V dňoch 21.2.-1.3. 2015 sa konali Farské ľudové misie v mojej Farnosti Lužianky. Konali sa po dlhých 71 rokoch. Prvé misie sa konali v tejto farnosti v ťažkých časoch cez druhú svetovú vojnu v roku 1944. Vykonali ich vtedy Verbisti. Keď som pozval na Misijnú nedeľu 19.10.2014 do Lužianok ako slávnostného kazateľa a celebranta Pátra Pavla Nogu CM, už vtedy som vedel, že by som veľmi rád obnovil svoju farnosť prostredníctvom misií. Na okrúhle jubileum, na roky 1944 a 2014 ma včas láskavo upozornil môj dobrý farník, bývalý starosta v Lužiankach.
www.vincentini.sk
Lužianky - ľudové misie - bratislavská komunita
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  | |
Môj sen bol, aby boli misie už v roku 2014, kvôli okrúhlemu výročiu, čo sa však hneď nepodarilo. Nemôžem mať všetko naraz a hneď, no nie? Už vtedy na jeseň som zatúžil priviesť misionárov do Lužianok. Ako prvých som oslovil Vincentínov, či by sa toho zhostili. Veď mám spomedzi nich viacerých kamarátov a rodákov. Páter Pavol Noga CM, môj rodák z Tepličky nad Váhom, priateľ a spolubrat v službe mladým, vtedy povedal niečo také, ako: „Sorry, Peter, ale sme veľmi vyťažení. Mohli by sme prísť k tebe do Lužianok najskôr asi tak o dva roky. Ale že si to ty a že si kamarát, tak sa posnažíme a bude to možno o rok“. No a ja som veľmi rád, že to nebol ani rok čakania, ale len pár mesiacov. Som za to nesmierne šťastný, že sa to podarilo.
Som mladý kňaz. Doteraz som bol všelikde kaplánom- Nitra Klokočina 3 roky, Šurany 2 roky, Topoľčianky 1 rok, Trenčín – Juh 2 roky. Lužianky sú mojím prvým miestom už ako správcu farnosti a zároveň aj ako povereného pastoráciou mládeže v Nitrianskej diecéze. Veľmi som túžil mať hneď od začiatku môjho pôsobenia obnovenú farnosť, čo sa aj podarilo. Vďačím za to na prvom mieste najprv Pánu Bohu a po ňom hneď misionárom Vincentínom.
V príprave na misie sme nič nepodcenili. Dlhodobo pred misiami sme sa modlili s veriacimi pred každou sv. omšou „Modlitbu za sväté misie“. Keď som vyšiel zo spovednice a šiel som sa už pripraviť na sv. omšu, modlil som sa túto modlitbu spolu s farníkmi. Nenechal som ich, že „nech sa len modlia, veď to potrebujú“, ale modlil som sa vpredu pred lavicami spolu s nimi. Videli, že ich pastierovi na misiách záleží. Verím tomu, že modlitba je veľmi silná a účinná zbraň a modlitbou sa veľa dosiahne. Nič sa nepohne a nedokáže bez modlitby.
Mal som stálu a výraznú podporu obecného úradu, za čo som im tiež veľmi vďačný. Tak napr. A- pán starosta mi dovolil na železničný most ponad našu dedinu umiestniť nie jeden, ale hneď dva „reklamné pútače“. Dokonca jeden mi sám podaroval, že on ho už nepotrebuje a na druhej strane toho 3 metrového bannera bola voľná biela plocha. Jeden bol umiestnený z jednej strany mosta, druhý bol z druhej strany mosta.
B- požičal mi reproduktor na krížovú cestu po dedine
C- vybavil, aby nás obecná polícia sprevádzala na krížovej ceste a aby riadila dopravu na hlavnej ceste
D- V obecnom rozhlase zaznel 3 x oznam o misiách. Mimochodom, všetko to bolo zadarmo.
Plagáty s programom sme zaniesli aj do 2 okolitých dedín a veruže aj odtiaľ chodili veriaci obohatiť sa a zúčastniť sa na misiách.
Príprava na misie spočívala aj v tom, že do každej domácnosti moji mladí z farnosti a laickí spolupracovníci misionárov-Misevi- roznášali obálky s farskou pečiatkou a vo vnútri obálky sa nachádzal program misií. Dali sme vytlačiť 900 ks plagátov A4 s programom. Do každej domácnosti jeden plagát. Títo moji pomocníci chodili týždeň pred misiami po dedine a oslovovali domácich a pozývali ich osobne na misie. Len ten, kto nebol doma, dostal program do poštovej schránky, ostatní boli pozvaní osobne. Našlo sa však aj pár negatívnych a odmietavých reakcií. Ale nikto nemohol povedať, že o misiách nevedel. Marketing robí svoje a v dnešnej dobe má dobrá reklama silný vplyv. V tomto smere môžem spokojne povedať, že pre spropagovanie a reklamu misiám sme urobili maximum, čo sa dalo. Viac sa asi ani nedalo. A aj tak neprišli mnohí. Nie som z toho sklamaný, ale aspoň viem, že s kým môžem do budúcnosti počítať. My sme urobili najlepšie, čo sme mohli. Všetko, čo sa dalo. A to ostatné je na Pánu Bohu a na ľuďoch.
Pátri Pavol Noga CM a Pavol Kavec CM vykonávali neúnavne Božiu službu, vysluhovali sviatosti, kázali, spovedali, raz im bol vypomáhať na celý deň Páter rektor Jozef Mrocek CM, slávili sv. omše, aj detské sv. omše, navštívili základnú školu spolu s mladými z Trenčína, viedli krížovú cestu, stavovské náuky pre mužov a pre ženy, stretli sa s mládežou, program si pre mládež pripravili aj kandidáti a bohoslovci atď. Program bol pestrý a mal svoju dynamiku. Kostol bol na sv. omšiach permanentne plný. Nebol síce tak preplnený, že by praskal vo švíkoch, ale fakt bol plný. Počúvam spätné reakcie mojich farníkov a tak v globále môžem povedať, že celkovo sa im to páčilo. Skutočne to bola sila, keď si mnohí obnovili svoje manželské sľuby, alebo keď si vykonali generálnu sv. spoveď.
Ťažko vybrať z celkového programu len niečo. Takže v kocke: Bol to veľmi požehnaný čas milosti, kedy sa Boh rozlieval na moju lužiansku farnosť. Bol to vzácny čas. Tí, ktorí prišli, neoľutovali. Teraz po misiách je vhodný čas na naštartovanie farského života, aktivít s mládežou, s deťmi, s rodinami, s chorými. Mimochodom, stabilný počet chorých na prvý piatok sa mi od misií zdvojnásobil. Železo sa kuje za horúca. Chcel by som to využiť a rozhýbať to tu, rozpumpovať. Tak nám Pán Boh pomáhaj. Nechcem konať len dielo pre Pána Boha, apoštolát. Ale chcem, aby si sám Pán Boh konal svoje dielo, trebárs aj cezo mňa. Ja mu v tom nebudem zavadzať a robiť mu prekážky. Budem sa snažiť priložiť ruku k dielu.
Mgr. Peter Mihálik
Administrátor Farnosti Lužianky
Som mladý kňaz. Doteraz som bol všelikde kaplánom- Nitra Klokočina 3 roky, Šurany 2 roky, Topoľčianky 1 rok, Trenčín – Juh 2 roky. Lužianky sú mojím prvým miestom už ako správcu farnosti a zároveň aj ako povereného pastoráciou mládeže v Nitrianskej diecéze. Veľmi som túžil mať hneď od začiatku môjho pôsobenia obnovenú farnosť, čo sa aj podarilo. Vďačím za to na prvom mieste najprv Pánu Bohu a po ňom hneď misionárom Vincentínom.
V príprave na misie sme nič nepodcenili. Dlhodobo pred misiami sme sa modlili s veriacimi pred každou sv. omšou „Modlitbu za sväté misie“. Keď som vyšiel zo spovednice a šiel som sa už pripraviť na sv. omšu, modlil som sa túto modlitbu spolu s farníkmi. Nenechal som ich, že „nech sa len modlia, veď to potrebujú“, ale modlil som sa vpredu pred lavicami spolu s nimi. Videli, že ich pastierovi na misiách záleží. Verím tomu, že modlitba je veľmi silná a účinná zbraň a modlitbou sa veľa dosiahne. Nič sa nepohne a nedokáže bez modlitby.
Mal som stálu a výraznú podporu obecného úradu, za čo som im tiež veľmi vďačný. Tak napr. A- pán starosta mi dovolil na železničný most ponad našu dedinu umiestniť nie jeden, ale hneď dva „reklamné pútače“. Dokonca jeden mi sám podaroval, že on ho už nepotrebuje a na druhej strane toho 3 metrového bannera bola voľná biela plocha. Jeden bol umiestnený z jednej strany mosta, druhý bol z druhej strany mosta.
B- požičal mi reproduktor na krížovú cestu po dedine
C- vybavil, aby nás obecná polícia sprevádzala na krížovej ceste a aby riadila dopravu na hlavnej ceste
D- V obecnom rozhlase zaznel 3 x oznam o misiách. Mimochodom, všetko to bolo zadarmo.
Plagáty s programom sme zaniesli aj do 2 okolitých dedín a veruže aj odtiaľ chodili veriaci obohatiť sa a zúčastniť sa na misiách.
Príprava na misie spočívala aj v tom, že do každej domácnosti moji mladí z farnosti a laickí spolupracovníci misionárov-Misevi- roznášali obálky s farskou pečiatkou a vo vnútri obálky sa nachádzal program misií. Dali sme vytlačiť 900 ks plagátov A4 s programom. Do každej domácnosti jeden plagát. Títo moji pomocníci chodili týždeň pred misiami po dedine a oslovovali domácich a pozývali ich osobne na misie. Len ten, kto nebol doma, dostal program do poštovej schránky, ostatní boli pozvaní osobne. Našlo sa však aj pár negatívnych a odmietavých reakcií. Ale nikto nemohol povedať, že o misiách nevedel. Marketing robí svoje a v dnešnej dobe má dobrá reklama silný vplyv. V tomto smere môžem spokojne povedať, že pre spropagovanie a reklamu misiám sme urobili maximum, čo sa dalo. Viac sa asi ani nedalo. A aj tak neprišli mnohí. Nie som z toho sklamaný, ale aspoň viem, že s kým môžem do budúcnosti počítať. My sme urobili najlepšie, čo sme mohli. Všetko, čo sa dalo. A to ostatné je na Pánu Bohu a na ľuďoch.
Pátri Pavol Noga CM a Pavol Kavec CM vykonávali neúnavne Božiu službu, vysluhovali sviatosti, kázali, spovedali, raz im bol vypomáhať na celý deň Páter rektor Jozef Mrocek CM, slávili sv. omše, aj detské sv. omše, navštívili základnú školu spolu s mladými z Trenčína, viedli krížovú cestu, stavovské náuky pre mužov a pre ženy, stretli sa s mládežou, program si pre mládež pripravili aj kandidáti a bohoslovci atď. Program bol pestrý a mal svoju dynamiku. Kostol bol na sv. omšiach permanentne plný. Nebol síce tak preplnený, že by praskal vo švíkoch, ale fakt bol plný. Počúvam spätné reakcie mojich farníkov a tak v globále môžem povedať, že celkovo sa im to páčilo. Skutočne to bola sila, keď si mnohí obnovili svoje manželské sľuby, alebo keď si vykonali generálnu sv. spoveď.
Ťažko vybrať z celkového programu len niečo. Takže v kocke: Bol to veľmi požehnaný čas milosti, kedy sa Boh rozlieval na moju lužiansku farnosť. Bol to vzácny čas. Tí, ktorí prišli, neoľutovali. Teraz po misiách je vhodný čas na naštartovanie farského života, aktivít s mládežou, s deťmi, s rodinami, s chorými. Mimochodom, stabilný počet chorých na prvý piatok sa mi od misií zdvojnásobil. Železo sa kuje za horúca. Chcel by som to využiť a rozhýbať to tu, rozpumpovať. Tak nám Pán Boh pomáhaj. Nechcem konať len dielo pre Pána Boha, apoštolát. Ale chcem, aby si sám Pán Boh konal svoje dielo, trebárs aj cezo mňa. Ja mu v tom nebudem zavadzať a robiť mu prekážky. Budem sa snažiť priložiť ruku k dielu.
Mgr. Peter Mihálik
Administrátor Farnosti Lužianky
webmail