Ráno 26.8.2013 10:00 odchod z Bratislavy smer Ružomberok, paradoxne sme mali na výber medzi viacerými cestami - tak ako to býva v živote ale nakoniec sme si vybrali predraženú R jednotku a Donovaly. Prvotný šok zo spoznania Otca Emila – pátra s vyholenou hlavou, bradou na štýl amerického vojaka a postavou zabijaka prešiel snáď až keď sme sa pustili v malebnom Renaulte Master, 9 miestnej dodávke, do trochu hlbších tém ako “ktorou cestou pojdeme“ alebo “ako to vlastne v Bijacovciach vyzerá“ a objavili jeho skryté srdce závodníka. Posádka v Bratislave sa skladala z dvoch bratislavčanov, tzv. born and raised (narodených a vychovaných) Lukáša a Janka, bohoslovcov Mareka z kniežactva Duloviec a Janka z kniežactva Šintavy a už spomínaného Otca Emila. Po príchode do Ružomberka sa nám podarilo vyplniť zvyšné miesto v aute ďalšími troma chalanmi a nasledujúci smer bol jasný, Poprad. V Popráde alebo ako nazývajú svoje mesto tamojší, sme objavili v nemenovanom obchodnom centre, ako sa používajú samopokladne, z čoho bol Otec Emil nadmieru nadšený, keďže blokoval enormne veľa pochutín toho istého druhu po jednom – prikladáme fotografiu. Netreba sa ho ale báť. Po príchode do Bijacoviec sme už boli očakávaní s večerou a večerným programom od ďalších bohoslovcov: Dominika, Mira a diakona Janka a taktiež od tamojšieho putovníka v našom veku, Denisa. Nasledujúce ráno, po sv. omši, sme išli dobyť lesy slovenského raja, čo nám zabralo v mierne nepriaznivom počasí zo 5 hodín a prešli sme našou chôdzou nechôdzou, z dôvodu miernych zranení, cca 10 km. Pri výstupe po rebríkoch sa nám podarilo blokovať našimi neustálymi fotografiami ostatných turistov, ale všetko prebehlo v rámci pravidiel slušného správania a duchovnej výchovy. Po výstupe a príchode na Kláštorisko sme objavili obetu vtedajších zasvätených duchovným povolaniam, ktorí žili v danom kláštore a témy rozhovorov prechádzali od jednoduchších až do veľmi hlbokých myšlienok. Samozrejme, obed bol v danom čase na správnom mieste. Nasledoval zostup, ktorý ako vždy býva náročnejší ako výstup. Najkrajšie boli prechody po skalách ponad rieku, avšak partii mladých chlapcov zahorelo srdce pri nájdení lanového mosta, ktorý sa dal rozhúpať. Našťastie a s Božou ochranou nás nikto neprišiel vyhulákať a most vydržal napätie skákania. Po príchode nasledovala opäť výborná večera a večerný program. – streda- .Vo štvrtok nad ránom bol nabitý program pozeraním Spišského hradu, kde sme sa zoznámili so vtedajším šermiarskym výkonom, čo aj znamenalo, že istý člen našej posádky bol zodpovedný za zastrelenie kata v danej inscenácii. Jeho trest za daný počin ešte nebol vymeraný. Panoráma zo Spišského hradu je neuveriteľná a sprievodkyňa bola veľmi milá. Ako už býva zvykom, opäť chlapčenské srdcia zahoreli pri prezeraní mučiarne, ale sa aj upokojili pri modlitbe v kaplnke. Tam si bohoslovci radi pozerali miesta, ktoré neboli prístupné pre verejnosť - pohľad spoza oltára. Nasledovala spoločná fotografia a cesta späť do seminára. Po obede sme boli neuveriteľne unavení a preto sa odchod do Popradu predĺžil o hodinu, ktorú jedni využili na spánok, jedni na konverzáciu a jedni na pozeranie filmu. V Poprade sme navštívili teplú vodu a ako to býva zvykom, o vodné bitky nebola núdza. Akonáhle sme objavili tobogány a šmýkajúce sa prechody medzi bazénmi, na ktoré neustále prúdila voda, aj napriek nie veľmi teplému počasiu to bolo radostné poobedie. Dokonca spoza mrakov pomaly vychádzalo slnko, ktoré ako prirodzený liečiteľ vyčarí úsmev na každej tvári. Po príchode z Popradu nasledoval americký film a po ňom dlhá diskusia ohľadom filmu, pri ktorej to už niektorí nevydržali a preto sme sa rozhodli pre spánok. Ďalší deň po sv. omši, rozhovore ohľadom strávených dní, typického spievania “zubov“ pred obedom, zbalenia sa a rozlúčenia sa, nasledoval už iba odchod smerom na Ružomberok a neskôr smer Bratislava.
Ďakujem, že som mohol byť súčasťou tohto výletu a prosím o tých, ktorí nemajú také možnosti ako ja, aby videli svetlo v každom dni.