Pokánie

AI
V Písme nájdeme na mnohých miestach výzvy na pokánie. K pokániu nás vyzýva Ježiš, Ján Krstiteľ i apoštoli. K pokániu nás vyzýva aj Cirkev. Ale čo je to pokánie? Čo znamená a čo sa skrýva pod týmto pojmom? Máme správnu predstavu o pokání?

KE
Pán Ježiš začal svoje účinkovanie slovami: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17).

DI
Pre slovo „pokánie“ nájdeme v gréckom Novom zákone pomenovanie „metanoia“. Metanoia sa prekladá ako „obrátenie sa“. Označuje zmenu mysle, a to tým spôsobom, že intelektuálne, rozumovo, meníme svoju mienku v tom či onom bode. Novozákonné slovo metanoia sa vzťahuje na celkový postoj, celkové zmýšľanie človeka. Celkové zmýšľanie a postoj človeka sa musia zmeniť.
Ježišova výzva na obrátenie a pokánie sa nevzťahuje len na vonkajšie skutky, na pôsty a umŕtvovanie, ale predovšetkým na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie. Bez neho skutky pokánia zostávajú neplodné a klamné. Naproti tomu vnútorné obrátenie pobáda k tomu, aby sa tento postoj prejavil vo viditeľných znakoch, v úkonoch a skutkoch pokánia.
Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zahŕňa v sebe túžbu a rozhodnutie zmeniť život (KKC 1430 – 1432).
Môžeme si položiť otázku: Je obrátenie dielom Božím alebo človeka? Obrátenie je predovšetkým dielom milosti Božej, ktorá spôsobuje, že sa naše srdcia vracajú k nemu. Človek nemôže sám seba obrátiť, ale môže sa dať obrátiť. Naše „Áno!“ k Bohu pochádza jedine z Božieho „Áno!“ k nám. Naše „Nie!“ je však jedine našou vinou!
Povedané obrazne: Keď hodíme topiacemu sa záchranný pás a topiaci po ňom siahne a celou silou sa ho pevne uchytí, nemôže potom povedať: ,,Ja som sa zachránil,“ ale musí povedať: ,,Bol som zachránený.“ Zachránený však musí tiež priznať: ,,Keby som nebol chytil s celou vážnosťou záchranný pás, bol by som celkom sám vinný za svoju smrť vo vlnách.“ Teda byť zachránený, to je dar. Utopiť sa je však vina! Obrátenie sa nie je zásluha, ale dar! Len sa treba chytiť!

PAR
Vnútorné obrátenie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo zdôrazňuje hlavne tri formy: pôst, modlitba a almužna. Vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným.
Okrem týchto troch foriem sa v každodennom živote obrátenie uskutočňuje prejavmi zmierenia, vykonávaním a obranou spravodlivosti a práva, revíziou života, spytovaním svedomia, prijímaním utrpení. Každodenné obrátenie a pokánie nachádzajú svoj prameň a pokrm v Eucharistii. Ona je proti- liek, ktorý nás oslobodzuje od každodenných previnení a chráni pred smrteľnými hriechmi. Ďalej je to čítanie Svätého písma, modlitba, prijímanie sviatostí a každý úprimný úkon kultu alebo nábožnosti. Zvlášť sa odporúča robiť revíziu života počas pôstneho obdobia a každý piatok. Najistejšia cesta pokánia je vziať každý deň svoj kríž so všetkými radosťami, bolesťami, trápeniami, povinnosťami a nasledovať Ježiša.
Svätica 20. storočia, učiteľka pokory a pokánia, Matka Tereza z Kalkaty, povedala: „Pokánie je pre nás nevyhnutné. Nejestvuje mocnejší prostriedok, ktorý by dokázal odstrániť z duše nezriadené vášne a podrobiť prirodzené túžby rozumu.“

MY
Juhoamerický sociológ Camila Torresa rozprával nasledujúci príbeh:
Po dlhom čase prišiel istý filozof do svojho rodiska, v ktorom žili zlí ľudia. Do kostola síce chodili zo zvyku, ale boli sebeckí, závistliví a nemravní. To trápilo filozofa. Vybral sa teda po svojom príchode do mesta. Prišiel na trh, kde predávali kone, ovce, osly a iné domáce zvieratá. Najviac sa zdržiaval pri osloch. Prechádzal sa medzi nimi a prezeral si ich, ako keby chcel jedného kúpiť. A keď už bol nápadne dlho medzi oslami, ľudia si ho všimli, zastavovali sa tam a jeden z nich sa k nemu prihovoril: „Už vás dlho pozorujeme, ako tu chodíte a nič nekupujete. Čo hľadáte?“
Filozof odpovedal: „Hľadám jedného somára.“
A ľudia na to: „Veď ich je tu mnoho.“
A filozof pokračoval: „Lenže ja hľadám jedného zvláštneho somára. A to takého, ktorý by mal veľký, prekrásny vejárovitý chvost, aký majú pávy.“
Na to sa ľudia usmiali a povedali: „Aký to nezmysel chcieť somára s pávím chvostom!“
A filozof na to: „Máte pravdu, moji rodáci, je to nezmysel, ale chcem vás tým upozorniť, že oveľa väčšieho nezmyslu sa dopúšťate vy, keď sa nazdávate, že váš sebecký, závistlivý, nemravný život bude mať krásny nebeský koniec!“
Ľudia stíchli a zamysleli sa. Rozniesli to po celej obci a mnohí jeho rodáci si tak obnovili svoj kresťanský život.

Tak ako sa ľudia z príbehu na zásah filozofa zmenili a obnovili svoj kresťanský život, tak aj my sa snažme prinášať ovocie hodné pokánia. Nestačí prijať krst, nestačí fakt, že Boh dáva Ducha Svätého. Nestačí povedať: ,,Verím v Krista.“ Milosť krstu treba žiť. Vieru musíme dosvedčovať skutkami. Treba sa usilovať o život plný darov Ducha Svätého.

ADE
Blahoslavený pápež Ján XXIII. povedal: „Nie všetci sú povolaní k mimoriadnym formám dobrovoľného a tvrdého umŕtvovania, avšak každý kresťan má konať pokánie krotením jazyka, hrdla, zmyslov a pýchy.“ Pokánie je istá cesta, ako sa dostať do nebeského kráľovstva a kedykoľvek sa smelo postaviť pred Božiu tvár.

Amen.