Ľudová múdros? hovorí: „Keď praskne na zvone srdce, príde nejaká pohroma“. A práve v Konici 18. apríla prasklo srdce a stíchol zvon. V ten deň neprišla nijaká pohroma, ale do tejto farnosti prišli misionári a začali sa ľudové misie na pozvanie pána dekana Milana Ryšánka.

Boh nám hneď na úvod pripravil takýto pekný obraz: ako zvon potrebuje opravu, tak aj náš život potrebuje čosi zaceli?, obnovi?. V tomto duchu sme začali misie.

Prvé dni boli venované mládeži a de?om. Stretnutia z mládežou boli veľmi obohacujúce a končili takmer vždy pred polnocou. Soboty dopoludnia boli venované de?om, kde okrem sv. omše a katechéz nechýbalo športové dopoludnie, pri ktorom sme sa riadne unavili a nabehali.

Na našich stretnutiach, ktoré boli venované manželom a taktiež zvláš? mužom a ženám sme zažili krásne spoločenstvo. Uvažovali sme nad témou sviatostného manželstva, stavovským spytovaním svedomia ako aj nad témami z intímneho života ako je prirodzené plánovanie rodičovstva, úcta k životu. Do tejto oblasti prijali pozvanie naši laickí spolupracovníci manželia Kolčavovi. Nezabudli sme ani na našich seniorov. Spolu s nimi a manželmi Hrochovými sme uvažovali nad témami ako je vďačnos?, staroba a pripravovali sme ich na prijatie sviatosti pomazania nemocných. Túto sviatos?, ako posilu prijali nielen domáci ale aj seniori z blízkeho okolia. Po skončení sv. omše nasledovalo spoločne posedenie na zámku.

Navštívili sme nemocných, ktorým sme vyslúžili sviatos? pomazania. Sestra Vojtěcha venovala čas nemocným tým, že ich navštívila. Bola tak horlivá v Božej službe, že sa jej rozpadli topánky. Spoločne s celou farnos?ou sme vydali svedectvo viery a pomodlili sa krížovú cestu v uliciach mesta.
Záver pobožnosti bol na cintoríne, kde sme požehnali hroby našich bratov a sestier, ktorí nás už predišli do večnosti. Počas misií sme sa zamýšľali aj nad generálnou sv. spoveďou ktorá našla odozvu v ľudských srdciach. Prijal ju veľký počet veriacich. Boh ktorý začal dobré dielo nech ho aj sám dokončí! Sobota večer bola venovaná manželom a obnove manželského sľubu. Všetci manželia prišli ako na svatbu: pekne oblečení, kvety v rukách. Predovšetkým však s čistým srdcom pre toho druhého. Takto pripravení spoločne obnovili svoj manželský sľub. Po sv. omši nasledovalo posedenie na zámku, ktoré sa skončilo v neskorých večerných hodinách. „Všetko má svoj čas“, hovorí Kazateľ a bol tu záver našich 10 dňových misií.

V závere misií sme pánu dekanovi odovzdali farnos? spä? a požehnali misijný kríž. Mnohí sa pýtali: „Misie skončili?“ Nie, misie práve začali! Tak, ako sa rozozvučal na záver misií zvon nech je aj náš život svedectvom, že chceme ešte viac patri? Bohu. Celej Farnosti to zo srdca vyprosujeme!

Ďakujeme všetkým za otvorené srdce a pekné spoločenstvo.

 misijný tím P. Pavol Vandžura CM