Trvalá jednota

Nie je dobré byť človeku samému (Gn 2, 18). Neexistuje nič, čo by sa osobnosti človeka dotklo viac ako vzťah. Len v kontexte vzťahu k inému môžu byť naplnené najhlbšie potreby ľudskej bytosti. Ľudia, nech sú kdekoľvek, túžia po vzťahoch. Každý z nás potrebuje byť niekomu blízky. A vy, M. a M., ste sa rozhodli túto túžbu, ktorá keďže pochádza od Boha, je dobrá, realizovať v najdôvernejšom ľudskom zväzku, ktorým je manželstvo. Dôvernosťou v ňom sa stanete jeden druhému blížnymi – viac ako otcovi, matke, bratovi či sestre. Uzatváranie manželstva je chvíľa, ktorá napĺňa vaše srdcia radosťou. I my všetci, čo vás sprevádzame, radujeme sa spolu s vami, že dnes sa vaše životné cesty spoja a oddnes už budete životom kráčať spolu.

„... a tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (Mk 10, 6) - poúča nás Ježiš v evanjeliu, ktoré sme pred chvíľkou počuli.

Drahí snúbenci, bratia a sestry. Manželstvo je najstarší ľudský zväzok. Ustanovil ho sám Boh, keď stvoril prvých ľudí ako muža a ženu. A povedal: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke...“ (Gn 2, 24). Tento zväzok je trvalý a nerozlučiteľný, čo zreteľne potvrdil i sám Kristus (porov. Mk 10, 9). Manželským životom a láskou si budete vzájomne pomáhať k sebarealizácii, k naplneniu zmyslu života. K dosiahnutiu posledného cieľa, ktorým je pre nás, kresťanov, jednota s Bohom i medzi nami navzájom.
Manželstvo vzniká manželskou zmluvou. Je to trvalá vzájomná dohoda, ktorou sa manželia slobodne sebe navzájom darujú a vzájomne sa prijímajú. Aby táto vaša jednota ako jednota muža a ženy bola dokonalá a aby deti, ktoré vám Boh požehná, mohli vyrastať v skutočnej kresťanskej rodine, je nevyhnutne potrebné zachovať po celý život úplnú manželskú vernosť a usilovať sa o jednotu. Pamätajte, že ona je cieľom tohto vášho celoživotného zväzku. Má sa v ňom stále budovať a udržiavať jednota duchovná, ktorá sa prejaví v naplnení najhlbších potrieb a túžob partnera i vo vzájomnom rešpektovaní. Jednota duševná, ktorá sa meria ochotou služby partnerovi. A napokon i jednota telesná, ktorá plodí to krásne ovocie manželstva, ktorým sú deti.
Manželstvo je svojou prirodzenou povahou zamerané k spolupráci s láskou Stvoriteľa pri dávaní života. Deti sú v ňom najväčším darom, pretože prinášajú rodičom obrovskú radosť. Treba si však uvedomiť zodpovednosť za ich výchovu. Vaša rodina má byť školou, ktorá ich bude učiť, aby žili nielen svojmu telu, ale aj duši. Ako rodičia budete im raz obidvaja svedčiť svojím životom, ako treba pestovať úprimný vzťah s Bohom, pôvodcom lásky. Budete im teda prvými hlásateľmi a svedkami viery. No na druhej strane môžeme vnímať i tú skutočnosť, že i deti sú veľmi silným zjednocujúcim prvkom manželov.
Avšak udržať túto jednotu bude mnohokrát veľmi ťažké. Pretože milovať muža, milovať ženu znamená vždy milovať nedokonalú bytosť, chorého, slabého, hriešnika... Ak sa však budete milovať pravou láskou, ktorá pramení z Boha, budete si oporou a spoločnými silami to zvládnete. No treba mať na vedomí, že je k tomu potrebná "pomoc zhora", o ktorú budete spoločne prosiť. Prijať svoje manželstvo znamená totiž nielen prijať toho druhého, ale prijať aj Ježiša Krista, Spasiteľa. Váš život má vznešené poslanie: milovať jeden druhého Kristovou láskou, ktorá dosiahla vrchol na kríži a svoje víťazstvo v zmŕtvychvstaní. Čím viac budete milovať Krista, tým väčšmi budete verní jeden druhému. Opravdivá láska vychádza z Boha a k nemu i smeruje.

Drahí snúbenci, aby vaše manželstvo bolo hodnotné, musí byť dennodenne udržiavané vašou vzájomnou láskou. Zamýšľali ste sa už niekedy, v čom spočíva pravá láska medzi manželmi? Ona je obetou; obetuje sa za dobro, šťastie a požehnanie toho druhého. Nikdy jej pohnútkou nie je egoizmus, snaha využiť všetko len pre seba. Manželská láska vás bude učiť odpúšťať chyby partnerovi, vedieť za svoje chyby odprosiť, naučí vás urovnávať s pokojom konflikty, ktoré sa v spoločnom živote vyskytnú. Umožní vám otvorenosť a tým vzájomné dopĺňanie, dá vám ochotu učiť sa od manžela či manželky.
M. a M., usilujte sa udržiavať svoje manželstvo nedelenou láskou, ktorá má svoj prameň v láske Božej. Tak budete v sebe spájať božské s ľudským, aby ste si v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe, po všetky dni svojho života – ako si budete o chvíľu vzájomne sľubovať – dokázali ostať telesne i duchovne verní a aby ste si až do konca dokázali udržať jednotu, o ktorej nám hovorilo i dnešné sväté evanjelium.
Mnohí mladí si pri odchode z kostola myslia: Konečne sme sa vzali, cieľ sa dosiahol, všetko sa skončilo, teraz budeme len zažínať radosť. Nevedia, že všetko sa začína, že nie sú vôbec pri cieli, ale na začiatku. Neuvedomujú si, že sa budú musieť brať každý deň, aby sa im podarilo stať sa "jedno". Nevedia si predstaviť, že veľmi rýchlo budú jeden druhým sklamaní, ak si nepodarujú v Bohu a skrze Boha nekonečnú lásku.
V Libérii dávajú novomanželom v deň svadby na pamiatku symbol manželstva: drevenú sošku, predstavujúcu hlavu ženy a hlavu muža, ktoré sú spojené ohnivkami reťaze. Celá táto rezbárska práca je vyrezaná z jedného kusa dreva – lebo ani ohnivká nemajú šev – a tak je vyjadrením posolstva Písma: budú jedným telom a čo Boh spojil, človek nech neroz1učuje.
Michel Quoist vo svojej knihe Úspešný život, hovorí o manželstve takto:
Ak sa chceš dať,
musíš sa vlastniť,
musíš vlastniť svoje telo,
musíš vlastniť svoje srdce,
musíš vlastniť svojho ducha.
Nikdy však neskončíš s dobývaním seba samého, teda s dávaním sa a milovaním. Nikdy neskončíte s uzatváraním manželstva. Máte celý život na to, aby ste si navzájom pomáhali milovať sa v jednote, ktorá vás bude oboch obohacovať a viesť k Bohu.

Amen.

*Sobášna homília Dušana Semana