To, že človek je stvorený pre vyššie veci, a že túži po vnútornom naplnení svojho života, sme sa mohli presvedči? na vlastnej koži počas ľudových misií v Malenoviciach u Zlína. Kedysi to bola samostatná dedina, no teraz je to súčas? mesta.

Náš misijný tím v zložení P. Pavol, P. Stanislav, P. Pavol, sr. Vojtěcha, fr. Jozef a pani Andrea šimečková, v dňoch od 18. do 27. mája vykonával službu ohlasovania radostnej zvesti v tejto farnosti na pozvanie miestneho pána farára, dekana a taktiež sudcu cirkevného súdu v jednej osobe P. ICLic. Mgr. Františka Cincialy. Prijatie ako zo strany duchovného otca farnosti, tak zo strany veriacich bolo veľmi srdečné. Zanedlho sme sa tam cítili skutočne ako doma. Čo nás veľmi milo prekvapilo bola hojná účas? veriacich nielen na bohoslužbách, ale tiež na katechézach.

To, že záujem bol úprimný, bolo vidie? hlavne pri sviatosti zmierenia. Koľkým sme vyslúžili túto sviatos? Božieho milosrdenstva presne neviem, ale s istotou môžem poveda?, že okolo sto veriacich si vykonalo generálnu svätú spoveď. Na stavovskej náuke sa zúčastnilo približne 120 žien a 50 mužov. Sviatos? pomazania nemocným prijalo asi 100 veriacich a svoje manželské sľuby si obnovilo asi 30 manželských párov. Ale dos? bolo čísel.
Za všetko patrí veľká vďaka Bohu a tým, ktorí sa pričinili o to, aby aj dnešnému človeku sa slovo živého Boha zviditeľnilo vo svojej múdrosti a pravde. A tu je jedna praktická skúsenos?, ako Boh dokáže zasiahnu?.

Počas misií prišiel za mnou asi 40 ročný muž a hovorí mi: Otče, čo mám poveda? svojmu vedúcemu v práci, aby ma pustil na slávnos? rodín, ktorú budeme ma? v sobotu počas misií? A ja som mu jednoducho povedal: „Povedzte mu, že ho pozdravujú misionári a pozývajú ho taktiež na túto slávnos?.“ On mi na to len kývol rukou a dodal: „Ten je úplne proti Bohu a cirkvi.“ A tak sme sa rozišli.

V sobotu, keď som ho zbadal, poprosil som ho, aby spoločne so svojou manželkou predniesol zasväcujúcu modlitbu rodín a vtedy mi hovorí: „Boh vypočul moju prosbu, otče. Ako poľnohospodár, aj v sobotu sme museli do práce a ráno pri modlitbe hovorím: „Bože, ak chceš, tak to nejako zariaď, lebo ja nemôžem. Bolo popoludní okolo druhej hodiny a zrazu sa nám pokazil agregátor na poli. Traktor vypovedal službu a nedalo sa pokračova? v práci. Voláme šéfovi, čo sa stalo a on na to povedal: Zbaľte všetko a choďte domov. A večer keď sme spoločne s ďalšími sedeli na „svätodušní vaječine“ hovorí: „Niekto by povedal náhoda, no ja v tom vidím Boží prst.“

Keďže ľudové misie majú zoceli? farskú rodinu, zorganizovali sme počas misií sviatočné dni pre deti a mládež spojené so športom a agapé pre manželov, rodiny a seniorov. Na žiadnom z nich nechýbala dobrá nálada, spev a ako za ranokres?anskej cirkvi spoločné agapé.

Čo zvláš? bolo výnimočné, bola krížová cesta v uliciach mesta za sprievodu čestnej stráže skautov a na záver postavenie a požehnanie misijného kríža. Niekto by povedal: tak a všetko skončilo! Musím poveda?, že nie, pretože pre farnos? sv. Mikuláša v Malenoviciach u Zlína misie práve teraz začali. ži? evanjelium – radostné posolstvo naplno v našom každodennom živote.

Na záver chcem v mene celého misijného tímu zo srdca poďakova? veriacim celej farnosti, zvláš? duchovnému otcovi a nášmu dobrému priateľovi otcovi Františkovi, za jeho svedectvo života, za krásne kňazské spoločenstvo, ktoré sme počas 10 dní misií mohli zakúsi?, za jeho pohostinnos?, úsmev i horiace srdce. Nech Boh žehná tejto farnosti a jeho misionárovi Francescovi!

P. Stanislav Bindas, C.M.