Náš misijný tím v klasickom zložení P. Kristián, P. Tomáš a P. Jozef sa po posledných misiách na Orave zatúlal aj na Kysuce. Do farnosti Svrčinovec sme prišli v dňoch 28.4.-6.5. 2007 na pozvanie prvého miestneho správcu farnosti Mgr. Miroslava Janása, rodáka z Tepličky nad Váhom, z ktorej si Pán povolal šes? kňazov do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta. Pozvanie na misie za spoločnos? Dcér kres?anskej lásky prijali sr. Helena a sr. Samuela.

Najskôr pár slov z histórie. Názov obce, ktorá sa spomína ako samostatná dedina od roku 1658, bol podľa údajov v kronikách odvodený od okolitých hlbokých lesov, v ktorých svojou krásou vynikali vysoké svrčiny. Práve podľa vysokých svrčín prví osadníci pomenovali svoju dedinu Svrčinovec. Osadu založili valasi panstva Budatínskeho na území panstva Strečanského, ktorému patrila. V súčasnosti ma obec 3490 obyvateľov na celkovej rozlohe 1574 ha.

Farnos? Svrčinovec sa zrodila z dlhodobej túžby veriacich. Najskôr v ?ažkých vojnových rokoch 1939-1945 si postavili kostol, ktorý zasvätili Ružencovej Panne Márie a v rokoch 1997-2001 si postavili novú faru. Z príležitosti posvätenia novej farskej budovy v roku 2001, zároveň vznikla aj samostatná farnos? Svrčinovec, ktorá do roku 2001 spadala ako filiálka do susednej farnosti Čierne.

Pre mladú farnos? Svrčinovec to boli prvé ľudové misie v histórii. Ako misionári sme sa snažili venova? všetkým stavom: tým najmenším, mládeži, rodinám, mužom i ženám. Pri každom stretnutí sa kostol napÄşňal do posledného miesta. Prvé dni misií boli zamerané na prípravu farníkov podľa jednotlivých stavov na vykonanie dobrej generálnej sv. spovede podľa vzoru nášho zakladateľa sv. Vincenta. Aby sme zvládli veľký nápor ľudí o sv. spoveď, na pomoc nám prišli spolubratia P. František, P. Alojz a P. Miroslav. Spovedávali sme denne od rána až do večera. Avšak takým osobným zados?učinením nám bola veľká rados? ľudí, ktorí pocítili prejav božieho odpustenia ba mnohí si po dlhých rokoch dali na poriadok svoje životy alebo rodiny.

Popri náukách, sv. omšiach, stretnutiach so všetkými stavmi, v piatok doobeda sme nezabudli ani na chorých farnosti, ktorých bolo 75. Ich návšteva bola možná len vďaka horlivým farníčkam, ktoré nás ochotne doprevádzali po tzv. pľacoch (odľahlých usadlostiach), kde bolo možné is? len peši. Bez ich doprovodu by sme mnohých chorých ani nenašli. Po večernej sv. omši sme si pripomenuli umučenie Ježiša Krista spoločnou krížovou cestou ulicami farnosti.

Misie sme ukončili požehnaním misijného kríža, kde sme prosili Boha nielen o silu nies? naše osobné kríže, ale sme i ďakovali za všetky obsiahle milostí a dobrodenia, ktoré nám Boh uštedril počas misií.

                                                                              Misijný tím