Uplynulý víkend, 21.-23. marca sme privítali prvé jarné dni už v poradí na treťom formačnom stretnutí v Nitre. Pán Boh nám opäť doprial krásny čas, ktorý sme mohli stráviť spoločne. V piatok večer sme sa oboznámili s témou tohto stretnutia, Jasná identita, kde sme si vysvetlili, čo by malo byť úlohou kvalitného misionára. Sobotňajší deň sme začali tradične rannými chválami a po raňajkách sme si zahrali hry známe ako „energizers“. Na dopoludňajšej prednáške ma zaujalo čítanie z evanjelia podľa Jána 15,5 „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Myslím, že práve pre misionára je toto veľmi podstatné, aby sme mohli odovzdať úrodu iným, aby sme mohli odovzdať seba iným, aby sme im odovzdali Boha. Páter Pavol zdôraznil, že nesmierne dôležité je načúvanie Božieho slova. Po prednáške sme mali v skupinkách krátke zdieľanie, kde sme rozoberali, čo je podstatou misionára. Nasledovala svätá omša a spoločný obed. Po vynikajúcom obede, ktorý nám pripravila naša pani kuchárka Jarka sme sa v sprievode štebotu vtáčikov presunuli lesnou cestičkou na kalváriu, kde sme sa pomodlili krížovú cestu a pri jednotlivých zastaveniach sme rozjímali o utrpení Ježiša Krista. Poobedňajšia prednáška bola veľmi zaujímavá a následné zdieľanie v skupinkách tiež. Konkrétne naša skupinka sa išla prejsť a cestou sme sa rozprávali o hodnotách modlitby, pokory, trpezlivosti, transparentnosti a hodnote vedieť počúvať. Odhalili sme naše nedostatky a rozhodli sme sa, že musíme popracovať na ich odstránení. Večerná adorácia mala svoje čaro, pretože rozhovor so živým Bohom je krásny. Na nedeľu sme sa všetci veľmi tešili, pretože hneď po raňajkách sme sa presunuli do Šurian, kde sme navštívili sociálne centrum - útulok spolku sv. Vincenta de Paul. Spolu s členmi centra sme slávili nedeľnú svätú omšu a myslím, že sme im ju obohatili svojou prítomnosťou a spevom. Verím, že každého z nás tam niečo „chytilo za srdce.“ Mňa očarila sestra Blanka, ktorá tam oddane a verne slúži a cez všetky bolesti a trápenia nám ukázala svoje veľké srdce a radosť v očiach, lebo vie, že slúži Bohu a slúži Mu v nesmiernej láske a pokore. Teším sa, že som spoznala skutočnú misionárku a práve cez ňu som odhalila vincentskú spiritualitu, ktorá žiarila v jej očiach. Očiach, ktoré vidia viac než iné oči, vidia tvár Boha v chudobných. Možno aj ja raz spoznám, aké krásne je slúžiť Bohu v pokore a trpezlivosti. Po príchode domov som sa cítila naplnená Božou láskou a už teraz sa teším na ďalšie formačné stretnutie.

Mária Kapcová