Sviatosť kňazstva

AI
Keby som sa hocikoho z vás spýtal, či sa stretol s kritikou, ktorá bola zameraná proti sviatosti kňazstva, a to konkrétne proti kňazom, určite by ste mi vedeli hravo odpovedať. Možno aj vy sami máte výhrady voči nejakým kňazom. Dnešná doba čoraz viac útočí na týchto služobníkov Cirkvi, či už prostredníctvom masmédií alebo bulvárnej tlače. Je pravda, že z času na čas sa objaví na povrchu aj nepríjemná pravda a zlyhanie niektorého z kňazov. Dnešný kresťan má čo robiť, aby sa vedel zorientovať v spleti všetkých týchto poznámok a obvinení. Stojí tiež pred konfrontáciou ideálu kňaza s realitou života. Toto všetko spôsobuje u dnešného človeka chaos. V mysli sa mu vynára mnoho otázok, s ktorými si nevie dať rady. Aj napriek všetkému sa netreba poddávať pesimizmu, ale treba hľadať riešenia na tieto otázky.

KE
Jedno z riešení nám podáva dnešné evanjelium. Pán Ježiš si pre svoje pôsobenie na tejto zemi vyvolil pomocníkov, ktorí sú s ním, a dal im svoju moc. Ak sa pozrieme na kňazstvo z tejto strany, otvorí sa nám obzor, ktorý sa dnes málokedy dostáva do popredia: „Potom (Ježiš) vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov...“ (Mk 3, 13-15 ).

DI
Keď sa bližšie prizrieme na Ježišovu činnosť, objavíme v nej známky povolania a poslania. Ježiš si povoláva Dvanástich a následne ich posiela už za svojho pozemského života hlásať evanjelium, uzdravovať chorých, vyháňať zlých duchov, čo je predmetom aj jeho osobného poslania na tejto zemi.
Voľba apoštolov je jednou z najdôležitejších udalostí v Pánovom pôsobení. On volá tých, ktorých chce. Nie sú vyvolení preto, že by azda lepšie pochopili Pánovo posolstvo, nie, aj oni sú ešte často nechápaví, keď ide o Pánovo posolstvo, ako to dokazuje mnoho miest v Písme. Jediným dôvodom pre tento výber je, že „povolal k sebe tých, ktorých sám chcel...“
Ježiš povolal Dvanástich, aby im zveril zodpovednosť za svoju Cirkev. On ich pripravil na službu slova, odovzdal im daktoré zo svojich mocí, v posledný večer im zveril Eucharistiu. Práve to sú osobitné účasti na jeho kňazstve. Apoštoli veľmi dobre pochopili túto Ježišovu úlohu a tiež ustanovujú zodpovedných ľudí, aby pokračovali v ich činnosti. Z nich daktorí majú titul starší, v ktorom je pôvod pomenovania kňazov ako presbyterov.
Ježiš Kristus poveril týchto ľudí, aby spravovali a odovzdávali ďalej Božiu pravdu (učiteľský úrad), dal im do správy sviatostné pramene milosti (kňazský úrad) a poveril ich aj viesť ľudí ku spáse (pastiersky úrad). Všetky tieto viditeľné prvky Pán Ježiš z vlastnej vôle vložil do Cirkvi pre všetky časy. Apoštoli a ich nástupcovia sú Kristovými poslancami, nie pánmi, jeho nástrojmi, nie z vlastnej autority, a dávajú ďalej, čo sami prijali.

PAR
Evanjelium chce podčiarknuť jednu dôležitú vec. Kňazi sú vyvolení služobníci, a to vyvolení nie hocikým, ale samotným Kristom. Nik z nás nemôže s určitosťou povedať: „Tamten alebo onen bude kňazom.“ Pán Ježiš si toto privilégium nechal pre seba a sám určuje, kto bude jeho učeníkom. Prví učeníci, ktorých si vyvolil, boli jednoduchí ľudia, zdatní vo svojom remesle. Títo ľudia nie sú známi vo svete, nemajú slávne mená, nie sú to boháči. Povedané dnešnou rečou, nie sú to nijaké hviezdy, superstars.
Ak si to premietneme do súčasnosti, ani dnes tomu nie je ináč. Boh vzbudí v človeku povolanie, dá mu schopnosť toto povolanie počuť a zareagovať naň. Vyvolení služobníci dneška, takisto ako apoštoli, nie sú žiadne ideály. Majú prirodzené schopnosti, sú intelektuálne zdatní, duchovne na výške, ale majú aj svoje chyby a nedostatky.
Dnešná spoločnosť má na kňazov veľké požiadavky, čo nie je až také zlé. Je to dobré pre ich rast. Ide však o to, či pohľad na týchto ľudí je objektívny. Táto doba vyžaduje od kňaza, aby bol ideálnym prototypom človeka. Má byť vo všetkom „naj“, má mať široký intelektuálny rozhľad, duchovnú výšku, nesmie mať žiadne nedostatky. Áno, kňazi majú nasledovať svojho Majstra Ježiša a čo najvernejšie sa mu pripodobniť. Určite každý z kňazov sa o to snaží, aj keď je pravda, že niektorí na tejto ceste k dokonalosti trochu vybočia. Aj sám Ježiš vedel, že táto úloha nie je ľahká, a modlil sa za svojich učeníkov. Ešte pred ich vyvolením vyšiel na vrch a modlil sa za nich celú noc. Modlil sa aj za Petra, aby neochabla jeho viera. Pán Ježiš nám dal nádherný príklad, ako máme pomáhať kňazom, aby šli čo najkratšou cestou za svojím ideálom, Ježišom Kristom, a aby z tejto cesty neodbočovali.

MY
O Jánovi Mária Vianneym, kňazovi z Arsu, zo životopisu vieme, že mal veľmi veľké problémy pri štúdiu teológie, hlavne filozofie a latinčiny, a jeho predstavení vážne uvažovali o tom, či sa takýto intelektuálne neschopný človek môže stať kňazom. Nakoniec ho pre jeho zbožnosť a usilovnosť vysvätili a Boh ukázal celému svetu, aké má zámery s týmto človekom. Nad jeho prirodzeným intelektom vyhrala jeho nábožnosť a Božia milosť. Pred spovednicou tohto jednoduchého kňaza stáli dlhé rady veriacich, medzi ktorými boli aj najväčší intelektuáli tej doby, a počúvali rady tohto svätého kňaza.

ADE
A preto, bratia a sestry, nedajme sa zmiasť chaosom dnešnej doby. Majme stále na mysli, že kňazi sú vyvolení služobníci samého Krista, aj keď majú svoje ľudské slabosti a nedostatky. Práve tieto slabosti a nedostatky nám dávajú navzájom podnet k tomu, aby sme sa za seba modlili. Veď nie nadarmo sa hovorí: ,,Takých kňazov máme, akých si vymodlíme.“

Amen.