Avšak, nesedeli sme celé dni na zadku. Futbal je samozrejmosťou na každej jednej akcií a kto chcel, mohol sa osviežiť v bazéne a ujsť tak teplému počasiu. Občas sme tiež vyšli do blízkeho lesa, v ktorom bola aj krížová cesta, ktorú sme absolvovali trochu netradičným spôsobom. My sami sme si totiž pripravovali zamyslenia k jednotlivým zastaveniam krížovej cesty. Tieto zamyslenia, sa nám stali osobnejšie ako inokedy a mohli sme rozjímať nad Ježišovým utrpením.
Na duchovnej obnove pre nás bolo pripravené ešte jedno prekvapenie, ktoré by sa dalo najlepšie nazvať ako výjazdy. Po štyroch sme sa rozišli do blízkych dedín, kde sme ľuďom kládli otázky, ktoré človeka nútia zamýšľať sa nad, podľa nás, dôležitými skutočnosťami dnešnej doby. Pre nás nebolo vždy jednoduché pýtať sa, no humorné príhody, rôznorodé odpovede a nespočet milých ľudí, ktorí s nami neraz rozprávali aj nad rámec našich otázok, nám určite zanechali v srdciach mnoho pekných spomienok.
Po tomto všetkom však prišiel čas stíšiť sa a nechať do naších životov vstúpiť Boha. Adorácia sa konala v neďalekom kostole a neskôr pokračovala v našom dome, kde sa celú noc striedali "stráže". Mali sme teda jedinečnú možnosť v úplnom tichu adorovať aj nekoľko hodín. Náš dom sa stal domom Pána. "Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, čo bdiete v noci v dome Pánovom." (Ž 134).
Sv. Pavol povedal: "Ustavične sa radujte!". My sme teda s radosťou odchádzali, každý domov, späť do svojho mesta. Avšak budeme pamätať na týchto pár dní, kde nás Pán požehnal olejom radosti a každému zveril osobitú úlohu. Pán nech požehnáva neše cesty.
Andrej Mjartan, zúčastnený
www.vincentini.sk
5 dní s vincentínmi III.
Duchovnú obnovu viedol P. Ján Jakubovič CM, ktorý si pre nás pripravil niekoľko prednášok a aktivít na tému závislosť, tá nás sprevádzala celou duchovnou obnovou. Hneď po prvej prednáške, sme boli vystavený otázke na ktorú bolo treba zodpovedať osobitne. Si závislý? Ak áno: Na čom? Samozrejme, nám hneď prišli na um veci ako počítač či mobil a tomu podobné. Avšak.. sme závislí aj na jednoduchších veciach ako vzduch, či potrava, alebo rodičia bez ktorých by sme sa ani nenarodili. V tom najlepšom prípade sme závislí na Bohu. Cieľ duchovnej obnovy je teda jasný - zlého sa zbaviť a Dobrého prijať. V tom nám po celý čas pomáhala aj modlitba, ktorá bola často dvojjazyčná, ona nám pripomínala, že sme všetci bratmi v Kristovi.
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
webmail