Daždivé počasie sprevádzalo našu cestu na víkendové formačné stretnutie v Modre, ktoré sa konalo 16.-18.mája. Témou tohto víkendu bola história cirkvi a už v piatok nás ako uvedenie do témy čakala netradičná večera. Jedlo sme nemali prestreté na stole ale na okrúhlom obruse, ktorý bol položený na zemi a to preto, aby sme si pripomenuli ako sa jedávalo kedysi. V kruhu sme boli k sebe bližšie a každý si urobil svoje pohodlie. Pokračovala dynamika s obrázkami. Každý z nás mal pod tanierom obrázok biblickej osoby, či už proroka, apoštola, evanjelistu a na základe indície a otázok sme museli uhádnuť, kto sa nachádza na obrázku každého jedného z nás. Pre tých, ktorí majú v tejto oblasti ešte nejaké nedostatky to bolo veľmi poučné.
V sobotu sme hneď po ranných chválach a raňajkách začali prednášku o histórii Cirkvi, ktorú nám páter Pavol podal veľmi jasne, zrozumiteľne a pútavo. Poobedňajšia prednáška o historii evanjelizácie sa niesla v duchu: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“ (Mt 16,15). Veľmi zaujímavé bolo zdieľanie v skupinkách, kde sme hovorili, ako by sme my dnes hlásali evanjelium. Po prednáške sme dostali úlohu nakresliť na veľký papier dôležité momenty, ktoré sa udiali v našich životoch a večer sme sa o nich zdieľali. Je neskutočné ako sa dôvera medzi nami za týchto pár stretnutí zväčšila a nemáme problém porozprávať všetkým o pekných, aj tých menej pekných momentoch nášho života. Hry a energizéry, ktoré sme si medzi jednotlivými prednáškami zahrali nám vyčarili úsmev na tvári a priniesli dobrú náladu. Poobede sa utíšil dážď a my sme sa mohli ísť do prírody pomodliť svätý ruženec za jednotlivé kontinenty.
V nedeľu doobeda sme si vytvorili priestor na krátku duchovnu obnovu, k čomu nám dopomáhalo Lectio Divina z nedeľného evanjelia a ponorili sme sa do ticha. Každý individuálne sme o ňom meditovali a rozjímali. Bol to nádherný čas ticha, v ktorom sme nášmu Pánovi v modlitbe priniesli zoznam vecí, ktoré nás trápia a poprosili Ho, aby nás naučil v dôvere k Nemu vo všetkom uvedomujúc si, že On je cesta, pravda a život. Na nedeľnej popoludňajšej prednáške sme sa dozvedeli, že svätý Vincent nikdy nerozdeľoval kontempláciu a akciu, čo potvrdzujú aj jeho slová: „Milujme Boha bratia, milujme Boha, ale nech je to v pote našich tvárí a v námahe našich rúk.“
Hoci som na toto víkendové stretnutie prišla trochu rozladená, vďaka Bohu, pátrovi Pavlovi a všetkým vám som aj z tohto stretnutia odchádzala s úsmevom na tvári, pokojom v duši a radosťou v srdci. 

Mária Kapcová