Svetlo sveta a soľ zeme

V modernej dobe 21. storočia si nevieme predstaviť svet bez výdobytkov techniky. Vieme preto, v akom zložitom položení sa ocitneme, keď vypadne elektrický prúd. Všetko sa zrazu ocitne v tme. Ťažko sa chodí, nedokážeme nič robiť. Vtedy si zapálime sviečky a netrpezlivo čakáme, kedy zapnú elektrický prúd. A keď sa svetlá rozosvietia, sme spokojní a šťastní. Tiež nám je známa rozprávka Soľ nad zlato. A aj sami z vlastnej skúsenosti vieme, že bez soli sa nedá žiť.

Dnes nám Kristus adresuje slová: „Vy ste soľ zeme a svetlo sveta“ (Mt 5, 13-14).
Byť soľou je dôležité povolanie. Kto sa chce stať soľou, musí vedieť, čo to bude znamenať, akú obeť musí podstúpiť. Ak má totiž soľ splniť úlohu, musí sa rozpustiť. Soľ vždy slúži tým, že odovzdá všetko, čo má.
Soľ, ktorá to nerobí, ktorá zostáva v soľničke, stráca svoju schopnosť soliť a už ju nemôže ničím nadobudnúť. V časoch Ježiša Krista sa soľ dobývala na brehoch Mŕtveho mora alebo z malých jazier na pokraji Sýrskej púšte. Táto soľ ľahko stuhla a stratila chuť, lebo bola zmiešaná so sadrou alebo s rastlinnými zvyškami. Nesmela sa preto dlho skladovať, musela von zo soľničky, do jedál. Tak patria aj žijúci kresťania doprostred sveta.

Rovnako sa soľ v službe rozpúšťa, aj svetlo sa stravuje, keď svieti. Ako úlohou svetla je svietiť, tak je úlohou kresťana dokazovať lásku a opravdivý život v Kristovi. Svet je veľkým tmavým priestorom. V tejto tme narážame na seba, zraňujeme sa na tele i na duši. Do tejto temnoty úplnej noci a beznádeje vnáša svetlo iba Ježiš a s ním skupina jeho nasledovníkov.

Drahí M. a M., vstupujete do manželského zväzku, spájate svoje životy a chcete sa jeden druhému úplne odovzdať. Ste rozhodnutí byť soľou i svetlom? Chcete na vašej životnej ceste zabúdať na seba a myslieť len na toho druhého? Ste odhodlaní rásť vo vzájomnej láske i v láske ku všetkým ľuďom?

Michael Quist vo svojej knihe píše: „Sú len dve lásky, sebaláska a láska k Bohu a k blížnemu. Žiť znamená voliť si medzi týmito dvoma láskami. Aj vy, drahí snúbenci, rozhodli ste sa ruka v ruke kráčať cestou života. Budete si stáť po boku vo chvíľach dobrých i zlých, šťastných i nešťastných, ako to budete za chvíľu sľubovať. Nezabudnite sa riadiť tou druhou láskou k Bohu a k blížnemu - teda hlavne k sebe navzájom. Na prvom mieste majte ale Boha, nech on je svetlom vašich dní a soľou vášho života. Od neho sa môžete zapáliť, aby ste aj vy boli svetlom sveta. Nech vo vašom živote vždy kraľuje Boh, pretože keď bude bdieť nad vašimi problémami a starosťami, všetko sa bude zdať oveľa ľahšie a jednoduchšie. Milujte ho celým srdcom, dennodenne k nemu prichádzajte, ďakujte a proste. Boh vás nikdy neopustí.

Milujte sa navzájom. Rešpektujte svoje chyby a nedostatky, vážte si jeden druhého. Uvedomte si, že láska nie je iba záležitosťou citu. Je to predovšetkým a hlavne záležitosťou vôle. Chcieť milovať, teda chcieť dobro blížneho je to najviac, čo Bohu i svojmu partnerovi môžete poskytnúť. Ak dokážete takýmto spôsobom ukazovať, ako Kristus mení vaše životy a ako ich napĺňa, budete skutočným svetlom sveta a soľou zeme.

Iba v spolupráci s Božou milosťou dokážeme premôcť sami seba, prekonávať vlastné nedostatky a vzrastať v láske. Potom budeme môcť svedčiť vlastným životom o Kristovi a jeho láske, a tým byť soľou zeme a svetlom sveta.

Podobne ako major Hornbostel.
Keď v druhej svetovej vojne japonská letka smrti v Pearl Harboure zaútočila na americkú flotilu, Američan, major Hornbostel, bol so svojou mladou ženou v pokojnej posádke na Filipínach. Oboch ich zajali. Ostrý drôt medzi mužským a ženským táborom rozdeľoval ich osudy. Celé roky jeden o druhom nepočuli.
Keď sa major Hornbostel po skončení vojny vrátil do Ameriky, nevedel, či jeho manželka ešte žije. Po týždňoch a mesiacoch čakania konečne dostal správu. Žije. O dva dni neskôr sa radostná zvesť zmenila na desivú správu. Pani Hornbostelová sa v džungli nakazila malomocenstvom. Podľa amerického zákona všetci chorí na lepru museli ísť do Carville, izolačného tábora na juhu. Tam chorú poslali na základe vládneho nariadenia. Major Hornbostel zmobilizoval tlač. O niekoľko týždňov celá Amerika poznala príbeh rodiny Hornbostelovej. Major Hornbostel oznámil ministerstvu vnútra svoje nezmeniteľné rozhodnutie: ako zdravý sa nasťahuje do tábora smrti. Vláda mu to zakázala. Hornbostelova láska si našla inú možnosť. V carvillskej samote si v tesnej blízkosti ostnatého drôtu, čo ohraničoval tábor, postavil chatu, a tak ostal pri svojej manželke. Po ďalších mesiacoch sa v tlači objavila správa: Pani Hornbostelovú prepustili z tábora ako zdravú.

Aj vy, drahí snúbenci, vždy pamätajte na to, že láska si nájde vždy spôsob. Pretože láska všetko zdolá, všetko pretrpí, láska nikdy nezanikne. Ak sa budete držať Lásky - Boha, on vám pomôže vytrvať.

Ani bez svetla, ani bez soli sa žiť nedá. Ak nás Kristus dnes vyzýva, aby sme boli svetlom sveta a soľou zeme, vyzýva nás, aby sme všade hlásali a žili jeho lásku. Aj vy, drahí snúbenci, žite Kristovu lásku, a tak sa stanete opravdivým svetlom sveta a soľou zeme pre všetkých ľudí i pre vaše deti.

Amen.

*Sobášna homília Patrika Solára