Päť dní s Vincentínmi je ako päť dní s Bohom. Tento čas strávený na oravskom Bobrove nás nie len duchovne obohatil, ale aj otvoril nové možnosti, ako byť bližšie k Bohu, k ľuďom, a teda aj k sebe samému. Prednášky pátra Pavla nám všetkým hodne dali a spolu sme sa mohli v modlitbách spojiť ako jedna rodina. Práve tam na Orave, v tom našom spoločenstve mladých som skutočne pocítil, ako dôležité je milovať druhých a vidieť ich ako bratov a sestry. Pretože pokiaľ sme my ľudia ako rodina spojení v Bohu, omnoho ľahšie dokážeme znášať bolesť, prežívať trápenia a pokušenia. Jeden z piatich dní sme sa vydali na výlet do polského Krakowa, do centra božieho milosrdenstva a navštívili sme Sanktuárium Jána Pavla II. Tento čas strávený v chrámoch bol pre mňa tichým a silným zážitkom a skúsenosťou, ako k nám Pán prehovára. Na ďalší deň sme sa vlastnoručne pustili do výroby skutočného dreveného kríža a večer spolu s Bobrovčanmi sme niesli kríž nádhernou nočnou krížovou cestou. Zastaveniami nás sprevádzali slová Benedikta XI., ktoré odhaľovali mnohé skutočnosti, nad ktorými sme sa mohli zamyslieť. Kiež by každý mohol absolvovať takú úžasnú a plne prežitú krížovú cestu. Keď sme sa lúčili, páter každému z nás odovzdal posvätený krížik a vyzval nás k evanjelizácii. Verím, že to je práve to, čo sa očakáva od pravého kresťana verného Kristovi.