V dňoch od 27.- 30. novembra sme opäť po roku prišli do ukrajinskej dediny Dovhe, ktorá je od slovenských hraníc vzdialená asi 110 km. Obec Dovhe má do 7000 obyvateľov a z toho len asi 500 katolíkov. Miestny pán farár vdp. Adrián Kovaľ nás  pozval, aby sme v „jeho“ dedinke vykonali obnovu misií.

Začiatok misijnej obnovy bol vo štvrtok večer. Na úvodnú svätú omšu sme prišli takmer presne, pretože sa nedalo predpokladať ako dlho sa zdržíme na hraniciach. Na nich človek nikdy nevie, čo ho čaká.

V piatok sme začali deň sv. omšou, pri ktorej sme udeľovali sviatosť pomazanie chorých. Tých, ktorí nemohli prísť, sme navštívili v ich domovoch. Putovanie miestami nezjazdnými cestami bolo veľmi zaujímavé. Ale keďže každý z nás (štyria kňazi) mal svojho sprievodcu, nebol problém dostať sa tam, kde sme potrebovali. V ten istý deň večer sme uvažovali o očistci a o veciach, ktoré sú po smrti. Premýšľali sme aj o tom, čo sa nás viac-menej v každej chvíli života dotýka, o smrti, pretože nevieme, kedy do tejto reality vstúpime.

Rannými chválami sme otvorili sobotný deň. O 11.00 nasledovala svätá omša za účasti detí, ktoré svojím temperamentom oživili liturgiu. Túto sv. omšu celebroval P. Stanislav z Petečína z viceprovincie sv. Cyrila a Metoda. Keďže vedel ukrajinsky, pre deti to bolo lepšie, pretože nám by určite nerozumeli. S dospelými sme tento problém nemali, naša slovenčina im zrozumiteľná bola. V sobotu večer začal v celej Cirkvi, teda aj na Ukrajine, Advent, ktorý je časom očakávania Božieho narodenia. Pri liturgii sme uvažovali nad krstom a nad jeho významom pre náš život. Program v kostole sme zakončili adoráciou, ktorá sa niesla v duchu Taizé.

Nedeľa bola dňom Božej oslavy a slávenia, kde sa každý ponáhľal do „svojho“ kostola, pretože v Dovhom sú vedľa seba hneď tri kostoly - katolícky, vedľa neho gréckokatolícky, a hneď vedľa aj pravoslávny. Po svätej omši sme náš program zakončili pobožnosťou pri misijnom kríži.

A čo dodať na záver? Všetci budujeme Božie kráľovstvo. Niektorí sadia, iní polievajú, či starajú sa. A aj keď mnohí z nich ovocie svojej práce veľmi nevidia, Boh je ten, ktorý dáva vzrast a On aj požehnáva a odmeňuje. Nech teda požehná aj toto naše dielo, na ktorom sme sa mohli zúčastniť.

Za misijný tím P. Ondrej