Manželstvo

AI
Stalo sa to počas vojny. Americké vojnové loďstvo sa chystalo na útok. Rozkazy rezali vzduch ako strely. Pod hrozbou trestu smrti nesmel nikto opustiť palubu bojového krížnika. John, seržant a veliteľ jednej čaty, bol vzorným vojakom. Velitelia vedeli o jeho kvalitách, a preto mu dávali tie najťažšie úlohy. Aj teraz s jednotkou organizoval bojovú činnosť. Atmosféra na lodi bola napätá. Vtom bolo vidieť, ako niekto skáče do mora a z palubného mostíka zaznel výkrik: „Muž cez palubu!“ Rýchlo spustili záchranný čln a nešťastníka vytiahli. Na prekvapenie všetkých to bol seržant John. Nasledoval výsluch. „Prečo ste to urobili?“ pýtal sa ho prísny veliteľ.
„Musel som,“ odvetil seržant.
„Viete, John, čo vás za to čaká?“
,,Áno, viem, smrť.“
,,Prečo ste teda skočili do mora? Nechápem. Bola to predsa hlúposť.“
„Pre vás áno, pane, no pre mňa nie. Do mora mi padlo to najcennejšie, čo mám. Fotografia mojej manželky a mojich detí. Je to posledné, čo mi po nich ostalo. To som nemohol opustiť. Pán veliteľ, z mojej rodiny už nikto nežije. Táto fotografia je pre mňa cennejšia než môj život. Som pripravený zomrieť,” dokončil seržant svoju reč a čakal, čo bude. Hlavný veliteľ sa mu dlho pozeral do očí. Možno mu pripomenuli lásku k jeho rodine. Potom povedal:
„Nielenže ste statočný vojak, ale máte aj dobré srdce. Ste slobodný, seržant, pokračujte v práci a fotku si lepšie strážte,“ žmurkol na vojaka, rýchlo sa obrátil a odišiel, aby nebolo vidieť v jeho očiach slzy.

KE
Evanjelium nám dnes hovorí o hodnote manželstva: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19, 5-6).

DI
Svojou devätnástou kapitolou evanjelista Matúš nadväzuje na Markovo evanjelium, ktoré mu neskôr poslúžilo ako základný prameň pre zostávajúcu časť spisu. O rozvode sa hebrejská Biblia zmieňuje len nepriamo. V knihe Deuteronómium sa hovorí o praxi druhého manželstva u ženy, čo sa vydala za iného muža (Dt 24, 1-4). Podľa tohto textu je jasné, že muž mal výsadu zahájiť rozvod a ten prebehol tak, že muž dal svojej žene rozlukový list a poslal ju preč. Literárnym druhom, v ktorom Matúšov Ježiš zaujíma svoj postoj k manželstvu a rozvodu, je debata nad Písmom. Tento argument vychádza z toho, že v knihe Genezis sa vyjadruje pôvodná Božia vôľa pre ľudstvo a že nepriamy popis rozvodu (Dt 24, 1) bol len dočasným ústupkom. Ak sa pozrieme ďalej do evanjelia, nasleduje stať o celibáte a následne o požehnaní detí.

PAR
Otázky týkajúce sa manželstva a rozvodu, celibátu a postavenia detí, zostávajú pre mnohých spornými dodnes. Občas tieto diskutované aspekty odvádzajú pozornosť od podstatnejších vecí Ježišovho učenia o týchto veciach. Idea manželstva ako celoživotného zväzku, v ktorom sa dvaja ľudia stávajú jedným, zostáva nádherným a pre mnohých často nedosiahnuteľným ideálom. Úcta k deťom a ich schopnostiam symbolizuje náležitý prístup k Božiemu kráľovstvu. Toto všetko je zvlášť dôležité vzhľadom k nedávnym odhaleniam o zneužívaní detí.
Manželstvo v priebehu stáročí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Pri týchto rozdielnostiach sa nemá zabúdať na spoločné a trvalé črty. Hoci inštitút manželstva sa neprejavuje všade s rovnakou jasnosťou, v každej kultúre jestvuje určitý zmysel pre význam manželského zväzku, lebo blaho človeka a ľudskej i kresťanskej spoločnosti úzko súvisí s priaznivým stavom manželského i rodinného spoločenstva. Náboženstvo hovorí, že Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám je Láska.
Pretože Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. A táto láska, ktorú Boh požehnáva, je určená k tomu, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia. V tejto súvislosti nemôžeme obísť ani hodnotu rodiny. Dôležité sú vzťahy rodičov a detí, ale úplne samozrejme aj detí a rodičov. Veď samotné štvrté Božie prikázanie hovorí: „Cti otca svojho i matku svoju.“ Našou úlohou je snažiť sa vytvárať manželstvá, rodinné elementárne spoločenstvá ľudskej blízkosti, prostredníctvom dôvery a lásky.

MY
Katechizmus Katolíckej cirkvi o manželstve hovorí: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Ježiš medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti“ (KKC 1601). Od svojho začiatku až do konca Sväté písmo hovorí o manželstve a jeho tajomstve, o jeho ustanovení a o význame, ktorý mu dal Boh, o jeho pôvode a cieli, o rozličných spôsoboch jeho realizácie v priebehu dejín spásy, o jeho ťažkostiach vyplývajúcich z hriechu a o jeho obnovení Pánovi v novej zmluve Krista a Cirkvi (KCC 1602). Jednota, nerozlučiteľnosť a otvorenosť pre plodnosť sú pre manželstvo podstatné. Práve samotné manželstvo sa zakladá na súhlase manželov, t.j. na vôli vzájomne a definitívne sa darovať, s cieľom žiť podľa zmluvy vernej a plodnej lásky (KCC 1662).
Kresťanská rodina je miestom, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery. Preto sa rodina právom volá domáca Cirkev, spoločenstvo milosti a modlitby, škola ľudských čností a kresťanskej lásky (KKC 1666).
V rodine sa veľmi jasne uplatňuje aj krstné kňazstvo otca, matky, detí a všetkých členov rodiny prijímaním sviatostí, modlitbou a vzdávaním vďaky, svedectvom svätého života a školou plnšej ľudskosti. V rodine sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a trpezlivému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života.

Duchovný spisovateľ Michel Quist v knihe Prijať svoje manželstvo napísal:
„Málo je takých ľudí, ktorí nemárnia čas nariekaním, že sú tým, čím sú, alebo že nie sú tým, čím by chceli byť. V manželstve býva príležitostí na nariekanie veľa. Mnohí manželia si myslia, že sa ich manželstvo nevydarilo, musia znášať jeden druhého. Prijať druhého takého, aký je, ako sme ho poznali v priebehu dní, prestať sa vzájomne obviňovať, prekonať zdanlivý neúspech - to má byť rozhodnutie jedného aj druhého, ak chcú mať úspešné manželstvo.“

Milovať muža, milovať ženu znamená vždy milovať nedokonalú lásku chorého, slabého, hriešnika... Ak ho miluješ naozaj, vyliečiš ho, budeš mu oporou, zachrániš ho. Milovať môže znamenať, v krajnom prípade, trpieť celý život. Nech tí, čo sa rozhodujú pre lásku, uvažujú o tom prv, ako sa zaviažu. Láska posvätila vaše spojenie, pomáha vám ho každý deň uskutočňovať. V srdci vášho manželstva jedine vaša láska bude môcť vykúpiť svedectvo. Ale ak má k vám prísť, potrebuje dnes, takisto ako na začiatku, tak ako včera, vaše áno.

ADE
Milosť vlastná sviatosti manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Prameňom tejto milosti je Kristus, lebo ako kedysi Boh vyšiel v ústrety svojmu ľudu zmluvou lásky a vernosti, tak teraz Spasiteľ ľudí a Ženích Cirkvi ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou života (GS 48).

Amen.