únavy a preťaženosti nerozprávajú, ba nechcú sa rozprávať, či vôbec vypočuť si druhého.
Materiálne veci nám dokážu zabezpečiť blahobyt, ľahký život, dokážu nám uspokojiť naše telesné potreby a žiadosti. Ale lásku, pochopenie, prítomnosť iného človeka, partnera nám nedokážu nahradiť. Treba sa starať aj o telesné potreby, treba zarábať na živobytie, je dobré, i keď človek poctivou snahou a prácou si nadobudne majetok. Ale povedzme si otvorene, čo mám z majetku, čo mám z peňazí, čo mám z drahých dovoleniek, áut, chát a drahej elektroniky, keď sa nemám s kým porozprávať, keď sa nemám komu zveriť, keď sa nemám o koho oprieť, keď si nemám u koho vypýtať radu? Netúžime niekedy skôr po slovách a rozhovore ako po jedle? Netúžime skôr po pohladení, vypočutí ako po novom darčeku od partnera, ktorý je pol roka na práci v zahraničí? Každý asi by zodpovedal tieto otázky rovnako, lebo človeku samému a opustenému, hoci aj bohatému a všetko majúcemu, je smutno a otupne. Každý z nás má telo a dušu, preto nás čisto materiálne veci nemôžu úplne uspokojiť. Každý túži po niečom vyššom a tieto veci nám k tomu môžu pomôcť.

Sviatosť manželstva nie je len nejaký formálny úkon, po ktorom už dvaja ľudia sa stávajú partnermi. Svadby máme všetci radí: jedni pre to, že sa znova stretnú po mnohých rokoch odlúčenia, ďalší pre možnosť ukázať nové šaty na sebe, iní pre zábavu, deti pre sladkosti a koláče, ale to všetko je len sprievodným znakom toho hlavného, je to len Martino obsluhovanie ústredného hosťa - Ježiša. Títo mladí si navzájom vyslúžia sviatosť, skrze ktorú ich Ježiš bude posväcovať celý ďalší život.
R. a M., uzatvárate manželstvo v prítomnosti najváženejšieho hosťa, akého by ste si želali. Pán je tu s nami a bude s vami stále, ak budete chcieť tak ako Mária, aby bol s vami. Bude vaším vodcom a blízkym priateľom. Tu prítomní manželia si isto teraz v duchu predstavujú svoje uzatváranie manželstva, na to sa spomína až do smrti ako na najkrajší a najrozhodujúcejší zážitok vo svojom živote.
Spomeňte si teraz ale na vaše problémové dni, na hádky počas manželstva, z čoho pochádzali. Časť z nich mohla byt' aj pre nedostatok pochopenia, rozhovoru, vypočutia, často pre povinnosti v práci. Je nutné kvôli väčšej sume peňazí riskovať stratu lásky a pochopenia? Nedá sa pekne žiť v rozhovore aj bez drahej zahraničnej dovolenky?

V istých novinách bola táto stručná správa: Holandská nákladná loď Toloa našla v Tichom oceáne malý nafukovací čln unášaný vlnami. V ňom ležal v bezvedomí 18-ročný austrálsky námorník. Mladý muž sa najprv dobrovoľne prihlásil k námorníctvu, potom však bol sklamaný prácou na lietadlovej lodi Sidney a rozhodol sa dezertovať. Istej noci spustil malý nafukovací čln na more a potajomky odišiel z lode. Nazdával sa, že je ešte blízko kalifornského pobrežia a začal veslovať'. No v skutočnosti už bola loď na štyristo morských míľ vzdialená od pobrežia. Tak sa mladík devätnásť dní vznášal na vlnách. „Bolo to hrozné,“ rozprával neskôr o svojej takmer trojtýždňovej odysey v Pacifiku. Nemal so sebou ani vodu, ani potraviny. „Najhoršia však bola nuda,“ vravel. „Nemal som čo robiť. Dni, počas ktorých som sa tak sám plavil po mori, plynuli mučivo pomaly. Najčastejšie som myslel na svoju priateľku a chcel som ju bezpodmienečne opäť uvidieť.“ Toto vždy znovu a znovu opakoval ľuďom, ktorí ho prišli navštíviť do nemocnice: „Prežil som iba vďaka tomu, lebo som myslel na svoju priateľku.“
Mladý chlapec zistil, čo mu najviac chýbalo, resp. kto mu chýbal. Nemôžeme dávať v manželstve na prvé miesto svoje záujmy a koníčky, svoju prácu. Mária si pred povinnou obsluhou hostí vybrala učenie Ježiša. V tomto vzácnom stretnutí sa rozhodla pre to cennejšie a dôležitejšie.

Manželský zväzok je jedno krásne, dlhotrvajúce, vzácne stretnutie. Hosťami ste si, milí snúbenci, navzájom a zároveň ste si i hostiteľmi. A medzi vami bude vždy stáť Pán, nie ako rozdeľovník, ale ako spojovník. Vo viere a vzájomnej modlitbe, pri spoločnej návšteve bohoslužieb nájdete jeden druhého, a aj keď prvotná vášnivá láska vyprchá, ostane vo vás pevný cit a súzvuk duší.

Amen.

*Sobášna homília Jaroslava Chovanca